Zelóta - Ježiš Nazaretský a jeho doba přehled

18.08.2020

Naprosto souhlasím s poselstvím Aslanovy knihy: Je obrovský rozdíl mezi Ježíšem Nazaretským, historicky reálnou postavou a Ježíšem Kristem, tak, jak ho podává oficiální křesťanské náboženství. Muslimové uznávají Ježíše jako proroka, nikoli jako božího syna. K tomuto posudku se přikláním. Mohamed také nebyl bůh, ale prorok boha Allaha. Že Ježíš byl nevzdělaný je docela reálné, protože žil v zapadlé oblasti Judey a sám byl z nejnižších vrstev tehdejší společnosti. Takoví lidé neměli možnost vzdělání získat. To mu ale nic neupíra na síle jeho charismatu.

19.02.2020

Kniha „Zelóta, Ježiš Nazaretský a jeho doba“, je vo svojej podstate ozaj kontroverzná kniha a to doslovene. Contra versio, teda proti bežne uznávanej verzií. Aslan v knihe predostiera svoje poznatky z 20 ročného skúmania evanjelií a doby Ježiša. Kniha je v skutku pútavým literárnym dielom, je fantasticky čítavá, stránky sa čítajú akoby samé. Na prvý pohľad Aslanov kobercový nálet na zaužívaný pohľad na Ježiša a jeho účinkovanie, pôsobí ako argumentačné vybombardovanie všetkých pochybností, že všetko čo vieme o Ježišovi je „celé zle“. Z autorovho výkladu evanjelií nám vykresľuje iný pohľad na celé účinkovanie a život samotného Ježiša a najmä na jeho odkaz. Aslan jednoznačne rafinovane aj za použitia kritického myslenia vykonal selekciu argumentov, podľa ktorej bol Ježis len chudobný, negramotný, galilejský sedliak a zároveň mág či kúzelník, ktorý po malých zapadnutých dedinkách ohlasoval, že on je tým pravým mesiášom, jedným z mnohých, ktorí sa v tom čase nachádzali vo vtedajšej Palestíne. A aby to nestačilo, bol tak nešikovný, že po jeho triumfálnom vstupe do Jeruzalema a rozruchu v chráme sa nechal chytiť a ako neúspešný ašpirant na židovského kráľa bol odsúdený a ukrižovaný. Jeho náhla poprava vyvolala v učeníkoch niečo ako katatonický šok, z ktorého ich prebrala iba nová viera, že sám stal zmŕtvych. Aslan tvrdí, že Ježiš bol v prvom rade žid, ktorý mal prvoradú ambíciu na obrodu vtedajšieho judaizmu. Rozhodne nezakladal nové náboženstvo v zmysle súčasného kresťanstva, ktorého hlavnú ideovú podobu možno pričítať Šavlovi, teda Pavlovi, ktorý si „založil vlastné“ náboženstvo na jeho ponímaní osoby a činnosti a odkazu Ježiša Nazaretského, to však bolo v príkrom rozpore s tým, čo sám Ježiš hlásal.
Autor v knihe často prispôsobuje svoje rozprávaniu vlastnému názoru. Selektívne uplatňuje jednotlivé argumenty. Raz jeden prístup považuje za neoveriteľný, inde s ním pracuje ako s opodstatneným dohadom. Často krát marginalizuje; zásadné problémy jeho výkladu jednoducho opomína či spomína len okrajovo ako napr. samotné zmŕtvychvstanie. Uvedenými „nedostatkami“ sa dielo presúva do špekulačnej sféry, čo však nevylučuje, že časť jeho argumentov je a priori nesprávna, či zlá. Aslanov pohľad na Ježiša, je napriek jeho snahe o vedecké spracovanie na úrovni pravdepodobnosti samotného Písma. Buď Aslanovi uveríte alebo nie. To je nakoniec škoda, lebo samotný autor mal vedecké ašpirácie.
Na druhej strane je potrebné uvítať samotnú knihu v jej slovenskom preklade a to z dôvodu, že ide o pomerne ucelené dielo o dobe samotného Ježiša. Aslan pomerne plynulým prehľadom poukázal na súčasný stav bádania o dobe okolo 1. storočia n.l. v oblasti dnešnej Palestíny, čo treba považovať za jednoznačný príspevok. Veľké množstvo použitej literatúry nie je možné dohľadať v češtine či slovenčine, preto je tento univerzálny prierez veľkým prínosom knihy.