AKO VIDEL AMERIKU 19. STOROČIA VEĽKÝ CHARLES DICKENS (Americké poznámky)

recenze

Americké poznámky (2020) / Akademik1991

Veľký majster sociálnej kritiky Charles Dickens, kto by nepoznal tohto významného spisovateľa. Pri jeho mene sa každému, kto sa čo i len trošičku zaujíma o literatúru, zjavia pred očami tituly ako Oliver Twist či Vianočná koleda. Spisovateľ sa preslávil ako sociálny kritik vtedajšieho Anglicka, no málokto vie, že Dickens navštívil aj Ameriku, a podobne ako o desaťročia neskôr jeho poľský kolega Sienkiewicz, tak aj Dickens zanechal svedectvo o tejto návšteve. Dielo Americké poznámky vyšlo prvý krát v českom preklade vo vydavateľstve Československý spisovateľ (1952).

V slovenskom preklade vychádza vôbec prvý krát (VSSS, 2020). Kniha, ktorá hneď zaujme pôsobivým dizajnom má až 18 kapitol, ktoré dokumentujú odchod, plavbu, cestovanie rôznorodými dopravnými prostriedkami (od dostavníkov, povozov, člnov až po parníky), mestá Boston, New Haven, New York, Washington, filadelfskú väznicu a ústavy pre sociálne znevýhodnených, mestá Baltimore, Pittsburgh, Cincinatti, Louiswille, St. Louis, niagarské vodopády, kanadské mestá (Toronto, Kingston, Montreal, Quebec), ale aj život šejkerov, puritánov, černošských otrokov či chudobných poľnohospodárov. Dickensove písanie je špecifické tým, že natoľko prekypuje iróniou, že miestami neviete, čo myslí vážne, a z čoho si uťahuje.

Rozsiahlu časť textu venuje Dickens pokusu komunikácie so slepým, hluchým a nemým dieťaťom, Laurou Bridgmanovou. Láskavosť s akým charakterizuje túto bytosť dokazujú autorove silné sociálne cítenie. Bostonskú štátnu nemocnicu pre slaboduchých hodnotí ako obdivuhodnú a vedenú osvietenými princípmi zmierenia a vľúdnosti. Presne opačne hodnotí ústav pre slabomyslených v New Yorku.Ďalej nám ukazuje Boylstonovu školu pre zanedbaných a nemajetných, Nápravný ústav pre mladistvých delikventov, štátne väzenie, súdy či pôsobenie výstredného miestneho kazateľa Taylora.

Potom sa zameria na detailné opisy ubytovania, spomenie tiež filozofov transcendentalistov a kriticky komentuje všadeprítomnú rasovú segregáciu. Nasleduje cesta železnicou do Lowellu, opäť detailný opis, tento krát interiéru vlakov, a samotný Lowell ako čerstvo postavené mesto. Na ďalších stranách oceňuje krásy mesta, miestnych budov, školy, nemocnice a veľmi dobrých podmienok vo výrobe miestnej fabriky korporácie (špeciálne sa tu venuje emancipácii žien; píše o nich, že sú vysoko angažované v čítaní a literárnej tvorbe založili si vlastný časopis, kde publikujú poviedky).

Riekou Connecticut sa doplaví do puritánskeho Hartfordu, v ktorom zotrval štyri dni. Puritanizmus sa tu má podľa autora veľmi v láske s duchom kapitalizmu. Súdy a verejné ústavy hodnotí kvalitou totožné s tými bostonskými. Opäť navštevuje ústav pre choromyseľných, sprostredkováva stavy a pocity pacientov, vedie s nimi dialógy a napokon sa presúva taktiež do väznice. Mesto hodnotí celkovo pozitívne. Ďalej prechádza mestom brestov (New Haven) a opäť sa ocitá na lodi, tento krát do New Yorku. Autor sa opäť vyžíva v kvetnatom opise plavby. Vyvrcholením diela je sociálno-kritická charakteristika New Yorku (kap. 4), ktorý napokon cituje aj Sienkiewicz (podobenstvo o prasatách na Wall Street).

