yerry
komentáře u knih
Stopařův průvodce Galaxií
Douglas Adams
Perfektná knižka na odreagovanie, wogonská poézia je špica a najdepresívnejší robot ktorý v dôsledku rozhovoru o zmysle galaxie s hlavným počítačom nepriateľskej lode ho primäje k samovražde to sú len niektoré perličky z mnohých dialógov, ktorými je pretkaná táto kniha. Fanúšik tradičného sci-fi si možno na svoje nepríde, lebo toto je čosi iné, niečo ako osviežovač mozgovej kôry. Dávam maximálny počet bodov.
Solaris
Stanisław Lem
Výborná sci-fi na ktorú ale treba mať náladu. Opisnosť pocitov, citácií z rôznych fiktívnych prameňov, opis planéty a množstvo technických termínov sú pomerne rozsiahle. Príbeh je veľmi zaujímavý a netradične pojatý. Tajomná mimozemská inteligencia v podobe oceánu v spojení s zhmotnením myšlienok pozemšťanov vyznieva docela tajomne...
Noc trifidů
Simon Clark
Napriek tomu že Noc Trifidu ako pokračovanie Dňa Trifidu napísal iný autor a s pomerne veľkým časovým odstupom, na deji to nie je takmer poznať. Simon Clark ako autor tohoto pokračovania sa svojej úlohy zhostil takmer dokonale. Kontinuita aj tempo príbehu zostali zachované, takisto aj odkaz knihy. Príbeh sa začína odvíjať trochu pomaly a dosť opisne, zato asi od tretiny knihy dej graduje a je pretkaný množstvom akcií a toto trvá až do konca.
Na Zemi zostalo žiť odhadom asi len milión ľudí, ľudstvo opäť začína... Aby ľudstvo prežilo, zostávajú mu na výber vpodstate 2 cesty - rano-demokratická až anarchistická spoločnosť so svojimi neduhmi alebo militantná otrokárska spoločnosť korystiaca zo slepcov a tých slabšich. Alebo existuje aj iná cesta? Ale to všetko je v knižke, kde svet je zahalený zo začiatku do absolútnej tmy a neskôr do červenkastého šera postkatastrofického sveta v ktorom sa masívne rozmnožujú rôzne mutácie inteligentných mäsožravých rastlín zvaných Trifidi a útočia na ľudí. Dávam plný počet bodov.
Den Trifidů
John Wyndham (p)
Naozajstná lahôdka zo žánru klasického sci-fi. Túto knižku som už raz čítal pred viacerými rokmi, teraz s odstupom toľkých rokov som ju zdolal opäť, nové dojmy, nová kvalita. Niet asi už viac čo dodať. Hlboko sa skláňam pred týmto majstrovským dielom a vrhám sa na voľné pokračovanie Noc Triffidu, tentoraz z pera Simona Clarka... Pevne dúfam, že to bude stáť zato...
Petrolej
Upton Sinclair
Už som mal pár kníh od Sinclaira prečítaných, preto som sa tešil (no bolo to už dosť dávno) aj na túto rozsahom objemnejšiu knihu. Našiel som ju v jednom antikvariáte. Začal som ju čítať asi 3x no ani raz som ju nedočítal. Text je to dosť ťažký a depresívne ladený. Množstvo politických klišé v prípade Sinclaira z ľavej strany odrádzalo od ďalšieho čítania. Je to skrátka politický román typu hard a za bývalého režimu bolo podobných kníh u nás publikovaných kvantá, preto som to bral viac ako agitku a odložil medzi knihy viac nečítané. Viem si predstaviť, že vo svojej dobe a v mieste vzniku mohol mať nejaký prínos, u nás však podobná literatúra nejaké pozitívne pocity už nevyvolávala i keď sa v nej nachádza kopec faktov.
Kráľ tragačov
Upton Sinclair
Táto kniha opisuje ako Ford prerazil vďaka "vedeckému riadeniu výroby", výmenou kvalifikovaných pracovníkov za menej kvalifikovaných a teda lacnejších, zavedením bežiaceho pásu - linky a tým zvýšením produkcie a znížením ceny. Veľmi poučné čítanie. Sinclair ako ľavicový spisovateľ vnáša do príbehu ľudský rozmer a nie príliš optimistický záver.
