yerry komentáře u knih

Keďže toto je posledná kniha vôbec na ktorej sa Herbert pred svojou smrťou podieľal a zároveň je to aj posledný zväzok pandorskej série, očakával som nejakú bombu, logické vyústenie, uzavretie jednotlivých liniek. Trochu som sa sklamal.

Dej románu síce nadväzuje na predchádzajúci diel s posunom len o pár rokov, ale opäť je všetko inak. Postavy až na jednu sú tu úplne nové, keďže tie z predchádzajúceho dielu skončili v akomsi mlžnom opare vďaka novému záporákovi - klonu, ktorý sa chystá z Pandory odletieť, pričom ekonomicky ruinuje ostatné klony, plánuje cielené hladomory a masakre. Vznikajúce hnutie odporu je preto logickým vyústením. To je jedna stránka príbehu.

Tou druhou stránkou sú metafyzické úvahy, rozporuplne vysvetlené sebauvedomovanie sa riasy - Avaty s atribútmi, ktoré by viac svedčili fantasy literatúre. Úvahy o zmysle existencie, ľudskosti a podobne. Nič proti. Ale keby toho bolo trochu menej a viac logicky vysvetlené. Metafyzika a ontológia môžu byť fajn ale u sci-fi mi trochu vadia.

Celá táto trilógia spoločne s Vyslancami do prázdna je na svoju dobu pomerne monumentálne dielo. Síce nie až tak ako niektoré novodobé ságy ale má tie parametre. Dej jednotlivých zväzkov je viac útržkový ako koncepčne lineárny, s viacerými abstraktnými prvkami. Autori si vypomáhajú barličkami "Bohmi zo stroja" na môj vkus až príliš často. V tomto ohľade sa prikláňam na stranu Asimova, ktorý u sci-fi kritizoval tento prístup. Z tohto dôvodu hodnotím aj tento diel "len" ako dobrý s tým, že kto má faktor nanebovzatia adekvátny, nech si hviezdu prihodí, ja zostávam pri zemi resp. pri pandore ;)

7 02.03.2023

Český titul tohto diela trochu zavádza. Nejedná sa o kroniku ale o dobovú (PR) reklamu (chválospev) na poľského panovníka Boleslava III. a to veľmi zaujatú. Zaujatú predovšetkým voči Čechom, pre ktorých tu nemá dobré slovo, následne aj voči pohanským Pomoranom.

Dielo je rozdelené do troch kníh. Pričom kniha tretia je očividne neukončená. Prvá kniha sleduje poľské kniežatá od mýtických počiatkov až po narodenie hlavného hrdinu Boleslava III. v roku 1086. Druhá zachytáva roky jeho dospievania až po vyhnanie nevlastného brata Zbyhneva v roku 1109. Tretia neukončená kniha je zaplnená sledom podrobnejších udalostí do cca roku 1113. Opisuje tu hlavne útočnú vojnu proti Pomoranom, obrannú vojnu proti cisárovi Henrichovi IV. a vojnové ťaženie do Čiech proti Čechom.

V diele chýba presnejšia datácia obvyklá u kroník. K objektivite má na kilometre ďaleko. Napriek svojej zaujatosti sa dá z knihy vyloviť pár užitočnejších informácií hlavne o Pomoranoch a Uhorsku. Úsmevné sú vety, v ktorých autor opisuje chrabré plienenie útočníkov a zbabelé bránenie sa obrancov resp. múdry ústup tej dobrej strany pred zlovolným obrancom :)

Úvod knihy ako aj ozrejmenie reálií od Martina Wihodu či vysvetlivky sú už tradične u tejto edície na veľmi dobrej úrovni. Napriek tomu, samotný obsah a forma textu u mňa nezanechali hlbšie dojmy. Ako len priemernú či dobrú ju hodnotím len ohľadom jej historickej hodnoty. Ako komerčný dobový pohľad kresťanského pisateľa však pravdepodobne nemala vyššie ašpirácie. To jej neukončenie je možno aj dôsledok, že pisateľ nedostal zaplatené, ale to je len môj dohad.

6 08.02.2023

Ak technokratický Asimov kritizoval u sci-fi literatúry Bohov zo stroja (Deus Ex Machina), riešenia a javy pomocou božského princípu, tuším asi na koho narážal. Tých Bohov zo stroja a mystiky je aj v tomto zväzku viac než dosť. Už tituly jednotlivých zväzkov trilogického pokračovania "Vyslancov do prázdna" čo-to napovedajú, akým smerom sa bude dej uberať.

Ústredná téma tohto dielu kopíruje koncept toho predchádzajúceho. Dej na planéte Pandora sa síce posunul o pol tucta storočí ale problémy a konflikty sú obdobné. Sú tu dva druhy ľudí, vlastne všetko sú to mutanti a klony. Mutanti žijú na hladine zaplavenej planéty a označujú sa ako Ostrovania a klony pod ňou, tí sa pre zmenu označujú ako Morania. Rasové predsudky a občasný antagonizmus medzi nimi je badateľný. Samozrejme nechýba hlavný záporák, ktorý tú druhú stranu nemôže ani cítiť.

