yerry komentáře u knih
Sargasová planéta je prvým zo štvorice románov o rakete Slnečná kráľovná. Ďalšie tri (nepreložené) sú Plague Ship (1956), Voodoo Planet (1959) a Postmarked the Stars (1969). Je to pulpová spaceopera, ktorá ale neprináša nič nové. Len kopíruje podobné romány od rôznych autorov publikované skôr a sci-fi príbehy vysielané v tom čase prostredníctvom amerických TV kanálov.
Román si užijú hlavne tí, čo nemajú zo sci-fi veľa načítaného, s vedomím, že sa jedná o odpočinkové čítanie na jeden - dva záťahy. Hlavný hrdina nie je žiadny superman, čo vnímam ako pozitívum. Jeho progres je ako odkopírovaný od Heinleina :) Nechýba klasická raketa, tajomná planéta, čudní domorodci, vyhynutá rasa, záhadné artefakty, tradičné bludisko, chodby, tajné dvere a ako inak, aj kvalitný záporák a jeho poskokovia.
Čo dodať? Pulpové sci-fi romány na ktorých čas už vytvoril patinu si vždy rád prečítam, ak boli v svojom čase originálne alebo ak prinášali nejaký nový prístup. Ani jedno tento román nespĺňa. Zostáva mi len konštatovať, že je to len dobré odpočinkové čítanie, nič viac...
Napriek tomu, že nie všetky poviedky v tejto poviedkovej zbierke spĺňajú maximálne subjektívne hodnotenie, ako celku sa knihe dá vytknúť len veľmi málo. Je to pestrý prierez autorkinou tvorbou v dobe vydania. Každá poviedka je iná, nie každá má dobrý koniec, takmer každá má temný charakter a atmosféru.
Čo sa počíta, autorka s textom veľmi dobre narába, chvíľami doslova priklincuje tvoju pozornosť. Jednotlivé poviedky sú oprostené od cudzích vplyvov a kopírovania iných autorov aj napriek tomu, že zostáva v medziach žánru a všetky texty sú jasne klasifikovateľné.
Poviedková zbierka neobsahuje slabé poviedky. Napriek tomu sem dávam aspoň tri, ktoré sa mi páčili najviac:
Hneď úvodná "Železonoc" o vraždiacich bábikách ma priklincovala na sedadlo. "Tisíc jehel" o biznise s morskými pannami nie je žiadna rozprávka. "Navždy" zostať dieťaťom vďaka vírusu by si asi naozaj nechcel. Dobre teda, ako "Kóma", tak "Tetsuyo" za týmito tromi poviedkami príliš nezaostávajú.
Poviedkovú zbierku odporúčam znalcom dark fantasy, kyberpunku a steampunku, tí ju asi najlepšie ocenia.
Viac v komentároch k jednotlivým poviedkam...
Štvrtina poviedok teda 5 kusov v tejto antológii je fakt veľmi dobrá. Tie ostatné sú subjektívne priemer, slabší priemer až brak (1 poviedka). Chápem, že antológia mala byť akýmsi výberom slovenskej sci-fi za posledných 30 či 40 rokov. Napriek tomu si myslím, že niektoré poviedky tam chýbali a niektoré boli naviac.
Vypichnem teda tých päť subjektívne najlepších. Ich poradie je náhodné a kvalitatívne sú približne na tej istej úrovni:
Koleucity a tiobíny útočiace z priestoru mimo autorkin vesmír boli riadna sila v poviedke "Granátový vesmír" od Jany Plauchovej.
Bojový duel naprieč vesmírom a storočiami od Mareka Slabeja pod názvom "Prach a Mungo" mi pripomenul jednu epizódu zo seriálu BSG, myslím, že sa volala Jazva.
Večná vojna a nenaplnená láska v poviedke "Rekviem za zázrak" od Lucie Halčínovej neboli žiadny ružovkastý slaďák.