New York je pre Dickensa jedno veľké obchodné stredisko, mravenisko ľudí nielen zo všetkých častí Spojených štátov, ale aj zo všetkých končín sveta, kde sa snúbi luxus a pýcha Wall street s desivou biedou a chudobou. Tej sa venuje v špeciálne kvetnatých vetách.

Autor sa presúva do Filadelfie, ďalšieho mesta biznisu a peňažných špekulácií. Stretáva sa prvý krát s kvakermi (ktorým neskôr venuje celú pasáž) a následne navštevuje ďalšie kruté väzenie zvané Eastern Penitentiary. Dickens vedie filozofické monológy o ľudskom nešťastí, plynutí času, osamelosti, rezignácii samoväzňov
Washington DC neopisuje Dickens zrovna lichotivo vyľudnené mesto prázdnych stolov, mesto nenaplnených predsavzatí, pamätník zosnulého projektu, kde už nie je ani čitateľný nápis projektanta.

Prvý krát nepriamo spomína Indiánov v súvislosti s krvavou bitkou vo Viginii, objavujú sa tu aj idylické pojednania o indiánskom prírodnom živote a zaujímavé je aj stretnutie s náčelníkom Choctawov, v ktorom náčelník skonštatuje, že americkým politikom chýba dôstojnosť. Navštevuje tabakové plantáže a píše o úbohom stave ľudí, ktorí na nich pracujú (úbohé chatrče, v okolí ktorých sú húfy polonahých detí, prašná zem). Prechod cez neďaleký súkromný most sa trestá: Ak zákaz poruší beloch, zaplatí pokutu päť dolárov, ak černoch, dostane pätnásť rán bičom. V Pittsburghu sa zdrží iba tri dni; prirovnanie k Birminghamu spája s industrializmom, železiarňami a všadeprítomným dymom. Nasleduje cesta tzv. západným parníkom do Cincinnati (kap. 11), kde sa spisovateľ obáva miestnymi často spomínaným výbuchom lodného kotla, ale zároveň sa rozplýva na okolitou krajinou a opäť píše o postavách a postavičkách a celkovo živote na lodi.

Mesto Cincinnati vykresľuje idylicky ako mesto krásne, veselé, kvitnúce a živé (s. 224). Všíma si tiež fenomén masívnych kampaní proti alkoholizmu a navštevuje miestne školy. Rieku Mississipi vníma ako odpudivú obrovskú stoku plnú bahna (s. 238). Po prehliadke Saint Louisu (ktorý hodnotí pre svoje vlhké podnebie ako miesto sotva zdravé pre život), vydáva sa Dickens do prérie. Dickens pokračuje cez Louisville do Columbusu a Sandusky, pozdĺž jazera Erie až k Niagarským vodopádom, ktoré taktiež navštívil aj Sienkiewicz. Od niagarských vodopádov sa posúva do Kanady (Toronto, Kingston, Montreal, Quebec). Parníkom po rieke Niagara k jazeru Ontario a k Torontu, mesta na rovinatej krajine, plného života a podnikania.

Okolie Montrealu a okolie rieky sv. Vavrina a Quebec vykresľuje ako idylickú krajinu. Z Kanady, ktorú celkovo hodnotí kladne a optimisticky, vracia sa späť do Spojených štátov do Lebanonu, mesta horúcich kúpelov (s. 295) a The Shaker Village. Ešte pred plavbou domov sa zastaví v meste West Pointe a následne odchádza z New Yorku (kap. 16); opäť podrobne a do úplných detailov opisuje život na palube a kapitolu končí natešeným návratom do vlasti. Knihu končí záverečnými poznámkami o samotných Američanoch, kde podobne ako Sienkiewicz, snaží sa nájsť spoločné vlastnosti obyvateľoch tohto kontinentu.

Americké poznámky sú spolu s románom o Martinovi Chuzzlewitovi plodom Dickensovho prvého amerického pobytu v roku 1842. Spoločný obom týmto prácam je kritický pohľad: autor vidí nedostatky amerických pomerov v dobe pred občianskou... více

Komentáře (0)