Ako protiváha voči rasovému prístupu v príbehu prebieha romantický vzťah mladej Moranky a Ostrovana. Táto časť je však hlavne o obnovení inteligentnej riasy, ktorá bola vyhubená v predchádzajúcom dieli a o získaní kontajnerov, ktoré Loď zanechala na obežnej dráhe. V kontajneroch by sa mali nachádzať hybernované pôvodné klony a veľa iných vecí...

Nemôžem si pomôcť, ale to sebauvedomenie Avaty (riasy) mi prišlo dosť mimo realitu aj v rámci sci-fi. Jej jednanie a samotný záver málo vysvetlené a ak, tak len v mystickej rovine. Vediac, že čítam sci-fi a nie fantasy, tak mi to dosť vadilo. Napriek tomu to nebolo zlé čítanie, len mi teda veľmi nesadlo a púšťam sa aj do záverečného zväzku predovšetkým zo zvedavosti, ako to už prevažne len Bill Ransom uzavrie (Frank Herbert bol v čase písania na tom už údajne dosť zle)...

6 31.01.2023

Tento úvodný diel trilógie a zároveň diel nadväzujúci na "Vyslancov do prázdna" by mohol byť veľmi zaujímavý, nebyť tej metafyzickej omáčky okolo. Ten výjav ukrižovania Krista som tam síce moc nepochopil ale asi tam mal opodstatnenie vzhľadom na titul knihy ale aj vzhľadom na okolnosť, že loď transcendovala na úroveň Boha. Logicky mi tam však veľmi nezapadal.

Dejové linky jednotlivých aktérov boli pomerne zaujímavé. Na planéte Pandora sa totiž stretnú vo vzájomnom konflikte dve koncepcie. Jedna chce nad planétou zvíťaziť a druhá jej chce porozumieť a koexistovať s ňou. Veľkou neznámou v tomto konflikte je postoj lode - Boha. Ďalším faktorom, ktorý pravdepodobne zohraje v budúcnosti zásadnú úlohu sú klony. Zdá sa teda, že klonmi sú tu prakticky všetci ľudia, keďže Zem a ľudstvo už dávno neexistuje, napriek tomu sú tu rozdiely v pôvode a dobe založenia (hybernácie) genetického materálu, z ktorého sú tie klony naklonované. Pričom nové klony vznikajú na princípe pokus - omyl.

Zdá sa, že kniha bola jedným zo stavebných kameňov, na ktorých boli vybudované niektoré dnešné trháky, medzi inými napr. Avatar.

Herbert spoločne s Ransomom tu dávajú veľmi veľký priestor rôznym filozofickým úvahám o bytí, opodstatnenosti ľudskej existencie a pod. Tie boli aj v Dune ale nie v takomto množstve. Ak by ich autori trochu zredukovali, román by som hodnotil oveľa pozitívnejšie. Môj subjektívny pocit z knihy je, že dopláca na svoju nevyváženosť. Do druhého dielu napriek tomu idem...

9 25.12.2022

Dielko "Putování Walesem" a viac-menej len dodatok s názvom "Popis Walesu" sú na svoj vek - viac ako 800 rokov, aj v súčasnosti docela čítavým počinom. Autor v nich neopisuje len suchopárne fakty, ale aj rôzne perličky, príhody, povery, zvyky a obyčaje na jednej strane. Pozitívne aj negatívne vlastnosti Walesanov na strane druhej.

Wales je saský názov pre Kambriu. Byť Walesanom, znamená v preklade, byť cudzincom vo vlastnej krajine. Walesania (pôvodne Kelti) odvodzujú podľa autora svoj pôvod od Trójanov, ktorí po páde Tróje osídlili celú Britániu, boli kristianizovaní Rimanmi a zvádzali lokálne boje s miestnymi barbarmi (medzi inými napr. s Piktami). Doplatili na žoldnierske vojská Sasov a nakoniec ich zatlačili Normani až na územie dnešného Walesu. Toľko k Walesu ako takému. Pôvodné miestne názvy a mená tu radšej ani spomínať nebudem, to je problém napísať, nie to ešte vysloviť.

Zaujímavosťou je, že Artušovský mýtus je svojim pôvodom waleský, ktorý prebrali neskôr aj Normani. Autor ho tu, a hlavne Merlina, dosť hojne spomína.

Gerald bol z polovice Walesan a z polovice Norman. Kniha je určená hlavne Angličanom s odporúčaním, ako ovládnuť Wales. Z dnešného pohľadu by bol označený asi za kolaboranta. To však nič nemení na fakte, že jeho spis pôsobí ako cestopisné články na pokračovanie z nejakého časopisu. Dosť často sa však opakuje a niektoré state sú už poriadne mimo. Napriek tomu, jeho hlášky stoja za to. Za všetky aspoň jedna. "Nezostal tam nikto, kto by vykonával svoju potrebu o múr postojačky", na margo toho, že boli všetci mužského pohlavia pozabíjaní...

Teda zaujímavý počin. Wales však nie je moja srdcová záležitosť a dejiny Veľkej Británie, i keď sú zaujímavé, sa zatiaľ u mňa obmedzujú zväčša len na románovú tvorbu. Napriek zdánlivo odťažitej téme, našiel som v knihe niekoľko styčných bodov v povahových vlastnostiach a osude ako Walesanov, tak Slovákov (Slovenov). Určite udrú do očí aj tebe, ak sa začítaš...

