yerry komentáře u knih
Kniha patrí do sveta Dilvermoonu. Výborná oddychovka! Niečo medzi Reynoldsovým Odhaleným vesmírom (nie až tak rozsiahle, koncepčné a viacvlákonové) Kingovým Pištoľníkom (nie až tak tajomné a ponuré) a románmi od R.A. Heinleina (nie až tak štylisticky tvrdé). Postava Ruiza Awa sa vyvíja a nie je čiernobiela. Rýchlo si získal moje sympatie. Text sa na nič nehrá, dej postupuje priamočiaro a dopredu. Deju sa nedá uprieť určitá šablónovitosť, napriek tomu mi to nevadilo. Kniha je o technológiách, dekadencii, krutosti, bezohľadnosti systému. Uprostred marazmu sa prediera životom "kvet", zranený, pokrivený, bez budúcnosti, napriek všetkému a všetkým. Knihu som zhltol na 2x :)
Táto záverečná dodatková 6. časť ma už ani nesklamala, keďže som už po predošlej časti bol pripravený na všetko. No, bolo to ešte horšie ako som predpokladal. Znôška náboženských a sociologických výlevov s trochou akcie ako zo šestákových románov alebo z románov pre konzervatívne ladenú mládež z čias kráľovny Viktórie. Rozprávanie o ničom, text nevyvoláva žiadne emócie ani pôžitok z čítania sa nedostavuje, lebo autor to buď odflákol alebo na viac naozaj nemá. S pôvodnou knihou o Rámovy sa to absolútne nedá zrovnávať, dávam aspoň jednu hviezdičku a to ešte váham, či to rovno neoznačiť za brak. Neodporúčam, len ak čitateľ trpí defektom sebatríznenia.
Román tak trochu už vybočuje z koncepcie celej série. Za klišé považujem hlavne vsadenie holokaustu a nemeckých nacistov do deja ako vrchol všetkého zlého, čo ľudstvo vykonalo, ďalej určité stereotypy v správaní jednotlivých postáv. Chýba mi u nich plastickosť - viacrozmernosť. Jednoducho klaďas zostane klaďasom a záporák záporákom, žiadny vývoj charakterov neexistuje ani v zmenených situáciách. Ostatné postavy sú ako keby do počtu, slabé a nevýrazné. Na náboženské výlevy ale knižka príliš skúpa nie je. Pre mňa je to slabší priemer.
Ten záver bol fakt veľmi slabý. Román dosť rozvláčny s niekoľkými zbytočnými a hluchými miestami. Napriek tomu, v knihe sa nachádzalo aj zopár pútavých pasáží, počet strán ale mohol byť kľudne aj o polovicu či dve tretiny menší.
Nemôžem si pomôcť, úroveň prvého zväzku román absolútne nedosahuje. Je to taký hybrid, nie je to úplne akčné sci-fi, keďže akčné scény sú popisované veľmi zdĺhavo a dej graduje len veľmi pomaly a k hard sci-fi to má tiež dosť ďaleko vzhľadom na nie príliš akčnú akčnosť príbehu. Postavy sú vykresľované príliš čierno-bielo na môj vkus a ich konanie je predvídateľné. Pár dobrých pasáží ale kniha určite má, za prečítanie preto stojí.
Úplne súhlasím s názormi na knihu v predchádzajúcich príspevkoch. Úroveň románu vzhľadom na prvý zväzok klesol minimálne o triedu a nebyť tej zbytočnej vaty, hodnotil by som trochu lepšie...
Prvý a zároveň najlepší zväzok z Rámanskej série. Má to náboj, mystiku, akčnosť aj výpovednú hodnotu, skrátka klasika. Rozpisovať sa ďalej o knižke je úplne zbytočné, treba ju prečítať...
Spád to má, to treba priznať. Dialógy sú väčšinou technického charakteru a postavy šablónové, nevýrazné, naivné a miestami už aj trochu smiešne. Charakterový zvrat zápornej postavy posádky Enterprise v závere dojímavý až moc. Dej je pomerne priamočiary, jednoduchý bez väčších zvratov. Dve rasy si to jednoducho rozdavaju medzi sebou hlava - nehlava až si to napokon skoro zlízne Enterprise, ktorej posádka sa snaží vystupovať ako dobrý strýko na pieskovisku s rozhnevanými deťúrencami.
Určitý pôvab príbehu nemožno uprieť, alebo že by nostalgia? Priemerné hodnotenie myslím že bude vhodné, s prižmúrením oboch očí.