Nacionalisti, maďarskí autonomisti a pakistanci za jednotky OSN medzi nimi v nárazníkovom pásme Slovensko a jeden ostreľovač, to sú atribúty tradične dobrej tvorby Štefana Huslicu v poviedke "Tri farby" z predmiléniového obdobia. Sakra to ale letí...
Taktiež časovka "Zmena" od Diany Laslopovej mala niečo do seba.
Napriek svojim úvodným vetám, myslím si, že už len pre týchto päť poviedok sa antológia prečítať oplatí.
Viac v komentároch k jednotlivým poviedkam...
Osem poviedok. Osem klenotov klasickej sci-fi. Ani jedna poviedka horšia ako veľmi dobrá, z toho celých päť kúskov subjektívne hodnotených ako výborné. Dlho som už nečítal takto kvalitne vyváženú antológiu. Poviedky z 50. rokov minulého storočia, ktorým ani čas neubral ich čaro a výpovednú silu.
Ak by som mal niektorú poviedku vyzdvihnúť, je to dosť ťažké. Napriek tomu spomeniem aspoň dve. Úvodná "Mesto", ktoré už 20.000 rokov čaká na svoju odplatu od R. D. Bradburyho a taktiež "Výchova Drusilly Strangeové" od Theodora Sturgeona aj napriek svojej časovej patine sú výborne čítavé a zanechajú dlhodobejšie dojmy.
Ak sa zaujímaš o klasickú sci-fi v svojej nezriedenej podobe od skutočných klasikov žánru, túto antológiu ti s čistým svedomím odporúčam. Banovať určite nebudeš.
Viac v komentároch k jednotlivým poviedkam...
Antológia mala byť akýmsi prierezom New Weird, čo je podmnožina žánrov sci-fi, fantasy a hororu s ich vzájomnými prienikmi. Teda niečo ako pokus o posunutie fantastiky na vyšší level. Ak by mala New Weird fantastiku reprezentovať táto kniha, asi to vzdám. Subjektívne tu však málo čo spadá pod tento žáner. Nájdeš tu poviedky: od klasickej sci-fi, cez spaceoperu, magický realizmus až po čistý surrealizmus tu uvádzaný ako umelecká sci-fi.
Nie všetky texty však zapovedávam do hlbokého zabudnutia. Tri poviedky hodnotím ako päťhviezdičkové. Sú to dosť nechutný Familiár ktorým sa blysol China Miéville, Zmrzlinová říše od Jeffrey Forda, ktorý ti vysvetlí, čo je to vlastne synestézia a antropologická sci-fi Přijď do úplňku od Seana McMullena. Za zmienku ešte stojí romanca Děti zimy od Erica Browna, atmosférický Cech katů od Andy Duncana a Merlinova zbraň od Alastaira Reynoldsa.
Protipólom, teda poviedky mnou nedocenené sú práve tie, ktoré sa dajú označiť ako surrealistické. Sú to predovšetkým tieto tri: Proměna Martina Lakea od Jeffa VanderMeera, Rok v lineárním městě od Paula Di Filippa a absolútnym vrcholom bola posledná poviedka tejto antológie od Kirsten Jane Bishopovej - Maldoror na cestách, ktorej subjektívne jediným pozitívnym atribútom bolo, že plne zodpovedala významu obsiahnutom v titule antológie.
Viac v komentároch k jednotlivým poviedkam...
Z tohto ročníka Fantázie som bol dosť sklamaný. Celkovo to bol taký slabší priemer. Z 26 poviedok splnili moje subjektívne očakávania v plnej miere len dve. Tri ďalšie ešte mali svoj potenciál. Ostatné boli priemerné, podpriemerné až začiatočnícke texty. Poniektoré z tých slabších boli síce zručne písané, mali zaujímavú formu, či myšlienku ale príliš nezaujali, prípadne nezaujali vôbec. Dve som označil ako brak.
