• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 8 knih

Nové komentáře u knih Eduard Chmelár

Rekonštrukcia slovenských dejín: Formovanie slovenskej identity

„Knihu by som odporučil hlavne mladým čitateľom, lebo ako hovorí autor, Slováci sa nezaujímajú, alebo nevedia toho moc o svojej histórii a práve táto kniha vysvetľuje, prečo byť hrdý na to, že som Slovák. Históriu máme ohromne bohatú a je určite zaujímavejšia ako fantasy svety západných autorov ..“... celý text
— Martin1974

---

Rekonštrukcia slovenských dejín: Formovanie slovenskej identity

„Tisíce predaných kníh, to je bilancia bestselleru Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov z pera slovenského politológa a historika Eduarda Chmelára. Autor kreatívnym spôsobom predstavuje slovenskej verejnosti knihu, ktorá odhaľuje aj (ne)poznané zákutia slovenských dejín s interdisciplinárnym presahom do kulturológie, sociálnej a politickej filozofie, filozofie dejín, archeológie, lingvokulturológie, sociológie, historiografie, religionistiky a ďalších spoločenských vied. Autor siaha do hlbokej minulosti a za svoj cieľ považuje zrekonštruovať podiel slovenského etnika na dejinách štátu (na území Slovenska) do začiatku národného hnutia. Knihu uvádza hľadaním identity územia pred príchodom Slovanov, no nevylučuje ani teóriu Pavla Jozefa Šafárika, podľa ktorej Slovania patria k pôvodným obyvateľom strednej Európy. Následne sa čitateľ dozvedá informácie o jednotlivých etnikách, ktoré prebývali na našom území ako Anti, Venéti, Sklavi-Sloväni, Skíti, Kelti, Avari,Húni, Vizigóti, Gepidi, Kvádi (Vanniovo kráľovstvo) a ďalšie. Autor tiež čitateľa sprevádza významnými archeologickými lokalitami (Nižná Myšľa, Nitriansky hrádok, zemný hrad Fidvár či Myšia hôrka). Druhá kapitola analyzuje obdobie od Samovej ríše po Veľkú Moravu, opisuje Avarský kaganát a jeho zánik, Nitravu a jej systém vládnutia a vznik Veľkej Moravy (tej venuje nasledujúcu kapitolu, ktorá podrobne analyzuje aj jednotlivých panovníkov a historické spory, a taktiež príchod solúnskych bratov). Venuje sa tiež podrobne osobnostiam Pribinovi, Mojmírovi, Rastislavovi, Svätoplukovi a hľadá nové interpretácie ich dejinného významu. Taktiež Chmelár poukazuje na zárodky prvých demokratických inštitúcií v slovanskom svete - tzv. večí. Pri hľadaní zdrojov cituje antických historikov a nezabúda ani na slovanskú mytológiu v rozprávkach, ktorá je významným zdrojom poznania o minulosti napríklad pri pomenovaniach vrchov a hôr v lingvokulturologickom bádaní. Štvrtú kapitolu venuje Nitriansku a vzniku Uhorského štátu a hľadá tu príčiny, prečo Maďari ovládli priestor Karpatskej kotliny. Chmelár vyzdvihuje Nitrianske kniežatstvo pre zachovanie identity a územia dnešného Slovenska. Ďalej sa venuje lingvistickému pôvodu slova Slovák či symbolom trojvŕšia a dvojkríža v kontexte heraldiky. Kniha ukazuje pohľad na slovenské dejiny očami sekulárneho humanistu a osvieteného kozmopolitu s národným cítením. Úspech knihy je rozhodne zaslúžený a aj prejavený záujem fanúšikov Eduarda Chmelára ktorí sa na knihu vyskladali dokazuje, že táto osobnosť má čo povedať, napriek tomu, že je vo verejno-právnych, ako aj hlavno-prúdových médiách za svoje názory viac-menej blokovaná.“... celý text
— Akademik1991