Boston
Upton Sinclair
Tak toto bola pred rokmi moja srdcová záležitosť. Román je politický a veľmi kritický voči establishmentu a pomerom vládnucim v USA v 20. rokoch 20. storočia. Autor tu dopodrobna rozoberá prípad, ktorý nezapadol prachom ani po toľkých rokoch. Odsúdení na smrť a popravení Nicolo Sacco a Bartolomeo Vanzetti za čin, ktorý nespáchali boli presvedčení anarchisti a zároveň talianski prisťahovalci, čo bolo ich hlavné previnenie v očiach policajnej a súdnej mašinérie. Autor tu odhaľuje ich motívy pre činnosť, ktorú vyvíjali na pozadí otrasných pomerov v chudobných robotníckych štvrtiach, opisuje ich charaktery aj nedostatky a predkladá fakty. Áno, kniha je politická a autor ľavičiar, preto je odôvodnené tvrdiť, že príbeh má tendenciu skĺznuť do kritickej roviny jedného politického spektra, je ale zároveň piesňou o nevine dvoch ľudí, ktorí sa ocitli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Čo sa týka tendenčnosti, autor je tendenčný do takej miery ako napr. Jack London, ktorého mi svojim štýlom písania v tomto románe dosť pripomína.
Já, robot
Isaac Asimov
Deväť špicových poviedok navzájom previazaných psychologičkou robotov Susan Calvinovou a podávaných formou interview ako príbehy, sú strhujúcou ukážkou klasického sci-fi. Nemôžem si pomôcť, ale knižke teraz nemôžem nič vytknúť. Logické konštrukcie jednotlivých príbehov utkané akoby z rébusov, psychológia robotov ako aj hlbšie fylozofické úvahy o existencii ako takej nútia k zamysleniu. Knižka je pre skutočných fajnšmekrov žánru sci-fi, blížiaceho sa až k hard. Neodporúčam tým, ktorí hľadajú akciu alebo príbehy o láske, hrdinami sú tu predovšetkým mysliace bytosti z kovu. Mysliace bytosti? V 2. poviedke to vysvetlí robot rukolapne - "Myslím, teda som." Naopak, odporúčam všetkým, ktorí majú radi záhady a riešenia na báze "tvrdej" logiky. Dávam maximálny počet bodov. Škoda, že nemôžem dať viac :-)
Hvězdy jako prach
Isaac Asimov
Myslím, že toto bola najlepšia knižka zo série o Galaktickej ríši. Hlavná postava príbehu Biron Farrill síce vystupuje ako urazený adolescent, ale za jeho správaním sa skrýva zámer. V knihe vystupuje pomerne dosť postáv, ktoré vôbec nie sú vykreslené čiernobielo a určitú plastickosť sa im nedá uprieť. Zjavné je to najmä u postavy Aratapa, komisára dobyvateľských Tyrantov, ktorí si podrobili viaceré planéty, opovrhujúceho zradcami stojacimi na ktorejkoľvek strane a sympatizujúceho s protivníkom, ktorý zastáva podobné hodnoty. V príbehu nechýbajú akcie ani ľúbostný príbeh hlavnej postavy Birona a Artemisie - dcéry direktora z Rhodie. Knižke by som aj možno prisúdil maximálne hodnotenie, nebyť toho patetického záveru made in U.S.A., ktorý ma doslova odrovnal...