Najlepšími poviedkami boli alegorická fantasy "Kto rozsieva zimné kvety" od Beáty Takáčovej, ktorá ťa vmrazí do stoličky a taktiež slovanská fantasy "O hladnej Jage a statočnom Vavrovi" od Ivety Ragulovej. Tie tri ďalšie, ktoré svoj potenciál naplnili sú ešte "ITernal" od Martina Pika, "Satyr vyjednávač" od Kristíny Lenart a napokon "Svätý, rohatý a zjazvený" od Jána Drába.
Prelúskal som sa všetkými 26 poviedkami a uvažujem, či sa pustiť aj do ročníka 2023. Päť kvalitnejších poviedok sa mi zdá na takú bichľu dosť málo. Zatiaľ najslabší ročník s mnou hodnotených ročníkov.
Viac v komentároch k jednotlivým poviedkam...
Rozmýšľam ako ohodnotiť tento posledný diel inak kvalitnej ságy. Mám z neho trochu rozporuplné pocity. Akosi mi svojim konceptom nezapadá do predošlých zväzkov. Dej je totiž natiahnutý do niekoľkých rokov a v podstatnej časti knihy sa nič moc nedeje.
Áno, Uhtredov Bebbanburg je ohrozovaný z viacerých strán, napriek tomu je zrejmé, na ktorú stranu sa pridá. Historickým ťažiskom sú tu tri udalosti. Rok 927, kedy Æthelstan povolal Constantina, vládcu Škótska a vládcu Northumbrie Guthfritha , aby mu prisahali loajalitu. Rok 934 a Æthelstanov vpád do Škótska. A napokon rok 937, keď vojská škótsko-nórskej aliancie vedené Anlafom (Guthfrithovým bratom) vpadli na Æthelstanovo územie. Pričom rozhodujúca bitka sa udiala pri Brunanburhu. Tam sa malo rozhodnúť, či sa sen o Englalande zdarne zavŕši.
Opäť sa tu vyskytujú vlčí bojovníci úlfhéðnar, čiže berserkovia v Anlafovom vojsku. Už zo svojej podstaty však nemali veľkú šancu proti organizovaným saským útvarom. Účinnými mohli byť hlavne proti neorganizovanému nepriateľovi. V tejto dobe bola ich sláva pravdepodobne už na ústupe, podobne ako samotné pohanstvo.
Nebyť toho epického, kvalitného a strhujúceho záveru pri opise samotnej bitky, neviem neviem. Ten záver ma však presvedčil, že autor to napokon uhral veľmi dobre. Napriek tomu, že Uhtred v tej štítovej hradbe musel už mať poriadne cez 80 rokov ;) Wyrd bið full ãræd...
Podľa autora je väčšina textu v tomto zväzku vymyslená, ale základné fakty z tohto obdobia viac-menej sedia. Po smrti Eduarda Staršieho nastáva boj o moc medzi dvomi nevlastnými bratmi, ktorí mali spoločného otca (Eduarda) ale rôzne matky. Na jednej strane je to Ælfweard a na strane druhej Æthelstan, za ktorého bojuje aj Uhtred. Rozhodne sa, kto bude vládcom troch južných kráľovstiev saskej Británie: Wessexu, Východného Anglicka a Mercie.
Záverečný boj autor umiestnil k londýnskej bráne Cripplegate (Crepelgate). Než k nemu však príde, Uhtred musí prejsť strastiplnú a bolestivú púť plnú strát. Aj na staré kolená je to však stále bijec, až sa tomu nechce veriť :)
Napriek zbytočne nadstavovaným zväzkom vzhľadom na Uhtredov príbeh, ma tento diel zaujal hlavne kvôli tým zvratom a historickým reáliám, aj keď si ich autor trochu prispôsobil. Teda opäť kvalitné čítanie a Wyrd bið full ãræd.
Dej tohto dielu sa odohráva na počiatku 20. rokov 10. storočia v čase keď po Æthelflaedinej smrti nastali v Mercii nepokoje. Riešiť ich musí, ako inak, samozrejme Uhtred, i keď v tomto prípade, boli len zámienkou kvôli vtrhnutiu ďalšieho dobyvateľa do Northumbrie. Je ním samozvaný nórsky kráľ Sköll.