Nuda a zasa nuda. Autor tu omieľa donekonečna známe fakty a vracia sa k stereotypom z úvodných častí série. Lien Rag stále pátra po svojom pôvode a zisťuje súvislosť s tetovaním vlkodlakov a pôvodným menom jeho predkov. Opäť je zajatý na pôde Transeurópskaj koncesie, opäť sa oňho postará nymfomanická a sexuálne výkonná Flo Sadonová, opäť ho vyslobodí pirát Kurts a opať sa dostane do koncesie zrzavých ľudí. Yeuze opäť zakladá kabaret, ktorý má nakoniec opäť sexuálny nádych. Stále a dokola obohrané témy. Novinkou snáď je to, že obnovitelia slnka končne nafúknu svoj balón (to im teda trvalo, celých 300 rokov) a vzlietnu a Yeuze sa stretne s románopiscom R., ktorý toho vie o počiatku doby ľadovej dosť veľa. Inak kecy, kecy, samé kecy. Jednoducho popriemerná časť pri ktorej som sa unudil takmer k smrti...
Čo poviedka, to ďalšie sústo myšlienok na zamyslenie. Všetky majú hlbší zmysel a odkaz v nich zakódovaný je zrejmý. Ak má beletria všeobecne svoju krásnu literatúru, tak zo žánru sci-fi by v nej nemali chýbať Bradburyho diela a Marťanská kronika zvlášť. Absolútna klasika s absolútnym hodnotením odo mňa.
Po predchádzajúcom zväzku, ktorý ma veľmi nenadchol, v tomto opäť Frank Herbert exceluje. Popri hlboko fylozofických myšlienkach a dobre zvládnutej psychológii postáv, tu ponechal priestor aj pre akciu a dramatické zvraty. Do hry vstupuje nový element z rozptylu, mimoriane nebezpečné a krvilačné Ctené Matre, ktoré rozohravajú svoju esami nabitú hru proti Bene Gesseritu. Ctihodné matky už nevyznievajú tak negatívne ako v minulosti a musia čeliť takmer istej záhube od svojich zvrhlých sestier. V mocenskej hre namiešanej Herbertom začínajú hrať čoraz dôležitejšiu úlohu malí a oškliví Bene Tleilaxania. Všetko vyúsťuje do strhujúceho záveru, v ktorom však ešte nezaznie posledné slovo. Hodnotím ako vynikajúce a knihe určite patrí jedno z popredných miest v žánre.
Trochu som si osviežil niekoľko príbehov z 1. série TV seriálu. Úroveň poviedok radšej nehodnotím ani ich obsah ale docela dobre sa pri nich relaxovalo ;) Klasika je klasika. Jedno je isté mnohé motívy z týchto príbehov sa opäť opakujú u iných autorov v modernejšom kabáte. Žiaľ na viac ako priemer nemajú.
Myslím že je dosť nespravodlivé hodnotiť ucelené dielo rozdelené do dvoch zväzkov a oba zväzky hodnotiť zvlášť. Ak som hodnotil predchádzajúcu časť Odhaleného vesmíru ako lepší priemer, teraz to musím napraviť. Ak ste niekedy skladali Rubikovu kocku a zamerali ste sa len na farebné zladenie jednej strany, nepochodili ste, rozhodili ste si totiž skladbu ostaných piatich strán. Asi takáto je skladba vzťahov medzi hlavnými postavami románu navzájom voči sebe ale aj faktorom pôsobiacich na ne. V príbehu je na sebe navrstvených toľko faktorov, záhad, príbehov jednotlivých postáv ale aj akčných scén, mimochodom zvládnutých bravúrne a vyvážene, bez toho aby vznikol lacný krvák, že som čakal, kedy sa autor už konečne zamoce do dejových fabulácií. Nestalo sa. Zvládol to perfektne.
Román má všetko, čo by mal román tohoto typu mať - dobre zvládnuté charaktery postáv (Voljovová je tuším prvá sympatická ruskojazyčná postava od britského autora, s ktorou som sa vôbec stretol, pritom nie je vykreslovaná plocho ale viditelné sú aj jej negatíva), primerané množstvo akcie, mŕtvol a krvi, tajomnosť a záhady, ponuré prostredie a v závere aj trochu viac z toho, prečo nesie knižka označenie hard scifi. Dávam plný počet bodov.
Vesmírna opera v novom kabáte, ktorá zabieha až do hard scifi žánru, bohužiaľ len náznakovo a v obrysoch. Množstvo rás môže byť miestami trochu mätúci. Charaktery postáv sú vykreslené dobre. Dej je miestami trochu rozvláčnejší, čo knihe trochu uberá na dynamickosti. Niektoré technológie mi pripadali až moc nereálne a rozprávkové. Oceán jednej z rás ako vypožičaný z Lemovho Solarisu.
Kniha sa číta dobre, nie že by ma nejako zvlášť ohúrila, beriem ju ako ľahšiu oddychovku, pokračovanie si určite prečítam, už len preto, že príbeh bol na poslednej strane useknutý a docela ma zaujíma, čo sa deje ďalej. Čo sa týka hodnotenia, plný počet bodov jej dať nemôžem, ale napriek tomu patrí medzi to lepšie v žánre.