Kosmické proudy
Isaac Asimov
Kosmické proudy sú na Asimova až príliš akčným príbehom pokiaľ sa u neho o akčnosti dá vôbec uvažovať. Najdôležitejším prvkom Asimovových románov sú totiž dialógy, teórie a úvahy okorenené detektívymi prvkami v ďalekej budúcnosti. Tento príbeh je zaujímavý a má spád až do konca. Nájdu sa v ňom naháňačky, pár mŕtvol a nečakané, možno až trochu za vlasy pritiahnuté rozuzlenie, čo mi však tentoraz ani veľmi nevadilo. Asimov v tomto románe nastoľuje svoju teóriu (nesmieme zabudnúť, že je to pôvodne vedec každým cólom) o "kozmických" uhlíkových prúdoch a ich vplyve na vznik nov. Táto teória je nosnou v príbehu o kozmoanalitikovi, ktorému vygumovali mozog a ktorému sa pamäť opäť postupne navracia. Nie nepodstatným aspektom príbehu je aj voľba či uprednostniť ekonomické záujmy impéria alebo zachrániť obyvateľstvo jednej planéty. Asimov to rozoberá pragmaticky a bez emócií, riešenie sa nachádza tiež až v samom závere knihy... Knihu hodnotím ako lepší priemer.
Oblázek na obloze
Isaac Asimov
Priznám sa, že som od knihy očakával viac. Dej celej tejto série o Galaktickom impériu by mal chronologicky spadať medzi sériu Románov o robotoch a sériu Nadácia. Čakal som, že kontinuita nebude dodržaná, ale že nebude vôbec žiadna som nečakal. Pomery na Zemi v tomto románe sú ešte horšie ako v predošlej sérii o robotoch a opakujúce sa stereotipy o pozemských zadubených nacionalistoch s fašistickými tendeciami a na druhej o ich namyslených vesmírnych príbuzných s narýchlo načrtnutým a zbúchaným ľúbostným vzťahom tentoraz vesmírčana a pozemšťanky na mňa už pôsobilo ako opakujúce sa klišé. Celkovo knihu hodnotím ako slabší priemer.
Roboti a impérium
Isaac Asimov
Vskutku najlepšia časť tejto série o robotoch. Po dvoch storočiach sa tu opäť stretávame s Gladiou, robotmi Giscardom a Daneelom a praprapra-potomkom Eliáša Baleyho drsným a ostrieľaným osadníkom. Ústrednými postavami sa však stávajú roboti. Nosnou témou knihy je modifikácia troch základných zákonov robotiky a aplykovanie tzv. nultého zákona. Kniha je docela dobre písaná a tentoraz ma upútala hneď od prvej strany. Dávam maximálne hodnotenie s prihliadnutím na autora ako klasika sci-fi.
Roboti úsvitu
Isaac Asimov
Tento zväzok je čo do rozsahu o niečo väčší ako predošlé dva a trochu upodozrievam autora zo zámerného naťahovania príbehu príliš veľkou opisnosťou. Priznám sa, že do polovice knihy som sa dosť nudil. Pribeh graduje až vo svojej druhej polovici. Autor sa tu po niekoľkých desťročiach vrátil k nakúsnutému vzťahu Baleyho a solariánkou Gladiou. Asimov sa v ktoromsi interview priznal, že túto tému dlho odkladal a tento ľúbostný vzťah teda v tomto dieli vyvrcholí podľa očakávania. Príbeh obsahuje niekoľko náznakov akčnosti v medziach aké môže vnímať trebárs človek pripútaný na invalidný vozík - len na porovnanie. Nie je to nič pre fanúšikov trebárs hrdinských ság. Napriek všetkému hodnotím knihu kladne - lepší priemer, hlavná myšlienka sa totiž nachádza na posledných stranách. Teda kto bol vlastne pôvodcom všetkého? Táto myšlienka môže byť aj mementom - varovaním pre nastupujúce dravé generácie pozemšťanov, ktorí ešte nestačili mentálne zdegenerovať ako ich vesmírni, pyšní a do seba zahľadení vesmírni príbuzní.