Tomu bude mať za Stiorru čo vracať ako samotný Uhtred, tak aj jeho zať Sigtryggr. Vyústenie deja a samotná bitka o Heahburh sú tak trochu v duchu Deus ex machina. Na takmer stratené bitky, ktoré však skončili úplne inak som si však už u tohto autora zvykol.
Konečne sa na nórskej strane objavujú legendárni vlčí bojovníci úlfhéðnar, čiže berserkovia, na ktorých autor vo svojich predchádzajúcich dieloch takmer zabudol. Taktiež stret dvoch "čarodejníkov": samozvaného šialeného biskupa Jeremiasa na Uhtredovej strane a slepého Snorriho kopúceho za Skölla bol veľmi pekný :)
Čítanie kvalitne odsýpalo, žiadna vata sa nekonala. Príbeh stále bavil. Občas mi však tak trochu chrobák v hlave nevráva, že autor túto sériu trochu nadstavuje. Veď posúď sám. Ako môže byť Uhtred vo svojom veku pri plnej sile v čase, kedy sa priemerný muž dožil najviac nejakých 40 rokov. Autor ale asi chcel urobiť prierez týmto obdobím pomocou jednej ústrednej postavy, ktorá mala udalosti v nej odohrávajúce sa zjednotiť. Takže prižmúrim oko...
Tento diel sa odohráva okolo roku 917 a Uhtred sa v ňom konečne podujme dobyť svoje právoplatná dedičstvo Bebbanburg, ktorý založil na dobytom území Walesanov jeho predok, príslušník starovekého západogermánskeho kmeňa Anglov Ida Plameňonosič a ktorého názov je odvodený od mena královnej Bernície (časť Northumbrie) Bebbe (žene Idovho vnuka).
Tento zámer sa mu budú snažiť prekaziť ako jeho bratranec, tak aj škótsky kráľ Konštantín alebo vplyvný šľachtic Æthelhelm. Æthelflaed zostáva Uhtredovou priateľkou do konca svojich dní. Taktiež jeho zať Sigtryggr zostáva jeho spojencom. Samotná bitka o Bebbanburg je popisovaná veľmi farbisto a autor ťa udržiava v stálom napätí ako to vlastne dopadne.
Ani tento zväzok svojou kvalitou nespadol pod úroveň tých predošlých a čítanie pekne odsýpalo. Na tie dánske a nórske mená som si už zvykol, tie saské mi však stále dávajú zabrať. Občas sa mi pletú. Veď posúď sám: Æthelflaed, Æthelhelm, Æthelstan, Ælfweard, Ælflæd. Ten starý názov Anglicka - Englaland tiež nie je na zahodenie :) Napriek tomu, knižka je veľmi dobrá...
Ako autor sám pripúšťa, v tomto románe je opäť viac fikcie ako príbehov založených na skutočných udalostiach. Jadrom tohto dielu je vpád Ragnalla Ivarsona (Nóra z Írska) do Mercie, ktorý je vlastne bratom Sigtryggra Ivarsona, ktorý je zasa Uhtredovým zaťom. Uhtred by teda mal byť spojencom sekery proti sekere.
Viac ma tu však zaujala postava Bridy (prvej Uhtredovej milenky). Jej účinkovanie sa od vysielaného seriálu o dosť odlišuje. V knihe už hraje len a len veľmi temnú postavu. Možno realistickejšie ako v seriáli, nakoľko tam síce tiež podstúpi temnú cestu, ale nie až takúto. V konečnom dôsledku v knihe je to jedna z najnegatívnejších postáv. Jej dejová linka ma trochu sklamala. Čo do rozsahu aj dejovo.
Samozrejme nechýbajú boje v štítovej hradbe a ani Uhtred nikomu nič nedaruje napriek svojmu veku. Okrem Mercie zavítaš aj do Northumbrie, asi už tušíš prečo.
