Recenzia pre Studia Politica Slovaca (nezverejnená)

recenze

Kniha politológa, historika a publicistu Eduarda Chmelára Rekonštrukcia slovenských dejín s podtitulom Formovanie slovenskej identity (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2021) ukazuje slovenské dejiny v novej, unikátnej autorskej interpretácii. Autor kreatívnym spôsobom predstavuje slovenské dejiny, resp. podiel slovenského etnika na dejinách štátu do začiatku národného hnutia. Eduard

Chmelár využíva prvky interdisciplinárneho vedeckého prístupu, tzn. využíva presahy do disciplín a subdisciplín kulturológie, sociálnej filozofie, filozofie dejín, politológie, archeológie, lingvokulturológie, sociológie, historiografie, religionistiky a ďalších spoločenských vied. Metodologický prístup k predloženej téme vyplýva z autorovho hodnotového presvedčenia, nakoľko predkladá pohľad na slovenské dejiny očami sekulárneho humanistu a kozmopolitu s národným cítením. Autor píše o dvoch prístupoch k dejinám, ktoré považuje za tendenčné a vyberá si preto tretiu cestu, čím vytvára nový pohľad, ktorý jednak nepopiera slovenskú identitu (vyzdvihuje hodnotový význam kolektívnej identity), no zároveň zohľadňuje vyšší ciel humanizmu (humanisticko-svetoobčiansky rozmer spojený s vlastenectvom nachádza vo vzore Jána Kollára).

Kniha má zároveň aj normatívny rozmer, čo dokazujú nasledujúce autorove slová: ...potrebujeme nejaký politický zámer, kultúrnu víziu a filozofickú ideu, ktorá zjednotí našu spoločnosť do etického celku. Musíme uskutočniť voľbu vlastných ideálov, ktoré nám v prípade potreby umožnia kritizovať realitu krajiny, ak sa od nich odkloní. Ako ucelená spoločnosť s vlastnými špecifikami a záujmami sa môžeme identifikovať len na základe určitých etických a politických kritérií... (s. 8).

240 stranová kniha sa skladá z trinástich kapitol pričom autor začína hľadaním identity územia pred príchodom Slovanov, predstavuje jednotlivé etniká (Anti, Venéti, Sklavi-Sloväni , Skíti, Kelti, Avari, Húni, Vizigóti, Gepidi, Kvádi (Vanniovo kráľovstvo) a ďalšie...) a významné archeologické lokality (Nižná Myšľa, Nitriansky hrádok, zemný hrad Fidvár, Kláštoriská či Myšia hôrka); pokračuje Samovou ríšou, Nitravou a Avarským kaganátom, Veľkomoravským obdobím (podrobne analyzuje historický a politický odkaz panovníkov Pribinu, Mojmíra, Rastislava, Svätopluka a ďalších); kriticky prehodnocuje misiu solúnskych bratov; ďalej sa venuje vzniku Uhorského štátu a príčine, prečo Maďari ovládli Karpatskú kotlinu; celú kapitolu venuje formovaniu slovenského etnika a aj lingvistickému pôvodu slova Slovák; vyzdvihuje Nitrianske kniežatstvo pre zachovanie identity a územia dnešného Slovenska; ďalej rekonštruuje feudálne dejiny, vznik a vzostup uhorskej šľachty a jej ideológie natio hungarica; venuje sa Mongolským (Tatarským) a Tureckým vpádom; jednotlivým panovníkom (M. Č. Trenčiansky, Karol I. Róbert, Ľudovít I., Matej Korvín a mnohým ďalším), vzťahu husitov k Slovensku; reformácii a jej dôsledkom; stavovským povstaniam (Bočkaj, Turzo, Betlen, Rákoci, Tököli atď.) príčinám vyostrovania vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi ako aj obdobiam svetlej spolupráce medzi Slovákmi a Maďarmi; ďalej približuje čitateľovi prínos osobností ako Matej Bel, Adam František Kollár, Mária Terézia a Jozef II., Andrej Hladík, Juraj Sklenár, Juraj Papánek, Ján Hollý, Jozef Ignác Bajza, Juraj Fándly, Anton Bernolák a mnohých dalších; samostatnú časť venuje uhorským jakobínom, resp. uhorským girondistom a knihu zakončuje témou slovanskej vzájomnosti a podrobnou analýzou koncepcie Jána Kollára, ktorá podľa autora vytvorila základ pre Ľudovíta Štúra, ktorý vypracoval sociálny konštrukt slovenského národa, ktorý sa ukázal byť v podmienkach európskych trendov najživotaschopnejšou myšlienkou, ktorú nezničila ani maďarizácia, ani čechoslovakizmus, ani hon na buržoáznych nacionalistov" (s. 212).

Z politologického hľadiska je zaujímavá aj Chmelárova zmienka o zárodkoch prvých demokratických inštitúcií v slovanskom svete - tzv. večí. Ďalšou zaujímavosťou je, že autor ako politológ zorientovaný v súčasnej politickej situácii hľadá aj historické analógie v spojení so súčasnou politickou situáciou na Slovensku. Nemenej dôležité je poukázanie na uhorských jakobínov, resp. uhorských girondistov ako zakladateľov liberalizmu na slovenskom území. Z politologického hľadiska sú tiež zaujímavé pasáže rozoberajúce konkrétnych panovníkov a ich reakcie na historické okolnosti a napokon aj skutočne dôsledná analýza Kollárovej koncepcie.