9 23.12.2022

Úvodom musím priznať, že knižka je pre laika ako ja dosť ťažká na čítanie. Naviac na mňa pôsobila ako súbor zozbieraných prác alebo článkov. Čo sa týka preberanej problematiky, v tej nie som abslútne doma a čítal som ju hlavne so zámerom dozvedieť sa ako vyloží his-tóriu autor.

Na rozdiel od predchádzajúceho komentára, až taký paškvil v nej nevidím. Kľosov argumentuje logicky a predkladá argumenty. Netvrdí, že Slovania boli Árijci, ani že Árijci či všetci Slovania sú Rusi, ako je to u iných ruskojazyčných odborníkov na históriu. Kritizuje tu Normanskú a Arktickú teóriu (Tilaka označuje za nacionalistu) a Hyperboreu vníma ako bájku. S Chinevičovými Inglingami, Asgardom, Bielovodím a s S-A Védami nemá nič spoločné, teda až na ten Sanskrit a Indiu. Kritizuje prístup niektorých historických vied k samotnej histórii, špeciálne si tu podáva hlavne genetickú genealógiu, populačnú genetiku, archeológiu a lingvistiku...

Kľosov je odborníkom na DNA (tak je aspoň prezentovaný rôznymi médiami) a pomocou výpočtov dokladá, kde sa v ktorom období dávnej histórie mohol vyskytovať ten ktorý predok po mužskej línii. Ľudstvo je tu delené na základné haploskupiny. Každá z týchto haploskupín má svojho jedného predka. Každú 4 - 6 generáciu vzniká u jeho potomkov náhodná mutácia (snip) čo činí približne 100 rokov. Na základe počtu mutácií (snipov) je možné určiť časové rámce, ktoré môžu ísť až do niekoľkých desattisícov rokov k prvému predkovi.

Haploskupina R1a prisudzovaná Slovanom však ešte Slovania nie sú. Kľosov vysvetľuje že predovšetkým z tejto haploskupiny sa po viacerých snipoch vyvynuli Árijci (mimo iných) asi pred 20.000 - 6.000 rokmi niekde v Ruskej nížine, ktorí migrovali následne do Indie a Iránu (vysoký výskyt R1a práve u Brahmanov), duhý prúd smeroval na sever a tretí na juhozápad. Až následne po mnohých tisícročiach a viacerých mutáciách sa z Árijcov (ktorí už ako takí dávno neexistovali) vyvinuli Slovania tak ako ich chápeme dnes. Samozrejme po tom čo sa k nim pridali nositelia haploskupín I2a a N1a1. To by bolo rýchle zhrnutie tejto knižky z môjho laického pohľadu.

Matematické výpočty, haploskupiny, snipy, mutácie a ich počet vzhľadom na časový faktor mi u Kľosovovej genealógie dávajú zmysel. Nedostatok vidím v počte zozbieraných a spracovaných vzoriek. Nedostatkom je aj veľmi obtiažne spracovanie genetického následníctva po ženskej línii. Trochu mi prekáža (aj keď v miernejšej podobe ako u iných) autorov rusocentrizmus. Záverom sa zamýšľam, či je biologická dedičnosť dôležitejšia ako kultúrna, keďže autor tej biologickej prikladá očividne väčší význam. Koniec koncov, matematika nie vždy musí sedieť (viď. Fomenkova Nová chronológia).

Autorova kniha má niečo do seba. V žiadnom prípade to nie je škvár a autorove hypotézy by mohli byť cestou k pochopeniu oveľa vzdialenejšej minulosti ľudstva bez ohľadu na rasu či národnosť. Na rozdiel od autora si však myslím, že akákoľvek forma patriotizmu do vedy nepatrí tak isto ako do nej nepatria prekonané stanoviská vďaka pohodlnosti, servilnosti či politickej angažovanosti...

8 29.11.2022

Klasická sci-fi obohatená o náboženský a filozofický rozmer. Ak si vyrastal na technokratickom Asimovovi, Herbert je trochu iné kafé. Klony, vesmírna loď s implantovanými ľudskými mozgami a jej let vesmírom do neznáma, to sú atribúty, ktoré ma u klasiky vždy dostanú. Tiež filozofické a duchovné otázky v tomto type žánrovej literatúry som vždy vnímal ako korenie, ktoré jej dodávajú šťavu.

Horšie už je, ak dialógy a myšlienky tohto typu u hlavných protagonistov prevažujú nad samotným dejom. V prípade Vyslancov do prázdna je to už dosť na vážkach. Autor v tomto románe dosť fabuluje, čo sa týka technikálií. Svoje "hard" podanie fantastického príbehu odsúva až na hranu zrozumiteľnosti. Niektoré jeho myšlienky sú už zastaralé a poplatné dobe (čo nevidím ako negatívum), ktoré chápem ako pohľad 60. rokov minulého storočia (Nová vlna) na budúcnosť. Niektoré sú nadčasové a majú čo povedať aj dnes.