Ani tento diel sa už opäť príliš nelíši od autorových zaužívaných stereotypov ale to ani veľmi nevadí. Wyrd bið full ãræd.
Tento zväzok bol trochu iný ako tie predošlé. Tých epických bitiek tu nie je toľko ale predsa sa len nejaké odohrajú. Ťažiskom príbehu je otázka, kto bude vládnuť Mercii po smrti Æthelreda. Bude to Eduardov zať Æthelhelm alebo nebodaj žena? Konkrétne Æthelflaed?
Samozrejme všetko vyrieši Uhtred, ktorý tentokrát zavíta aj do Walesu, kde sa stretne s kráľom Hywelom. A aby autor zasa až tak nevybočil zo zabehnutých koľají, Nór Sigtryggr podnikne útok na saský Ceaster. Tento boj však skončí trochu netradične, hlavne pre Uhtreda.
Ten sa s ničím nebude maznať napriek už svojmu pokročilému veku a mágiou ovplyvneným zdravotným stavom. Tá mágia sa tu vyskytuje len obmedzene a vzhľadom na dobu aj dosť patrične. Vychutnal som si konfrontáciu severskej mytológie s mytológiou stredovekého kresťanstva. Niektoré Uhtredove reakcie v rozhovoroch na náboženské témy skrátka nemali chybu.
Páčilo sa mi, že autor trochu zmenil formu a neťahal opäť rovnakú mustru ako v predošlých dieloch. Stále je to dobré čítanie a už sa teším na Uhtredove stretnutie s Bridou v nasledujúcom zväzku, ktoré nebude vôbec ružové...
Tento diel sa nesie v dvoch rovinách. Jednou z nich sú Uhtredove problémy a strasti. Či už s jedným zo svojich synov, ktorý sa na neho veľmi nepodal, problémami s kresťanskými duchovnými, ktorí ho nenávidia alebo s dobytím Bebbanburgu, na ktorý si nárokuje.
Druhou je samotná bitka pri Teotanheale (dnešný Tettenhall, predmestie Wolverhamptonu v grófstve West Midlands) v roku 910 proti Cnutovi Ranulfsonovi (v reále Eowils) a Sigurdovi Thorrsonovi (v reále Healfdan), teda bitka medzi spojenými vojskami Wessexu a Mercie proti nájazdníckym Dánom (Uhtred v nej samozrejme odvedie poctivý kus práce na strane Sasov).
Ani tejto časti niet veľmi čo vytknúť. Snáď len, že sa opakuje podobný scenár z dielov minulých. Teda pritiahnu Dáni a Sasi sa musia brániť. A Uhtred to má opäť ťažké, ale nie je to nič, čo by nezvládol, až teda na jednu vec...
Nebolo by hádam na škodu, ak by autor text trochu okerenil nejakou záhadou, tajomstvom, niečím, čo by príbehu dodalo trochu inú príchuť. Veď tento ranný stredovek je na to doslova predurčený. Človek to mal v tej dobe asi dosť ťažké, ale nežil len bojom a vraždením.
Z tohto dôvodu dávam dolu jednu hviezdu. Ako vhľad do histórie je to stále dobré a zaujímavé čítanie, v prípade ak si začal sériu touto knihou je to super. Po 6. zväzkoch by to chcelo ale ešte trochu inej šťavy a dokoreniť...
Táto časť nemala síce ten drajv ako tie minulé, ale stále je to na 5 hviezd. Predovšetkým sa v nej pojednáva nielen o smrti kráľa Alfréda Veľkého, ale svoj život v nej ukončí viacero potentátov či už z tej saskej strany alebo strany dánskej.
Alfréd vytvoril národ, ku ktorému ľudia cítili, že patria. Pretože zákony boli spravodlivé, každý mal možnosť žiť slušne a nebyť pod vládou tyrana. A to v tých časoch znamenalo veľa. (Justin Pollard: Alfred the Great, 2005). Tento citát z knihy však cháp v kontexte doby...