Kniha dosiahla najväčšiu predajnosť (8400 kusov) z celej produkcie vydavateľstva VSSS za rok 2021. Úspech knihy je rozhodne zaslúžený nakoľko autor skutočne kreatívnym a pútavým spôsobom predstavuje čitateľovi aj (ne)poznané zákutia slovenských dejín.
Knihu možno odporučiť aj ako učebnú pomôcku pre budúcich filozofov, politológov, historikov, sociológov, kultúrnych antropológov, kulturológov a etnológov či učiteľov dejepisu.

Poznámky:
K svetoobčianskym, pacifistickým a humanistickým hodnotám sa Eduard Chmelár prihlásil napríklad vo svojej knihe Rozprava o zjednotení ľudstva (VSSS, 2010), kde analyzuje myšlienku zjednoteného, šťastného a mierového spolunažívania medzi národmi.

Z diela:
Kým prvá sa snaží prevziať úlohu hlavnej obete dejín a vidieť v nej hlavnú hodnotu svojej existencie, druhá odmieta vlastnú identitu upevniť a za jediný metodologický prístup ako pochopiť historickú realitu, považuje spätosť so západnou civilizáciou. Výsledkom týchto odlišných prístupov je, že prvá skupina nedoceňuje európsky (svetový) kontext slovenských dejín a druhá skupina nedoceňuje slovenský kontext európskych (svetových) dejín. Oba postoje tak do značnej miery deformujú naše historické vnímanie. ... Ani jedna zo subnacionálnych skupín sa v skutočnosti neusiluje o celostné poznanie minulosti, ale o uznanie svojej interpretácie a obhajobu vlastných záujmov... " (s. 7).
Nie sme teda iba potomkami migrantov, ale aspoň sčasti aj tých obyvateľov, ktorí tu žili minimálne od bronzovej doby a sformovali sa do širšej spoločnej vetvy v 3. tisícročí pred Kristom... (s. 10).
...humanizmus nedovoľoval prijať uniformný kozmopolitizmus a uvedomoval si, že tam, kde silnejší pohltí slabšieho, kde jedno spoločenstvo zneužíva druhé, kde má jedna trieda všetky výsady a moc, nemôže existovať žiadna súdržnosť, ani vlastenectvo v tom najširšom, všeľudskom zmysle slova... (s. 188).
Veča mala pomerne široké kompetencie, ktoré sa však v priebehu historického vývoja menili a zužovali. Pôvodne to boli verejné zhromaždenia, ktoré riešili záležitosti právne záväzné pre všetkých. Záležitosti sa považovali za uzavreté, ak s nimi súhlasili všetci. Jednohlasnosť je prejavom záväzku, že s prijatým rozhodnutím súhlasia všetci a má charakter staroslovanskej právnej normy, ktorá vytvárala spoločenské puto a stávala sa integrálnou súčasťou kmeňovej identity. Veča sa uskutočňovala spravidla raz za rok, ale v mimoriadnych prípadoch, kedy bolo potrebné schváliť vojenské ťaženie, aj častejšie. Veča rozhodovala aj spory a súdila zločiny. Niektorí autori dokonca tvrdia, že súdna funkcia veče bola najdôležitejšia. Neskôr však slúžila už len na získanie verejného súhlasu s panovníkovým rozhodnutím. Demokratický charakter týchto snemov však treba vnímať v dobových súvislostiach. Zúčastňovali sa na nich výlučne muži, otcovia rodín...(s. 22).
K moci sa dostali bohatí veľmoži ovládajúci Uhorsko spôsobom, ktorý má veľa spoločných čŕt so situáciou na Slovensku začiatkom 21. storočia. Oligarchia vlastne uskutočnila mocenský prevrat a ovládla celý ekonomický, ale aj politický priestor v krajine. Vytvárala účelové mocenské bloky, ktorých zloženie sa neustále menilo, skorumpovala všetky inštitúcie, ochromila ústrednú moc tak, že štát prakticky prestal existovať. Uhorsko sa v tom čase rozpadlo na desiatky dŕžav, oligarchovia disponovali súkromnými armádami, rokovali samostatne so zahraničnými panovníkmi, razili falošné mince... (s. 88)
Ideológ hnutia Jozef Hajnóci bol výnimočnou osobnosťou. Bojoval síce za osobitné a rovnoprávne postavenie Slovenska v Uhorsku, ale boli mu cudzie akékoľvek národnostné alebo stavovské výsady. Môžeme ho označiť za prvého novodobého slovenského demokrata. Vo svojej politickej činnosti položil základy liberalizmu a v publicistike základy liberálneho myslenia na Slovensku i v celom Uhorsku išlo o prvých liberálov tak v našom, ako aj celouhorskom kontexte. (s. 176)

Vedeli ste, že Slovensko bolo chápané ako osobitné územie už v stredoveku, že Matej Korvín si písal s našou dedičnou šľachtou v slovenskom nárečí, že Osmanská ríša používala na svojich mapách označenie Slovenská krajina a že exist... více

Komentáře (0)