Zázraky obyčajných ľudí přehled
Amanda Leduc
Príbeh dvoch úplne rozdielnych ľudí, ktorí sa neboja snívať. Sam sa jedného dňa prebudí s tým, že mu na chrbte narástli krídla. Je učiteľom na strednej škole a nevie, čo si počať, veď čo na to študenti či rodičia? Zistí však, že krídla vidí len on, jedna jeho študentka a kňaz. Sam odrazu má nadprirodzené schopnosti, každým dňom sa vzďaľuje reálnemu svetu a krídla mu stále rastú... Lilah je mladá žena, ktorá v uliciach Vancouveru stratila mladšieho brata Timothyho. Kráča za svojou premenou vlastnou cestou, pričom prežíva veľmi komplikovaný a nezdravý vzťah s agresívnym milencom. Timothy sa nevie zaradiť do života, a tak opúšťa rodinu a stáva sa bezdomovcom. V skutočnosti podobne ako Sam prežíva premenu na anjela, len sa s ňou vyrovnáva inak. Hrdinovia príbehu prekonávajú hlbokú duchovnú premenu a čoraz väčšmi sa blížia k temnému neznámemu bodu osudu, ktorý zmení všetko, čo doteraz vedeli o živote a láske, o Bohu, aj o tom, ako nájsť svetlo aj na tých najtemnejších miestach. Okrem toho sa kdesi v diaľke objavuje náznak ďalšej neznámej sily, čohosi za vierou a za križovatkou radosti a bolesti.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2014 , Ikar (SK)Originální název:
The miracles of ordinary men
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Zázraky obyčajných ľudí. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Zázraky obyčajných ľudí v seznamech
v Přečtených | 7x |
v Knihotéce | 2x |
v Chystám se číst | 3x |
Neviem, či je to mnou a faktom, že nie som nejako veľmi nábožensky založená, no čítať túto knižku bolo pre mňa takmer utrpením.
Nebolo to po prvýkrát, čo som po tomto príbehu siahla, no tentokrát som si aspoň z matných spomienok pamätala, že ma absolútne nebavil a že som sa pri ňom cítila veľmi zmätene, miestami až nepríjemne.
Hneď prvým rušivým elementom pre mňa bol začiatok, keďže príbeh začína koncom. Ale teda na to sa zvyknúť dalo. Na čo som si ale zvyknúť nedokázala, bolo to neskutočné množstvo metafor, ktoré neustále súviseli s duchovnom, a taktiež melanchólie, keďže v príbehu zomrelo či zmizlo nespočet ľudí, zanechávajúcich za sebou nekonečno ďalších smutných ľudí.
I keď autorka očividne písať vie, keďže jej štýl sa mi takmer okamžite veľmi zapáčil, toto jej dielo ja jednoducho odporučiť nemôžem. A to ani napriek použitiu môjho obľúbeného spôsobu rozprávania príbehu - z pohľadu viacerých osôb, ktoré ma sprvu veľmi potešilo, no postupne miatlo viac a viac.