Intrigy, stratégia a pozičné bojové strety sú korením celého tohto zväzku. Uhtred je síce na tú dobu (pred a po roku 900) už v pokročilom veku (má okolo 45 rokov), ale stále je to bijec. Autor u neho nič nezastiera. Ak by bol opisovaný druhou stranou (napr. tou dánskou) bol by z neho jednoznačne záporák so spôsobmi, aké mali anglickí šľachtici neskôr. Nerozpakuje sa napr. z rozvášneného davu vytiahnuť anonymného človeka, trebárs aj nevinného a dáva ho rovno obesiť.
Uhtred bol samozrejme pri tom, keď Dánske vojsko vedené kráľom Eohrikom a uchádzačom o wessexský trón Æthelwoldom vtrhlo do Mercie, prekročilo Temžu pri Cracgelade (Cricklade), spustošilo Wessex a opäť sa stiahlo. Kráľ Eduard aj s prispením Uhtreda ho prenasledoval do Východného Anglicka a pomstil sa Eohricovi za jeho plienenie krajiny.
Teda ústrednou témou knihy bola udalosť z titulu knihy, opätovné dánske ambície a Æthelwoldova vzbura voči Eduardovi. Samozrejme Angelcynn stále čaká na svoje zjednotenie a preto Uhtred nepovedal ešte svoje posledné slovo. A ja sa preto chystám na ďalší zväzok...
Ďalší vynikajúci diel z Angelcynnu (Anglicka), odohrávajúci sa na sklonku 9. stroročia počas vlády Alfréda Veľkého a Vikingských vpádov na územie Británie najskôr pod vedením Haralda Krvavý vlas (meno je autorovou fabuláciou, v skutočnosti to bol dnes neznámy Viking) a trochu neskôr Haestena.
Tentokrát sa Uhtred zúčastní dvoch veľkých bitiek. Tou prvou je bitka pri Farnhame proti Haraldovi, v ktorej bráni Wessex. Následne poruší svoju prísahu Alfrédovi. Tou druhou zasa útok na Haestonovo opevnenie Benfleet, v ktorej naplní zasa svoju prísahu Alfrédovej dcére Æthelflaed, manželke Æthelreda a zachráni Merciu.
Boje v štítovej hradbe sa tu tentokrát obmedzia len na drobnejšie šarvátky ale nemaj strach. Mečov, sekier, kopijí, odťatých údov, rozťatých hláv a vyvrhnutých vnútorností si užiješ viac ako dosť. Uhtred tu preukáže okrem svojich schopností bojovníka aj schopnosti stratéga. V jeho životnej etape sa tentokrát mihne ďalšia žena, síce kráska ale poriadna harpia. Je ňou Skade.
Ďalší diel, ktorému by som málo čo vytkol. Odporúčam...
Dej tohto zväzku obsahoval viac románovej fikcie ako tie predošlé. Napriek tomu autor umne domaľoval viacero bielych miest z britskej histórie. Tentokrát sa to točilo hlavne okolo nórskych vikingov bratov Thurgilsonovcov, dobývania Lundene (Londýna) náležiaceho k Mercii ale dôležitého pre Wessex a hlavne okolo Alfrédovej dcéry Aethelflaed. Uhtred je tu opisovaný viac aj z tej negatívnejšej stránky. V dnešných časoch by mohol byť označovaný ako zabijak ak nie vojnový zločinec. Časy sa však menia...
Napriek fiktívnosti deja, zgustol som si na niektorých reáliách autorom uvádzaným. Za všetky spomeniem výstavbu a organizáciu tzv. burhov. Čo bol systém opevnení so stálou posádkou. Wessex dosť ťažil aj zo starých rímskych stavieb. Duchov v nich sídliacich sa však obávalo saské kresťanské obyvateľstvo, preto pri ich obnove Alfréd narážal na pomerne tuhý odpor.
