yerry
komentáře u částí děl
Steampunk o dievčine s vlčou krvou, jej druhovi a boji o moc v alternatívnej histórii Veľkej Británie. Poslabšiu dejovú linku vyvažuje atmosféra, ktorú autorka zvládla viac než dobre...
Takmer hororová poviedka o nesmrteľnosti. Daj si pozor na to, čo si praješ, môže sa ti to splniť...
Kratšia kyberpunková poviedka o dievčati, ktoré je čiastočne ľudskou a čiastočne umelou bytosťou. Nehody sa stávajú, tak ako v tomto príbehu. Slušná jazda, v ktorej sa autorka s nikým nemazná, napriek úsmevnému záveru...
Si umelá inteligencia alebo si človek? Si tá pravá? Nevieš? Sú tvoje spomienky naozaj tvoje? A záleží na tom? Nerieš to. Len taký nástrel, ale ako podnet na zamyslenie dobré...
Kyberpunková poviedka o večnej mladosti. V post-apokalyptickom svete sú ľudia zasiahnutí vírusom, ktorý spôsobí zastavenie fyzického rastu. Deti zostanú deťmi napriek tomu, že sú to mentálne dospelí ľudia. A hodiny tikajú tik-tak, zostáva už len čakať...
Temná a napokon aj akčná poviedka v rozsahu novelety o biznise s morskými pannami, ale aj o tom, že sľuby sa musia plniť. Malo to drajv aj mierne erotický nádych v prostredí naplnenom marazmom, kde pre city nie je miesto...
Šikanovaná dievčina so sklonmi k hĺbavosti a štyria škriatkovia, ktorí jej pomáhajú s odplatou. Od škriatkov ale nemôžeš očakávať nič dobré...
Temná poviedka o kyborgovi, ktorý hľadá svojich bohov - ľudí v neľudskom prostredí apokalypsy. Ale aj o zistení, čo môžeš stratiť, až keď to naozaj stratíš...
Drsná poviedka v štýle new weird o vražedných oživených hračkách. Tie hračky cítia, hlavne strach, a preto zabíjajú. Čakal som nejakú "umeleckú sci-fi" vezúcu sa na módnej vlne, ono to bolo ale fakt dobré. Autorka má riadne vybrúsený štýl a dokáže zaujať...
Ľudstvo bolo porazené. Posledný človek svojského razenia so zásobou nanitov uniká pred neznámou entitou s kolektívnym vedomím storočia naprieč vesmírom, aby sa pripravil na odvetný úder. Ak sa mu to nepodarí, je koniec. Čo ak bude rozdrvený na prach? Existuje záložný plán? A čo ak zlyhá aj ten? Len dodám, aj prach je len hmota a sú tu ešte tie nanity. Veľmi dobrá záverečná poviedka tejto antológie...
Sci-fi v duchu Wellsovej Vojny svetov korenená hamletovskou témou o nenaplnenej láske medzi bytosťami dvoch rás. On pozemšťan, ona dcéra jedného z najvyšších z rasy, ktorá dobyla Zem. Nenávisť plodí nenávisť a násilie, či už medzi ľuďmi alebo mimozemšťanmi. Zázraky sa nekonajú, lebo kolesá dejín sa nezadržateľne otáčajú. Nie je čas na lásku, keď mier je len krátkou prestávkou vo večnej vojne. Toť autorkin odkaz.
S veľmi malými výhradami ďalšia poviedka za všetky astry...
Najlepšia poviedka z celej antológie. Je to hard, má to spád, akciu aj posolstvo. Koleucity a tiobíny nepatriace do popisovaného vesmíru sú teda riadne svinstvo. Taktiež autorkin konečný vesmír v tvare vlákna či trubice mal niečo do seba...
Sci-fi poviedka s jednoduchou zápletkou. O ukradnutom perlovom náhrdelníku resp. ako okradnutý okradne zlodeja. Ten drobizg mi tam liezol na nervy :(
Na pomery antológie veľmi dobrá časovka o jednom starom Grékovi, ktorý sa ocitne v budúcnosti. Načo sú vedcom kondómy? No veď sex je lepší ako tisícky pokusov...
Nelichotivá budúcnosť života na Zemi podobne ako ľuďmi osiaty vesmír nestoja za veľa. Autorkina pesimistická vízia budúcnosti s malým lúčom optimizmu mala niečo do seba. Poviedka by si ale zaslúžila väčší rozsah v podobe novely či románu...
Toto mala byť pravdepodobne kyberpunková poviedka. Vykľul sa z nej bližšie neidentifikovateľný hybrid. Strašne veľa slangových výrazov a forma ako z drogového raušu jej tiež neprospela. Autor sa možno snažil o intelektualizovaný text ale vykľulo sa z toho strašne nudné klišé. O čom to autor točil? Pravdu povediac, netuším...
Sú tu, ale my ich nevidíme, lebo ich ignorujeme. Malí zelení mužíčkovia s mandľovými očami. Krátka humorná sci-fi aj o tom, kto je na Zemi pôvodný obyvateľ.
Umelecká fantasy o túžbe lietať a tkaní snoobrazov, keď sa túžba môže naplniť, ale ako sa to stáva aj v bežnom živote, kde sa za všetko sa platí, ani tento príbeh nie je výnimkou. Pre jemné, umelecky naladené duše a estétov snáď aj dobrá poviedka. Nakoľko však stojím viac nohami na zemi a hlavu v oblakoch nemám, nedokážem ju dosť dobre doceniť...
Autor je v antológii uvádzaný ako predstaviteľ slovenskej hard sci-fi. Poviedka je však čistý pulp. Takto sa písalo niekedy v 20., 30., rokoch minulého storočia. Text a dialógy sú naivné, s atribútmi ako roboty, mimozemšťania, brány, výbuch supernovy a posledný človek. Niečo pre mladých čitateľov, ktorí toho nemajú zo sci-fi žánru veľa načítaného...