---

Rekonštrukcia slovenských dejín: Formovanie slovenskej identity

„Autor produkuje vo svojich knihách myšlienky novej ľavice zahŕňajúcej spektrum aj liberálnych názorov s akcentom na sociálne otázky, globalizáciu a pro EU postoj. Svojimi oponentami je označovaný za slniečkára a socialistu. Jeho Rekonštrukcia slovenských dejín sa nesie presne v tomto duchu, je však oprostená od starého marxistického pohľadu. Dejiny vníma progresívne. Nie som síce jeho fanúšikom ale kvôli viacerým kontroverzným názorom som si toto jeho dielo prečítal so záujmom. Nemýlil som sa, niektoré udalosti opisuje z iného uhla pohľadu, vkladá ich do iného kontextu a snaží sa o originalitu. Zopár postrehov: autochtónnosť vníma trochu inak a neodvodzuje ju od etnicity. Naopak tvrdí, že súčasťou našich dejín je kontinuita osídlenia nášho územia minimálne kultúrami doby bronzovej počnúc, cez Keltov, Kvádiu, Nitrianske kniežatstvo, Veľkomoravskú ríšu, Uhorsko až doposiaľ. Niektoré významné postavy našich dejín demýtizuje, zhadzuje ich z piedestálu, na ktorý stavia postavy iné. Odniesol si to napr. Svätopluk, pred ktorého kladie Rastislava, Matúš Čák Trenčiansky bol v jeho podaní tyran a vrah, Jánošík možno agentom cudzej mocnosti, Kolára kladie pred Štúra a pod.. Nemám krvavé oči. Nevadili mi v autorovom výklade zamontované svetoobčianske koncepcie. S niektorými jeho myšlienkami síce nesúhlasím a vnímam ich ako politické, patria však k autorovmu pohľadu tak isto ako humanizmus, a preto ich akceptujem. Okrem toho sú to síce krátke slovenské dejiny ale líšiace sa od ostatných originálnym pohľadom, čo beriem vždy všetkými desiatimi. Alternatívny výklad, v tomto prípade alternatívne alternatívny, som mal vždy rád...“... celý text
— yerry

---

---

Rekonštrukcia slovenských dejín: Formovanie slovenskej identity

„Od vydania knihy neubehlo mnoho času a už bola viackrát vypredaná. Hovorí to aj o dobrom marketingu autora, ktorý si ju veľmi propagoval, čo je samozrejme pochopiteľne. V knihe sa píše o všeobecne známych veciach, samozrejme som si tu aj ja našiel nejaké novinky. Pre človeka, ktorý pozná naše dejiny (aspoň tie najznámejšie udalosti) však mnoho nového neponúka. Povedal by som, že kniha bola písaná pre širšiu verejnosť pre získanie základných informácií. Siahnuť by po nej mohli /mali študenti stredných škôl, aby na niečo vyše dvesto stranách ziskali základný prehľad o dejinách Slovenska a Slovákov od najstarších čias po modernú dobu.“... celý text
— Igor1311

---

Rekonštrukcia slovenských dejín: Formovanie slovenskej identity

„Nedávny bestseller z dielne publicistu p. Chmelára stojí za prečítanie. S prihliadnutím na obsah a zameranie knihy túto možno hodnotiť kladne. Autor sa v nej podujal k projektu popisu formovania slovenskej identity, čo je pomerne vágne slovné spojenie, pod ktoré sa toho zmestí naozaj veľa. Častokrát sa autor na podklade vlastných poznatkov prepadá do svojej politickej agitky, kde skôr ako popis formovania identity popisuje svoj názor na jej formovanie. Zjavná je najmä stať o maršálovi Hadikovi, ktorého určite nemožno považovať za osobu, ktorá sa podieľala na formovaní národnej identity a ktorá tvorí skôr výžívný popularizačný prídavok. Kniha má prierezový a informačný charakter. V histórií zorientovanému čitateľovi toho veľa nového neprinesie, naopak nezorientovanému čiteľovi môže čítavou formou poskytnúť veľa zaujímavých informácií. Ak by sa mala kniha umiestniť na ose poularizačnej odbornej literatúry a výskumného dila, určite by sa skôr zaradila k popularizačnej literatúre. V tomto segmente však odporúčam skôr siahnuť po P.Dvořákovi. Záverom knihe nemožno odoprieť dobre mienenú myšlienku a autorský drajv.“... celý text
— Benedikt