Po prečítaní Pistolníka som bol zvedavý na tento duhý diel. Trochu však zaostal za mojim očakávaním. Čo o to, písaný je dobre, napriek niektorým dosť rozvláčnym pasážam dej dokáže strhnúť. Ono je to ale také akési predvarené. Roland akoby vždy vedel, čo má robiť a všetko do seba zapadá v pravú chvíľu tak akosi neprirodzene. Hororových prvkov z prvého dielu je tu pomenej, zato pribudli efektné akčné scény, prerazené sánky, pomočené epizódne figúrky a zopár prestreliek. Premena Savannah na konci mi prišla tiež trochu pritiahnutá za vlasy. Trochu ako rozprávkový príbeh, v ktorom sa ropucha nakoniec premení na krásnú princeznú, v tomto prípade skôr amazonku a teda aj jazyk je trochu ostrejší.
Čo ma zaujalo, to je Kingova technika opisu akčných scén. Jednotlivé vlákna osudov zainteresovaných osôb sú písané z pohľadu každej osoby, pričom sa nezadržateľne blížia navzájom k sebe, najskôr pozvolným tempom, potom to začína akcelerovať až napokon keď sa všetky vlákna stretnú, explodujú, každý okamih dramatickej udalosti je videný očami každej osoby akoby v prestrihu. To bolo fakt dobré.
LKB sa zahniezdili v KMPolis kde nastoľujú svoju kolektivistickú diktatúru. Kid sa rozhodne KMPolisu pomstiť za zradu a necháva ho napospas milicionárom z LKB a zároveň dáva príkaz na vypúšťanie horúcej vody pod ľad na ktorom KMPolis stojí. Mesto sa začne prepadávať.
Obnovitelia slnka začínajú s výrobou balónov...
Lien Rag sa v tele veľryby za pomoci jonášov preplaví do Transeurópskej koncesie, kde začne pátrať po svojich koreňoch. Je však sledovaný. V závere sa na dne priepasti stretne s podivuhodnými tvormi, ktorí mu predajú predmet, ktorý nemohol byť na Zemi vyrobený...
Opäť jedna z častí, ktorá nevybočuje svojou úrovňou z priemeru, také je aj moje hodnotenie.
Tento román som čítal ešte ako chlapec a pamätám si, že spolu s Žarnayovým Tajomstvom dračej steny urobil na mňa hlboký dojem. Narozdiel od Dračej steny, ktorá bola určená pre mládež, Zajatý vesmír môže čítať ktokoľvek.
Román sa dobre číta a má spád od začiatku do konca. Nič nie je také, aké sa zdá. Lov na ľudí, rôzne tajné dvere, chodby, pohorie, ktoré obklopuje údolie ktoré pohorím nie je a svet hlavného hrdinu nie je normálnym svetom ale... Rozlúštenie tajomstva a vyriešenie čaká na neho.
Neviem ako by som román hodnotil dnes, ale svojho času to bola pre mňa riadna dávka fantázie a odpútania sa od reality. Hodnotím max.
Táto antologia sa mi dosť páčila. Je to výber poviedok autorov zvučného mena z konca 19. a začiatku 20. st., ktorí sa primárne na horor zväčša neorientovali. Poviedky nie sú žiadny brak, ale sú písané veľmi dobre, napätie narastá a pointa sa nachádza vždy až v závere. Jasný dôkaz, že to čo robí horor hororom nie sú potoky krvy a množstvo upírov, zombies a podobných oblúd. Napätie sa dá vygradovať aj dobrým textom. Najviac ma dostala poviedka od Ray Bradburyho - Vítr a scifi/horor príbeh od Wiliama Nolana - Malý svět Levisa Stillmana. Niektoré poviedky sa mi zdali trochu slabšie, preto nehodnotím maximálnym počtom bodov.
Dobrodružný román s prvkami sci-fi z konca 19. storočia. Je poznamenaný dobou, kedy bol napísaný. Úsmevné rozprávanie v plnej vážnosti :-) o tom, ako sa dostať na mesiac, keď rakety ešte neexistujú, o atomovej energii ešte niet ani chýru a vrcholom vedy je industrializácia, elektrina a magnetizmus. Ak nepôjde spojiť mesiac so Zemou pomocou rúry, tak určite sa bude dať stiahnuť aspoň na Zem. Do toho ešte story hlavného hrdinu, ktorý má na všetko odpoveď a mladej vyslancovej dcéry so slušnou anglickou výchovou a máme tu melodramatický príbeh, kde je možné všetko...
Musím uznať, že úroveň oproti predchádzajúcim dielom stúpla a to o dosť. Na maximálne hodnotenie to však nemá. Pripadá mi ako by autor nemal vopred úplne jasnú koncepciu a osnovu príbehu a preto si vypomáha rôznymi barličkami. Ak som sa vyjadril o prvých dvoch dieloch, že im chýbalo napätie a pútavosť, v tomto dieli to už nie je pravda, napätie stúpa a nie je núdza ani o akčné scény. Inak klasický fantasy príbeh, teda hlavné postavy musia podniknúť nebezpečnú púť aby zachránili... ale to by som už asi moc prezrádzal. Mág Pug - Milanber opäť zažiari...
Príjemné oddychové čítanie na dlhé zimné večery, ak teda bude aspoň elektrina :D