Napriek stagnácii deja, siahodlhým dialógom, filozofovaniu a duchovným výlevom je cítiť zo samotného textu auru kvalitnej klasickej sci-fi a nechýba ani ten pocit údivu. Pointa je riadna a má svoju silu (aj keď je dosť predvídateľná). Z tohto dôvodu si rád prečítam aj nasledujúce trilogické pokračovanie, ktoré Herbert spáchal v spolupráci s Billom Ransomom. Len dúfam, že to nedopadne ako s Rámom od Clarka, ktorému Gentry Lee veľmi nepomohol...

10 25.11.2022

Veľmi zaujímavý počin vydavateľstva Rogerbooks. Autorkine kyberpunkové poviedky idú až na hranu, ak ju teda mierne neprekračujú. Niektoré poviedky sú totiž už čistokrvný PUNK. Za všetky spomeniem hlavne nechutnosťami nabitú poviedku Bazén. Iné sú dostatočne temné na to, aby ich nemusel skúsnuť bežný mainstreamový čitateľ.

Nie som nejaký sexista, ale autorka chvíľami píše drsnejšie ako mužský autor, čo je na slovenskú sci-fi scénu, na ktorej sa od vydania knižky objavilo už pár slasher-ladies, stále pomerne ojedinelá zvláštnosť. Niektoré autorkine staršie poviedky síce trpia na svoju kostrbatosť, ale snáď ani jedna nie je vyslovene zlá. Ak čakáš dobré a optimistické konce, radšej zober do rúk inú knihu.

Subjektívne najlepšie poviedky v zbierke sú u mňa:
- Iba robot
- Bazén
- Päť ihiel do čela

Tie, ktorým fandím:
- Telo
- Komma
- Voda
- Vajce dvoch detí
- Tokov pes

Ostatné boli síce dobré, ale niečo im chýbalo. Viac v komentároch k jednotlivým poviedkam...

10 07.11.2022

Mierne nadpriemerný ročník a opäť s pretlakom autoriek. Tie autorky nie sú na závadu ale uvítal by som viac technickejších a hard sci-fi poviedok na úkor tých vzťahových. Napriek tomu niektoré texty so ženským rukopisom sú riadne tvrdé aj na mužské pero a niektoré obstoja aj po tej technickej stránke.

Politicky angažovaných textov je tu už menej ako v minulých ročníkoch, čo vítam. Nadčasovosť vnímam ako pozitívum. Očividne pár ich má túto patinu. Napriek tomu, že antológia obsahuje subjektívne pomerne dosť priemerných a podpriemerných poviedok, našiel som v nej tri, ktoré u mňa obstáli a deväť (čo je na antológiu pomerne dosť), ktoré mi čosi dali.

Čo sa týka úplne mladých autorov snáď školopovinného veku, ich poviedky nespĺňajú náročnejšie kritériá, preto som ich zaradenie medzi ostatnými poviedkami veľmi neprivítal. Zostáva na zváženie, či by si nezaslúžili zvláštnu publikáciu, ktorá by ich vek zohľadňovala.

Poviedky za všetky moje hviezdy:
- Martina Havierová: Popol
- Jara Radošovská: Terra a jaskyňa čierneho netopiera
- Peter Bíro: 3 a iný odpad

Poviedky, ktorým fandím:
- Lenona Štiblaríková: Prevýchovný ústav
- Jakub Mišči: Medonos
- Jana F. Stankovianska: Jedna salámová
- Tereza Stebylová: Dva hrášky v jednom lusku
- Robert Lenárt: Vôňa kávy
- Jana Tabačková: Muška v lunaparku
- Tomáš Hrábek: Hitlerova cena mieru
- Richard „Regis“ Zamec: Hic sunt leones
- Susan Soleil: Planéta Zem

Viac v komentároch k jednotlivým poviedkam...

10 30.10.2022

Priemerná antológia od slovenských autorov ale hlavne autoriek. Jej kvalita od posledného ročníka opäť klesla. Je v nej spústa poviedok v intervale priemer až brak. Ale nachádza sa v nej pár poviedok, ktoré za zmienku stoja.

1. Klasikou dýchajúca poviedka "Človek je len slovo" od Jána Gálika na mňa dýchla Asimovovskou atmosférou. *****
2. Fantasy poviedka "Prvý podivný prípad Urbana Baránika" od Jary Radošovskej síce nie je pre jazykových puristov ale predovšetkým svojim štýlom pre mňa áno. *****
3. Niečo pre paričov RPG hier ale aj pre tých, čo ich neparia je poviedka "Zožrať za živa" od Terezy Stebylovej. Užil som si predovšetkým autorkine výrazové prostriedky :) *****
4. Niečo od nerda je veľmi dobrá vzťahovka "Chyba 503" od Matúša Ľudmu. ****
5. Niečo medzi klasickou a soft sci-fi by mohla byť na pomery antológie veľmi dobrá poviedka "Gregova dilema" od Viktora Gregora. ****
6. Len taký kratší nášup. Hororček o barónke Žofii Bosniakovej pod názvom "Svätica" od Evy Kašubovej bol príjemným osviežením. ****

Zopár subjektívne dobrých som v knižke ešte našiel. Tie ostatné sú podpriemerné, nevyzreté, nedovarené či vyslovene braky, vhodné snáď na niektorý z literárnych portálov alebo na prepísanie. Neverím, že sa od zúčastnených autorov nenašli lepšie kusy. Viac o nich však v komentároch k jednotlivým poviedkam.