Svatyně ledu
Georges Jean Arnaud
V tejto časti sa opäť stretávame s Lienom Ragom a Florou Sandovou. Ich vzájomný vzťah však nabral iný kurz potom, čo Flo uprednostnila vlastné pohodlie a vplyv a obetovala Liena ešte v minulm dieli. Lien však zahorí citmy voči inej príslušníčke nežného pohlavia. Text je opäť pretkaný erotickými scénami ktoré sú však popisované tak, že čitateľ si musí väčšinu domyslieť. Na scéne sa objavuje nová postava - pirát Kurts so svojou obrovskou lokomotívou, ktorou prepadáva vlaky železničnej spoločnosti a tak mieša karty na jej území. Lien so svojim spoločníkom, po tom čo odhalil tajomstvo "Šikmej trate" nakladá s týmto poznatkom tak, že postupne podkopáva politické pozície Spoločnosti. Lien naďalej pátra po tajomstve pôvodu "zrzavých ľudí". Táto časť sa mi zdala o niečo horšia ako prvá a aj naivných prvkov je v nej o niečo viac, preto ju hodnotím ako lepší priemer...
F-Station
Georges Jean Arnaud
F-Station je mesto na železničných koľajniciach, ktoré sa vzoprelo Spoločnosti a preto musí byť odsunuté k fronte, v ktorej Spoločnosť bojuje s inou Spoločnosťou. F-Station nesie so sebou aj vysvetlenie záhady "Šikmej trate". Nikto totiž nevie, čo to tá Šikmá trať vlastne je...
Svet v tejto postkatastrofickej románovej sérii je celý pod ľadom a snehom. Z tohoto dôvodu ho ovládli železničné spoločnosti a väčšina ľudí žije vo vlakoch na koľajniciach. Týchto niekoľko Spoločností vedie voči sebe permanentnú vojnu.
V tomto svete žije aj hlavný hrdina románu glaciolog Lien Rag, ktorý šéfuje jednej lokomotíve až do času, než prijde na jeden otrasný poznatok, vďaka čomu sa stane disidentom.
Príbeh je pretkaný množstvom erotických scén. O Liena sa totiž začne zaujímať guvernérova dcéra Floa, ktorá ho vďaka svojmu vplyvu dokáže vysekať z viacerých lapálií, ktorá ale dáva prednosť sexu pred akýmikoľvek inými vecami.
Román je docela dobre písaný a zaujal ma, nebyť niekoľkých prázdnych pasáží vyznievajúcich do stratena a pôsobiacich ako vata, možno by som aj zahlasoval za maximum, ale čítal som aj lepšie...
Nahé slunce
Isaac Asimov
Príbeh mi trochu pripomína Huxleyho Koniec civilizácie. Asimovova kriminálna zápletka príbehu ustupuje trochu do úzadia a nie je nosnou v tejto knihe. Nosným naopak je opis sterilnej spoločnosti na Solárii, zahľadenej do seba a upadajúcej predovšetkým kvôli dostatku a vzájomného odcudzenia.
V knihe je načrnutý rozvíjajúci sa ľúbostný príbeh Baleyho s krásnou a trochu nesolariánskou solariánkou Gladiou Dellmarovou. Tento vzťah však aj podľa vlastných slov Asimov nikdy nezvládol. Z tohoto dôvodu ďalší diel série napísal až po 25 rokoch.
Ocelové jeskyně
Isaac Asimov
Dnes už klasická sci-fi s detektívnou zápletkou a s typickým Asimovovským rozuzlením. Riešenie prípadu ako to už u Asimova býva sa nachádza na posledných stranách knihy po tom, čo páchateľom može byť úplne každý a pomocou vylučovacej metódy to je zvyčajne ten najnepravdepodobnejší :-)
Dávam plný počet hviezdičiek s prihliadnutím na to, že toto dielo je už klasikou...
Konec civilizace
Aldous Huxley
Viac ako s Orwellovým románom 1984 tu vidím paralely s románmi od Isaaca Asimova, konrétne s jeho 2. dielom zo série románov o robotoch - Nahé slnko. Asimov bol asi Huxleyom dosť inšpirovaný. Sterilná dekadentná spoločnosť s pevným poriadkom a deti zo skúmaviek na Zemi u Huxleya alebo na Solárii u Asimova a konfrontácia tejto spoločnosti s jedincom nášho typu.
Na Huxleyho knihe mi trochu vadil sloh, možno to bolo len nie moc dobrým prekladom, aj preto som tejto knihe nepridelil vyššie hodnotenie ako priemerné. V origináli by to možno dopadlo lepšie.