Očividne Alfréd vsádzal viac na defenzívu ako na ofenzívne ťaženia. Pri autorovom opise prostredia som sa neubránil dojmu, že Británia bola v tom čase v silnom úpadku a civilizačne na nižšej úrovni ako pevninská Európa. V čase, keď Alfréd budoval svoje burhy, existovalo už aj u nás množstvo hradísk. Za všetky spomeniem aspoň Devín, Nitru či Bojnú ešte z pred-Veľkomoravského obdobia, avarské hrinky a podobne. A to som spomenul len tie z územia Slovenska. V iných oblastiach Európy tých hradísk a opevnení bolo ešte oveľa viac.
Ak to zhrniem, aj tento zväzok patrí medzi to najlepšie z románovej historickej spisby z prostredia Británie 9. storočia, kedy si mohol prísť skôr o hrdlo po rane mečom, o vystreknutý mozog prípadne vyvrátené črevá po rane sekerou, ako k plnému žalúdku...
Veľmi vydarený zväzok tejto série, ktorý ti dokáže, že doba, ktorú tu autor popisuje, okrem násilia a všobecného úpadku prinášala aj netušené možnosti. Z otroka sa mohol stať kráľ a prominentný bojovník naopak mohol kľudne spadnúť do tohto postavenia. Uhtred si tu zavesluje viac než dosť.
Príbeh sa začína asi mesiac po prekvapivo víťaznej Alfrédovej bitke pri Ethandune nad Dánmi. Tí sa napokon stiahli do Danelawu (dobový názov časti Anglicka ovládaného Dánnmi). Tentokrát sa ocitneš hlavne v Northumbrii. Uhtred sa tu rozhodne pomôcť kráľovi Guthredovi (skutočná historická postava - bol to Dán, ktorý však prešiel na kresťanskú stranu). Jeho rozhodnutie bude mať následky, s ktorými asi vôbec nepočítal.
V príbehu sa vyskytnú aj románové postavy ako záporák Kjartan, priateľ Ragnar ale aj Guthredova sestra Gisela, ktorá bude mať na Uhtredov osud dosť podstatný vplyv. Ivarr ako skutočná historická postava a potomok Ragnara Lothbroka tu nezohraje síce veľmi pozitívnu úlohu, zato jeho úloha v príbehu nie je na zahodenie.
Páčilo sa mi, že autor do textu zahrnul aj mytologické prvky a to ako pohanské, tak kresťanské. Pre niekoho budú asi ťažko uveriteľné. Ak sa však zamyslíš nad dobovým kontextom a realitou, ktorú si vytvára každý jedinec sám na osobnej úrovni, tak sú veľmi pochopitelné. Súbeh určitých udalostí kľudne mohol viesť k "zázraku".
Aj tomuto zväzku dávam preto všetky hviezdy. Autor vie veľmi dobre skĺbiť románovú fikciu, mytológiu, dobové reálie a to všetko pri vysokej čítavosti...
Bledý jazdec je mytologická bytosť prinášajúca smrť. Bledým jazdcom je aj Sven z Bieleho koňa, ktorý sa s Guthrumom snaží podrobiť Wessex, jediné kráľovstvo, ktoré sa ešte neocitlo v dánskom područí. Vyvrcholením tohto zväzku je legendárna bitka pri Ethandune, v ktorej išlo o veľa. Bude budúci štátny útvar niesť názov Anglicko alebo Dánsko?
Príbeh sa odohráva v roku 878. V dobe keď z pohľadu Sasov kdesi na východe vzniká subjekt pod Svätoplukovým (Sventopulk, Zventapu, Zwentibald, Zuendibolch, Suatopluk (871 - 894)) vedením. 4 roky pred týmto dátumom uzavreli vyslanci Svätopluka s Ľudovítom Nemcom Forchheimský mier. A ten začal rozširovať svoju ríšu dnes známu ako Veľká Morava. K roku 878 sa u nás viaže udalosť, kedy prišlo ku konfliktu, keď nemeckí kňazi na čele s Vichingom obvinili Metoda, že vo vysvetľovaní Božej Trojice hlása bludy a pri bohoslužbách používa sloviensky jazyk. O tomto však postavy v knihe asi nič nevedeli, keďže z ich pohľadu, najvýchodnejším pre nich známym územím bola Franská ríša a ďalej už len levy :) Piktovia by o našich končinách niečo síce vedieť mohli, keďže ich skýtsky predkovia pochádzali odkiaľsi z južnej Ázie, ale v čase, keď sa dej knihy odohráva, už boli pravdepodobne len hudbou minulosti. Toľko ku kontextu.