Antológia je svojou kvalitou dosť nevyvážená. V globále ju však hodnotím ako dobrú. Nahor ju ťahajú predovšetkým už spomínané lepšie kusy...

9 22.09.2022

Neviem síce kto od koho odpisoval, ale súbežne s knihou pozerám aj na seriál Stranger Things a odhliadnuc od kontextu a typu žánru, vidím v oboch príbehoch dosť podobných vecí. Viď napr. Duarte a Vecna, brány, iná dimenzia, temnota atď. Ale možno je to len nový trend ako s upírmi, nemrtvákmi a pod...

Celá séria ako taká sa mi zdala byť dosť nevyvážená. Prvé tri či štyri diely boli veľmi dobré, potom sa zbytočne preklenula do akcie a military sci-fi (tie diely považujem za výplňové a dosť zbytočné) aby to autori napokon ukočírovali s riadnou dávkou mystiky, čiastočným ale dosť mlhavým vysvetlením a snahou o pozitívne zakončenie. Ten záver bol zjavný už od predchádzajúcich dielov a veľmi neprekvapil. Určitú silu napriek tomu mal...

Sklamaním u mňa bolo, že čo som od knižnej série očakával, hlavne po zhliadnutí seriálu, to som od nej nedostal. Záver bol síce dosť dobrý, ale prelúskať sa k nemu cca štyrmi či piatimi zväzkami (ak nepočítam úvodné diely) dalo trochu zabrať. Sériu by som kľudne zredukoval na trilógiu max. pentalógiu, aby si uchovala kvalitu. 9 zväzkov je veľa.

Jednotlivé hlavné postavy postupne strácali na pútavosti a poniektoré z nich už doslova liezli na nervy. Tie vedľajšie i keď sa autori snažili už nemali ten šmrnc. Ako napríklad Tanaka v tomto poslednom dieli. Čo oceňujem, je humanistický presah série. Brutalita ľudskej rasy tu nebola samoúčelná. Autori sa snažili nastoliť otázky ohľadne ďalšieho vývinu ľudstva. Epizodicky sa tu vyskytlo pár hlbších myšlienok. Napr. je etické, ak je všeobecné blaho vykúpené utrpením jednej jedinej bytosti? Dieťaťa? Autori tu narážali na jedno zo základných diel Ursuly K. Le Guinovej: "Tí, čo odchádzajú z Omelas".

Nechcem aby moje hodnotenie tohoto posledného dielu ale aj celej série vyznelo nejako negatívne. Väčšine sa bude určite páčiť. V tomto prípade, vzhľadom na to, že kvalitatívne sa jedná už o vyšší level, hodnotím kritickejšie a napokon neľutujem čas nad jednotlivými zväzkami strávený...

11 24.08.2022

Konečne!!! Neznáma entita z mimopriestoru dala o sebe riadne vedieť a to v reálnom čase a naprieč viacerými hviezdnymi sústavami. Anihilácia bola totálna a kde totálna nebola, bola "iba" smrtiaca či mrzačiaca. To, že stále nevieš odkiaľ a aká forma to vlastne je, nie je až také podstatné, zlovestné neznámo mrazí najviac. Paradoxne toto bol ten najpozitívnejší aspekt celej knihy.

Kapitoly s Alexom a Naomi mi až tak pútavé neprišli, teda až na tie záverečné. Naomina akceptácia všetkými odbojovými skupinami voči Laconii bola strašne naivná. Viac ma upútali kapitoly s Terezou (Duartovou dcérou) či s Elvi. Tie riešili aspoň vlastné postavenie resp. protomolekulu a neznámu entitu, ktorá zlikvidovala jej tvorcov. Dve z hlavných postáv si to tu odniesli, jedna z nich s patričným pátosom a s riadnou dávkou efektov.

Chudák Duarte doplatil na vlastnú stratégiu. Načo dráždil hada bosou nohou (teda len antihmotou)? Cortázar bol a mohol zostať kvalitným záporákom. Nestalo sa. Tá konečná epizóda s ním sa mi zdala akási uponáhľaná. Úsmevné bolo aj správanie Lacónčanov, keď im lietali atomovky nad hlavami, veď nič moc sa nedialo :)

Ani tento diel nevyšiel z tieňa posledných zväzkov a ani zďaleka nemá na tie úvodné (ale to sa už opakujem). Hlavní hrdinovia sú už len odvarmi tých pôvodných. Sem tam ešte zamútia vodu. Napriek tomu sa púšťam do posledného zväzku s už len miernym zaujatím, ako to vlastne všetko dopadne. Ak by udalosti ubiehali realistickejšie, pravdepodobne by sa naplnilo Amosovo proroctvo o konci ľudstva. Ale keďže viem, že amíci nemajú radi zlé konce, prorocky predpokladám, že tak to nebude...

