Igor1311 komentáře u knih
pre mňa doteraz úplne neznáme kráľovná, o ktorej som vedel maximálne, že bola z Celje. Veľmi pútavo opísaný jej životný príbeh o čiernej kráľovnej, o ktorej sa vytvorila veľmi zaujímavá a nepravdivá legenda.
Rothmayer by si zaslúžil prípad, ktorý by sám vyšetroval, spolu s Annou. Rovnako ako prvý diel, aj tento to bolo zaujímavé čítanie s nádychom tajných spolkov, veľmi dobre.
Po Hrobárovom almanachu som siahol ako za dočasnú náhradu za Červenákovým Kapitánom Steinom a notárom Barbaričom. Zo začiatku mi to prišlo také nemastné, neslané, také že ničím neurazí ale ani veľmi nepoteší, no postupne to začalo naberať na otáčkach, až sa z toho vykľul podarený príbeh. Celkovo z toho vznikol podarený príbeh, kde maldy a ešte neskúsený detektív vyšetruje prípad podrezaných žien, kde je však jedna super nenápadná postava v podobe hrobára.
príbeh beštialnej vraždy na pozadí besniaceho ponožkového vraha. Opäť kvalitný príbeh, kde sa však vraha dalo odhaliť pomerne skoro.
opäť sa dostávame do divokých deväťdesiatych rokov do doby tesne po zabití bossa podsvetia. Ako príbeh určite fajn, ale miestami ťažko uveriteľný, najmä sólo akcia krauza a spol. na udobrenie dvoch mafiánskych bosov.
Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Asi takto by sa dala vysvetlit atmosférapo amnestii, kedy sa do ulic nahrnuli stovky tazkych zločincov. A Krauz a kancelária 141 ich museli pozatvárať a v čo najkratšom čase.
Deväťdesiate roky roky boli v Našom meste pekny bordel. stary rezim padol, zacalo sa vo veľkom podnikať a so zakomni si nikto hlavu nelamal. zacalo sa aktivizovat podsvetie a zacali zapustat korene zla. Krauz opat raz musi zavitat na druhu stranu barikady a vyuzit svoje kontaky na Bossa. stale vsak nechapem, ze ako ho nikto z nadriadench za to neklepol po prstoch, ale asi bolo fajn mat kontaky aj pri mafii
noo námet akože veľmi zaujímavý, stratené deti a pár mrtvych ľudí, ale záver dosť nečakaný
ooo áno prosím, viac takýchto napínavých príehov, pri ktorých sme v strehu od prvej strany po poslednú. Tým, že Dánove knihy nečitam po chronologickom poradí, viackrát sa mi stalo, že niektorým súvislostiam nechápem (ako vzťah Chosého a Zory, ....) no a tu sa niektoré vyjasňujú. V knihe sú zakomponované znova dva vynikajúce príbehy, no len nechápem, ako jeden detektív môže mať až také nadštandardné kontakty s podsvetím.
bohužiaľ, skôr som si prečítal pokračovanie Venuši ako samotnú Venušu, tak som +/- vedel ako su na tom policajti v nemocnici, ale samotný príbeh dvoch prípadov, ktoré sa na seba dosť podobajú bol znova vynikajúci
opät (ako zvyčajne) zaujímavý príbeh, aj ked mne osobne sa až tak nepáčil, zrejme preto, že sa tam dlho rozoberalo kamarátstvo partie, v ktorej sa odohral zločin. Patrilo to k deju, samozrejme, ale tentokrát za mna taký lepší priemer.
Naprosto perfektne spracovaná tematika kozáctva 17. storočia na nepokojnej Ukrajine z pohľadu oboch strán, kozáckej a poľskej.
druhý prípad nového detektíva Krauza pri vraždároch a hned sa z neho vykľuje možno najťažší Krauzov prípad, kde sa z lovca stáva korisť. Ono mi to už príde, že Krauz je taký superman, ktorý dokáže vyriešiť skoro všetko sám, ale tu sa musí viac ako inokedy spoliehať na kolegov. však je len zelenáč, zatiaľ.
Naprostý skvost a jedn z nejlepších dánoviek. Krauz a Chosé riešia asi jeden z najťažčích prípadov kariéry, veľké sprisahanie, kde ovečky nie sú až také ovečky a svine nie sú zas až také svine ako si mysleli.
Tak takto to celé začalo, tu si začal Krauz budovať svoju vraždársku kariéru, ešte za čias byvaleho režimu. Znova vyborný príbeh, aj ked mne osobne sa príbehy z tohto obdobia až tak nepáčia.
Bomba, paráda, presne takto by sa mali písať vojnové memoáre. Veľkou výhodou je, že Rommel bol počas prvej svetovej vojny mladý muž, ktorý sa aktívne zúčastňoval bojových akcií a preto nám ich mohol farbisto opísať. Do detailov opisuje svoje boje vo Francúzsku, Rumunsku či Taliansku. Nemôžeme očakávať opisy najslávnejších bitiek ako Somma či Marna, skôr opisy menej známych až neznámych bitiek o dedinky. Spolu s perfektnými opismi bitiek a taktiky rozoberá Rommel aj obyčajný život vojaka v zákopoch.
Existuje vôbec normálna vražda? Lebo aj normálnu vraždu dokáže Dán opísať tak, že celé vyšetrovanie sa odohráva nenormálnym spôsobom a tak vznikne nenormálne pútavý príbeh.
trocha atypický príbeh, kde sa nerieši aktuálna vražda, ale vražda spred 50 rokov, za úplne iných čias a podmienok. Pre mn asi jeden zo zatiaľ najslabších príbehov, ale samozrejme nemôžem povedať, že je výslovne zlý
opäť suprový príbeh, veľmi kvitujem, ako tam autor zapasuje ten suchý humor, ktorý je asi potrebný mať pri takýchto brutálnych prípadoch
za mna trocha slabsie, ako ostatne knihy, možno celý ten mafiansky dej mi tam až tak nesedel, ale stale si to drží vysoký štandard