Tento diel sa mi zdal lepší, ako ten minulý. Uhtredovo rozprávanie bolo sugestívnejšie. Sympatické bolo, že autor opisuje jeho pozitívne aj negatívne skutky objektívne, teda príznačne na dobu, keď sa nikto s nikým nehral a po smrť nikto nemusel bežať ďaleko. Život mal vtedy minimálnu cenu. Niektoré fragmenty síce boli dosť brutálne, ale realisticky verné. I keď samotná bitka na konci, tak ako ju autor podáva, nedáva veľkú logiku a pravdepodobne sa odohrala trochu inak.
Konštatujem, že sa jedná o výborné čítanie, ktoré ti okrem dobrodružstva podáva aj kus histórie, zaznamenanej v starých spisoch. Podáva svedectvo o dobe, ktorá bola naozaj drsná. A ja sa idem pustiť do tretieho zväzku...
Dej knihy a jej postavy s ktorými si sa mohol stretnúť aj v rovnomennom seriály a s niektorými aj v seriály Vikingovia (synovia Ragnara Lodbroka) sa odohráva v čase, keď sa v našich končinách mala rozprestierať Veľká Morava a kedy už bolo Nitrianske kniežactvo do nej včlenené. Teda na sklonku 9. storočia.
Uhtred a niektoré postavy sú síce fiktívne, ale autor sa inak snažil držať dobových reálií. Myslenie jednotlivých postáv, konanie, bojové strety, hlavne spôsob boja v štítovej hradbe sú opisované veľmi realisticky. Popis lodí, hlavne tých dánskych bolo veľmi farbisté. Násilie podáva pomerne naturalisticky ale nie prehnane, očividne patrilo k tej dobe. Román má teda okrem svojich literárnych kvalít aj faktografický prínos i keď trochu prispôsobený pre autorov zámer. Myslím, že Cornwell tu pomerne verne vystihol duch doby.
Spočiatku sa mi čítali niektoré mená trochu ťažko a welšské názvy miest boli trochu krkolomné. Na mená som si ale časom zvykol a u miest autor uvádza aj dnešné názvy. Takže napokon som do deja vnikol. Trochu mi vadil miestami rozvláčny a divne písaný text. Autor trochu opakuje pasáže, ktoré nie je až tak potrebné opakovať. Inak ale dej odsýpa pomerne slušne.
Toto nie je romantický historický román, skôr dobrodružný a historický, blížiaci sa k faktografickému v literárnej forme. Autor sa pridŕža písomných prameňov. Tie však môžu byť priohnuté a udalosti reálne mohli prebiehať trochu inak. To však nič nemení na fakte, že autor si dal záležať a farbisto predostrel dobové reálie, ako ich svojim vnútorným zrakom videl on.
Dej tohto prvého zväzku v súčasnosti už trinásť zväzkovej ságy bol pomerne verne zobrazený aj v rovnomennom seriály. V knihe je však Uhtred a jeho skutky opísaný plastickejšie a uveritelnejšie. Celkovo sa mi román páčil dosť na to, aby som pokračoval aj jeho ďalším zväzkom...
Ak si rád pochutnáš na korýšoch - mäkkýšoch, kôrovcoch ako skvelom produkte mora, nečítaj tento text. Ak si nedáš povedať, tak sa nečuduj. Varoval som ťa, tak skoro ti chutiť nebudú...
Skvelý horor od skvelého vydavateľa...