P.S.: Tú obálku neriešim, vlastním totiž ebook ;)

11 31.07.2022

Séria už nemá také čaro ako jej úvodné zväzky. Opakuje sa rovnaký námet o stále väčšom záporákovi a boji voči nemu. Tentokrát je ten záporák v podobe Winstona Duarta ešte trochu sofistikovanejší ako Marco v predchádzajúcich dieloch. Military sci-fi je u tejto série stále viac badatelnejšia. Pocit údivu charakteristický pre klasickú sci-fi zostáva nenaplnený.

Protomolekula je tu už bežným produktom aj keď sa stále nevie, o čo vlastne ide, a to je už 7. zväzok. Konečne sa prejaví aj neznáma entita z mimopriestoru, aspoň že tak. Bohužial len epizodicky ako reakcia na určitú činnosť. A to sa mi zdá málo vzhľadom na rozsiahle politikárčenie a nimranie sa hlavných postáv vo svojich charakteroch.

Knihu neodpisujem, znalcom military sci-fi sa bude pravdepodobne páčiť. Nudnejšie pasáže striedajú tie akčnejšie a naopak. Nie je to už ale ono. Viac by ma zaujímalo dianie na jednotlivých planétach v sústavách za bránami, protomolekula ale aj neznáme objavy, ktoré zákonite museli prísť. Zatiaľ sa tu predovšetkým rieši, kto má väčší penis a kto bude vládnuť. Pri sérii zostávam hlavne z dôvodu očakávania ako to dopadne s tými neznámymi mimozemšťanmi z mimopriestoru...

8 10.07.2022

Tento diel bezprostredne nadväzuje na ten predchádzajúci a myslím, že by s ním kľudne mohol tvoriť jeden zväzok. Príbeh Marca Inarosa a vojna so Slobodnou flotilou sa tu uzavrie. Týmto dielom končí aj úplne posledná séria seriálu Expanse. Seriál naznačil niektoré udalosti okolo Laconie, ktoré v knihe nie sú, preto som zvedavý, či sa pridržiavajú ďalších dielov v knižnom spracovaní, alebo to bol len pokus o prípadný spin-off k tomuto seriálu v budúcnosti. Až na pár inak spracovaných udalostí sa v ostatnom pomerne verne pridržiaval knižných predlôh.

Zo spaceopery úvodných zväzkov sa posledné dva diely žánrovo nesú v takmer plnohodnotnej military sci-fi so všetkými subjektívnymi nedostatkami, čo tento žáner prináša, čo mi už dosť prekážalo. Zatiaľ čo problém s mimozemskou civilizáciou je odsunutý niekam na perifériu záujmu, do popredia sa dostáva politika, bojové súboje, rôzne pletichy, psychologické opisy, memorovanie, opakovanie známych vecí, trocha vaty a kopec nových postáv, ktoré sú viac-menej len jednoúčelové. Najvýraznejšou postavou tohto zväzku u mňa bola tentokrát Michio Paová. S protomolekulou sa tu už síce pomerne bežne experimentuje na rozdieľ od úvodných zväzkov, kedy bola primárnym ohrozením, ale nemá to už ten drajv.

Autori pôvodne uvažovali len o napísaní prvých troch zväzkov. Dostavil sa úspech a ďalšie diely sa mi zdajú byť už nadstavbové, čo je v nich aj cítiť. Kvalita, napriek tomu, že je stále na úrovni, v tomto zväzku už trochu klesla. Preto i keď so zapretím strhávam ešte jednu hviezdu. Som zvedavý, ako sa dej vyvynie v poslednej trojici dielov tejto knižnej série, ktorá sa už seriálového spracovania nedočkala. Dúdam, že sa autori kvalitou vrátia k úvodným zväzkom, priestor na to majú...

9 23.06.2022

Séria si aj v tomto dieli udržiava svoju úroveň, ktorá je teda veľmi dobrá. Kniha mala síce pomalší rozjazd, veľmi mi to však nevadilo. Záver bol strhujúci. Epilóg ešte viac navnadil na ďalšie pokračovanie.

Linky niektorých vedľajších postáv sa mierne líšia od tých z vysielaného seriálu. Hlavné postavy sú však ako v knihe, tak aj v seriáli vykreslované približne rovnako s tým, že dej je v seriáli trochu viac roztiahnutý a v knihe sú viac prekreslené myšlienky a motivácie jednotlivých postáv. Niektoré v knihe sa nevyskytujúce scény v seriáli boli síce naviac, samotný dej však podstatnejšie neovplyvnili.

Najviac ma bavila linka s Amosom a Clarissou. Naominu linku som si pamätal zo seriálu (ak by som ho nevidel, jej linka by bola asi najpútavejšia), aj keď spôsob a logika ma veľmi nebrala. Alex sa správal štandardne a štandardný bol aj jeho výkon. Holden tu bol viac-menej asi len do počtu. Znovu sa objavuje Bobby, i keď zatiaľ len okrajovo, zato razantne...

Autori tentokrát vsadili na rozdelenie hlavných postáv naprieč slnečnou sústavou a klasicky ďalšieho záporáka, ktorým je tentokrát predstaviteľ jedného z radikálnych krídiel SVP Marco Inaros. Ten v tomto dieli zatiaľ len rozohráva svoju hru a zahajuje apokalypsu.

