Epopej o veľrybárstve

recenze

Biela veľryba (1987) / wiix

Priznám sa, že som najskôr knihu chcela prečítať len preto, že "by sa patrilo mať ju prečítanú každému knihomoľovi" a je predsa nejaké to kultúrne dedičstvo a svetový kus literatúry. Na druhej strane ma odradilo to biedne ohodnotenie na databaze knih (kde hodnotia Česi a Slováci). No v konečnom dôsledku som neskutočne rada, že sa mi tento skvost dostal do rúk a pred oči a že som sa v ňom mohla kochať a vŕtať a oddychovať. Skúsim aspoň ščasti obhájiť toto nekonečné dielo, ktoré - zdá sa - je o jednej veľrybe, jednom jednonohom kapitánovi a jednom námorníkovi.
V prvom rade nejde o románovú epopej v zmysle Vojna a mier, kde história, rozsah knihy a časový rámec príbehu predčia akékoľvek romány. Biela veľryba taktiež nie je klasický román, napriek tomu, že dej sa neveľmi hýbe, rozsah nie je nadmieru desivý a o historickom poňatí veľrybárstva možno hovoriť iba sčasti. Preto by som ju nazvala epopej, ako niečo rozvláčne myšlienkou a nie obsahom či počtom strán. Rozprávač príbehu Izmael, je majstrom slova, slovných obratov a hračiek a - pre niekoho možno rozčuľujúco - popisuje bežné i menej zvyčajné deje na lodi a počas lovu veľrýb. Nedá sa však povedať, že je hlavnou postavou, aj keď len vďaka nemu a cez neho chápeme, čo znamená plaviť sa na lodi, čo loviť veľryby, ako ľudia vtedy žili na mori a na súši, kto je kapitán Achab a čo Moby Dick. Čo sa týka Moby Dicka či doňho zblázneného kapitána Achaba, tu môže čitateľ cítiť symbolizmus a rôzne metafory. Nie je tak dôležité racionálne pochopiť, prečo Achab chce túto záhadne bielu veľrybu, ale čo sa v ňom pri pomyslení na ňu deje.
Začiatok príbehu možno situovať do mesta Nantucket, kde Izmael hľadá strechu nad hlavou a chce zmeniť svoje povolanie námorníka na obchodných lodiach na námorníka na veľrybárskych lodiach, konkrétne jednej menom Pequod. V izbe jedného hostinca sa vcelku intímne zoznamuje s ľudožrútom a harpunárom Kvíkvegom a tu sa začína odvíjať priam nekonečná rozprava o veľrybách, ich love, ľuďoch v Nantuckete a iných prístavoch a tiež o Achabovi a Moby Dickovi. Veľké state sú tvorené opismi stavby, života a prejavov rôznych druhov veľrýb. Bližšími info vás nejdem zdržiavať. Avšak musím poznamenať, že ak sú veci v knihe aspoň spolovice pravda, som odborníkom na veľryby. Vskutku nádherné poznámky, postrehy, niektoré priam rozprávkové. Práve pre tieto state a opisy a štýl, akým sa Izmael vyjadruje, som si knihu nadmieru obľúbila, miestami ma priam opantala a v duchu som sa pýtala: Ako to takto mohol povedať? Wau, to je úžasná veta! Zaujímavé!..
Ešte niečo k tomu metaforickému a romantickému. Ako som už naznačila, Izmael nebol pravým hlavným hrdinom, bol skôr rozprávačom. Mala kniha vôbec niekoho v tejto roli? Myslím, že hlavnou myšlienkou a postavou v jednom bol Moby Dick nedosiahnuteľný a priam mýtický pre posadnutého Achaba, ktorý celé svoje myslenie, lopotenie a osud ako taký videl v tejto neobyčajne bielej veľrybe. Tá beloba ako symbol niečoho výnimočného a mocného (ostatné veľryby sú čierne) a tiež aj silne zlého. A samotné meno Moby Dick, ktoré môže znamenať a stelesňovať absolútne, pomstychtivé zlo - z nevysvetliteľných dôvodov. Všetky tieto symboly môžu dohromady znázorňovať myšlienku príbehu a síce, že človek je tvor rozmýšľajúci, dumajúci a v krajných situáciach života vtelesňuje do niektorých javov a predmetov jeho túžby a strachy a tým sa možno aj z obyčajnej bielej veľryby, odchýlky prírody, dravca, ktorý ako sebaobrany odhryzol ľuďom pár končatín, môže stať zver krvilačný a pomstychtivý a z človeka naopak posadnutý blázon. V knihe je však myšlienok a dejov na premýšľanie oveľa, oveľa viac.

---

Biela veľryba Herman Melville

Najslávnejšie autorove dielo je veľkým eposom námorníckeho života, ku ktorému čerpá látku z vlastných bohatých skúseností námorníka na veľrybárskej lodi. více

---

Komentáře (1)

Přidat komentář

---