Úroveň tohoto dielu sa mi nezdala byť slabšia, autori len trochu inovovali svoje zabehnuté šablony. Škoda len, že mimozemská aktivita sa tentokrát obmedzila iba na záverečný epilóg...

10 02.06.2022

Čo sa týka seriálu, 4. sériu odohrávajúcu sa na Novej Zemi (Ilus) som považoval za najslabšiu. Niektoré časti sa dosť ťahali. Až na niekoľko akčných scén a prebúdzajúcich sa artefaktov, subjektívne dosť nuda. To isté ale nemôžem povedať o knihe.

V nej sú pôvodný kontext a motivácie jednotlivých postáv lepšie vykreslené. Taktiež niektoré súvislosti, ktoré mi v seriálovom spracovaní unikli, v knihe boli opísané oveľa lepšie. Pútavosť u knihy neochabuje. Ak sa zdánlivo nič nedeje, je to len predzvesť nejakého ďalšieho konfliktu, či pohromy. Dej odsýpa veľmi rezko.

Nechýba klasický záporák, Naomi a Amos tu dostávajú väčší priestor ako v predchádzajúcich zväzkoch a Holden, ten je kapitola sama o sebe. Tentoraz v úlohe mierotvorcu, ktorý má vyriešiť vzťahy dvoch znepriatelených strán. Začína byť až príliš jednoznačne pozitívne vykresľovaný. Pribudnú okrem iných hlavne Havelock (bývalý Millerov parťák) a Basia. Obaja prejdú svojou charakterovou premenou. Protomolekulu tentokrát vystriedajú artefakty na planéte, inak klasická šablona tejto knižnej série len v iných kulisách.

Na rozdiel od seriálu, knihy majú trochu rozprávkové konce, čo mi vzhľadom na predchádzajúci dej príliš adekvátne nepripadá. Ale stále je to veľmi kvalitné čítanie, spaceopera (tentokrát skôr čistá sci-fi) presne ako má byť. Baví ma hlavne to nezodpovedané. Kto boli tvorcovia protomolekuly a hviezdnych brán a hlavne, kto alebo čo bolo to, čo ich zničilo...

11 23.05.2022

Nemôžem sa tomu ubrániť ale opäť musím knihu porovnávať so seriálom. Niektoré súvislosti mi síce z pamäti vypadli ale kniha ich príjemne osviežila.

Čas od predošlého dielu sa trochu posunul a dej sa odohráva po vytvorení brány protomolekulou, keď sú lode vletiace za Rosinantou do prstenca uväznené v priestore za ním v dôsledku blokácie rýchlosti cudzozemskou technológiou. Hlavné postavy ako Holden, Naomi, Amos, Alex a pod. sú trochu v úzadí. Ťažiskové sú v tomto príbehu Melba, Anna a Bull.

Najprepracovanejšia je tu postava Clarissy Maovej alias Melby a jej psychický posun. Vďaka implantátom je u nej veľmi dobre vykreslená charakterová nejednoznačnosť od typicky zápornej postavy až po jej konečné vytriezvenie a zmeny jej polarity na postavu kladnú. No dobre, zaváňalo to trochu naivitou, ale napriek tomu táto postava bola pre mňa v tejto časti ťažiskovou. Typovo ju veľmi dobre stvárnila v seriáli Nadine Nicole.

Naopak, typovo mi veľmi nesedela seriálová pastorka Anushka Anna Volovodová, ktorú v ňom stvárnila Elizabeth Mitchell a ktorú som mal vnútorne zaradenú medzi akčnejšie ladené predstaviteľky filmových postáv. Ona sa síce akčne trochu prejaví aj v knihe, ale vzhľadom na jej naivné názory, mi typovo veľmi nesedela. Naviac v seriáli to bola blondýna :)

Šéfa bezpečnosti Bulla si v seráli akosi nevybavujem, ale v knihe to bola jedna z najústrednejších postáv, okolo ktorej sa točil hlavný dej. Podobne ako Melba (Clarissa Maová) aj on mal charakterové šrámy. V konečnom dôsledku však patril k tej kladnej strane. Takéto typy mám rád.

Ashforda som mal vďaka seriálu (David Strathaim) zaradeného medzi tie kladnejšie postavy. Pravdepodobne mi séria zobrazujúca tento knižný diel trochu vypadla z pamäti. V tomto dieli to však bola riadna sviňa, zodpovedná za smrť viacerých postáv, ktoré mohli mať svoj potenciál. Vzhľadom na situáciu v akej sa ocitol, sa však niektoré jeho kroky dajú chápať.

Amos, či už ten serálový alebo knižný, je u mňa jednoznačne celkovo najlepšie vykreslená postava. Chlapík s temnou minulosťou a ešte temnejším detstvom by mohol byť jedným zo záporákov. On sa síce tak aj prejavuje, jeho činy však vždy prospievajú kladnej strane, ktorá ním získava zdrvujúcu prevahu. Pár silných chvíľ má aj v tomto dieli.

Podobne ako predchádzajúce dely, aj tento radím medzi veľmi dobré čítanie, občas aj s určitým humanistickým odkazom...

10 10.05.2022

Ak v prvom zväzku tejto série bolo politiky pomenej a dej sa točil predovšetkým okolo dvoch postáv, v tomto zväzku to až tak neplatí. Politické hry, ktorých ústrednou postavou je Avasarala sa tu rozohrávajú jedna radosť. Pričom šachových figúr je tu niekoľko, predovšetkým tentoraz zo Zeme.

Veľký neznámy faktor, ktorý spraví škrt cez rozpočet všetkým zúčastneným politickým hráčom je, ako inak, naivný Holden s posádkou vesmírnej lode Rosinante. Správanie Naomi ako príslušníčky Pásu mi síce trochu nesedí, ale aspoň to Holden nemá také ľahké. Ľahké to nemá ani Amos, ale to je špecifická postava, ktorá chyby nerobí.

Ústredná dejová linka Praxa a jeho dcéry má síce svoje miesto ale dosť by som pochyboval, že by reálne mala takú dôležitosť, aby sa kvôli nej podnikali lety naprieč slnečnou sústavou, konali vojenské strety a vybuchovali vesmírne koráby. Určitý citový a morálny rozmer jej však nechýba.

Bobby je fajn. Jej popis mi trochu nesedí s tou zo seriálu. V knihe je to pekná baba, len zväčšená na 150% :) Meria cez dva metre a je samý sval a šľacha. Skrátka typická mariňáčka, ktorá sa trochu vymiká z priemeru. Tá zo seriálu mi až tak šľachovito nepripadala a aj o jej vzraste by sa dalo diskutovať. To je ale daň za to, keď seriálové spracovanie vidí človek skôr. Napokon človek si obľúbi obe verzie Bobby...

Protomolekula sa ďalej úspešne prejavuje na Venuši a vďaka pozemským záporákom aj v samotnej slnečnej sústave. Škoda videného seriálu, inak by bola ešte tajomnejšia a zaujímavejšia.

Seriál sa pomerne verne drží doposiaľ prečítaných zväzkov. Niečo pridáva, hlavne čo sa týka vizuálu. Naopak, v knihe je zasa lepšie vykreslená motivácia jednotlivých postáv, na ktorú zasa v seriáli nebol až taký priestor. Teda knihy spoločne so seriálom Expanse sa veľmi dobre dopĺňajú. Odporúčam však knihy čítať ešte pred sledovaním samotného seriálu, najlepšie v súbehu...

Čo dodať? Veľmi dobré čítanie...

11 30.04.2022

Spaceopera aká má byť. Ľudstvo tu má už osídlenú slnečnú sústavu ale zostáva priestor aj pre neznámy vzdialený vesmír. A to je presne ten aspekt, ktorý boduje u klasickej sci-fi. Naivný klaďas Holden aj nihilistický detektív Miller sú postavy s hĺbkou, ktoré napokon prejavia svoje kladné vlastnosti. Záporáci sú takí, akí majú byť a nechýba to hlavné: Protomolekula, bojové lode Marsu a anarchisti z SVP...

Hlavné postavy sú v knihe síce len dve na rozdiel od seriálu, pričom ich pohľady sa pravidelne striedajú. Na rozdiel od seriálu Expanse, nie je tu toľko politiky a politických machinácií. Ak aj sa vyskytnú, vyplynú z deja a sú vnímané vždy jednou z postáv.

Nevýhodou u mňa bola skutočnosť, že som videl seriál ešte pred čítaním knihy, takže knižné postavy mi automaticky splývali s tými seriálovými. Nakoľko ale typovo boli tie seriálové dosť dobre obsadené, tak mi to až tak nevadilo. Naopak, vizuálne spracovanie seriálu napomohlo k lepšiemu dokresleniu techniky a exteriérom v knihe. Taktiež niektoré akčné scény.

Daniel Abraham ako jeden z dvojice autorov, používajúci pseudonym z titulu knihy, tu podáva oveľa lepší literárny výkon ako vo svojich poviedkach uvedených napríklad v XB-1. Na rozdiel od príbehov Balfoura a Meriwethera, ktoré neberie asi príliš vážne, Leviatan je z trochu inej kategórie. A subjektívne táto poloha mu pasuje viac.

Veľmi dobré čítanie napriek určitej skratkovitosti. Niektoré prvky a konanie hlavne v závere síce trochu logicky trpeli, ale ak prižmúriš oko, veľmi to nevadí...

18 18.04.2022

Dá sa polemizovať o tom, či poviedky v tejto antológii patria medzi tie najlepšie SF zo všetkých dôb, ale zostavovateľ napriek tomu nevybral veľmi zle. Až na jednu patria všetky do zlatého fondu a sú teda veľmi dobré s prihliadnutím na dobu vzniku. Dve zo všetkých však u mňa budú rezonovať stále. Tou prvou je paranoická smršť od J. W. Campbella z roku 1938 „Kdo je tam?“. A tou druhou zasa satiricky ladená antiautoritárska noveleta „…A pak už tam nezbyl nikdo“ z roku 1951 od Russella. Antológiu považujem za veľmi vydarenú…

16 03.01.2022