KEĎ FORMA VYHRÁ NAD OBSAHOM - SARAH PERRY : NESTVŮRA Z ESSEXU

Anglická kniha roku 2016, v poradí druhý román autorky, je historickým románom, snažiacim sa naviazať na tradíciu, štandarty a popularitu viktoriánskeho/gotického románu, či však úspešne a či naplní všetky požadované kritériá, o tom už nižšie.

Pozitíva :

- dobové reálie zasadené v štylisticky precíznom naratíve : autorka kvalitne pracuje s popisnými pasážami, diametrálne odlišuje napr. prostredie mesta a vidieka, ako v rovine prvkov prostredia, tak v sociálne-psychologickom aspekte, v interpretačnej rovine diela nie je autorke čo vytknúť, text si po celú dľžku udržiava svoju charakteristickú poetiku, snaží sa pôsobiť vyšším štýlom s obsiahnutím metafor, mnohých poetizmov, veľkým výskytom odborných či dobových slov, teda celkový naratív pôsobí vznešeným profesionálnym dojmom textu na úrovni.

- postavy : prepracovaný, komplexný hrdinovia s vhodne zvolenými charaktermi, z psychologizácie každého hrdinu vychádza i druhý významový plán diela - cez charakter Cory ako inteligentnej, o vedu sa zaujímajúcej ženy autorka konfrontuje motív potreby ženskej nezávislosti, vzdelania či odstránenia zastaralých a dobových predsudkov voči ženám a mužom, v charaktere jej syna zase napríklad určitý druh obsesívnych psychických porúch, ktoré samozrejme v súvekom období neboli pochopené ani riešené.

- žáner viktoriánskeho, resp. určitými prvkami i gotického románu : odkazovanie na ich tradíciu je viac ako zjavné, ale i prekvapivo funkčné. Text ako taký poukazuje na rozdiely a kontrasty society z mesta a z vidieka, balansuje na mysterióznosti a fantasknosti žánru zakomponovaním tajomných lokácií, odkazov na ľudové legendy či mýtických tvorov, zároveň však bez prestania reflektovania spoločenských dobových pomerov, podmienok a vzťahov hl. postáv i ľudí v Británii vo všeobecnosti.

Negatíva :

- expozícia/kumulácia/gradácia : románu z čitateľského hľadiska najviac škodí zbytočne dlhá expozícia, ktorá až nelogicky dlho uvádza do deja, nudí a retarduje čítanie textu, ktorý je už tak plný popisu, ďalekosiahlych opisov, reflexií, zbytočných digresií, vatovitých scén, ktoré dej neposúvajú a obsahujú minimum dialógov. Logická, prirodzená postupná gradácia sa stráca, mnohé pasáže text naozaj nerozvíjajú, neobsahujú žiadny zvrat, iba ho zhusťujú, sťažujú už tak neprehľadné.

- midcult/žánrové miešanie : z pohľadu kritiky je vysoká štylistika oceniteľná, z hľadiska (obyčajného) čitateľa sa však zložité formulácie v texte nemusia nachádzať za každú cenu, nakoľko plynulosť čítania spomaľujú, robia ho ťažkopádnym, až čitateľ začne uvažovať : ,,Nesnaží sa autor iba hrať na strunu vysokej štylistiky preto, aby predviedol, ako vie narábaťs jazykom a štylistikou? Nechce mňa, ako čitateľa, takpovediac ,,prechytračiť"? Nechce triviálnosť formou násilne pozdvihnúť - nevytvára sa tu midcult?" I v texte by mala byť určitá vyváženosť. Tak, ako nie je akceptovateľné, ak autor považuje potenciálnych čitateľov za hlúpych a text tvorí patetický, príliš jednoduchý či neustále vysvetľovací štýl, rovnako neprirodzeným je i autor, ktorý navonok tvorí dielo pre diferencovanejších, náročnejších čitateľov, no v konečnom dôsledku sa iba hrubo ,,pýši" svojimi jazykovednými schopnosťami a na čitateľa neberie ohľad (keďze tu štylistika nie vždy pôsobí prirodzene, práve naopak, akoby sa autorka iba literárne predvádzala). Skĺbenie románového žánru s memoárovým, resp. korešpondenčným, v neskoršej časti knihy, sa práve v tomto románe zdá zbytočné, nefunkčné, ak by autorka obsah listov prepísala vo forme monologických či dialogických postupov, nič by sa na nezmenilo na celkovom dojme z textu.

Román Nestvůra z Essexu rozhodne nie je dielom pre akéhokoľvek čitateľa. Interpretačne dielo ponúka krásnu štylistiku v určitom zmysle zdarilom dobový štýl kopírujúcom naratíve, s množstvom umeleckých reflexií, poetizmov či s celkovým melancholickým nádychom, vďaka svojej ťažkopádnosti, nulovej gradácii či kumulácii rôznych žánrových prvkov sa stáva pre čitateľa klasického iba ďaľším rozporuplným románom, v ktorom, konieckoncov, forma vyhrala nad obsahom.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Londýn 1893. Když mladá Cora Seaborneová ovdoví, je to pro ni spíše úleva než rána. Nešťastné manželství i život ve městě ji ubíjely (někdy až příliš doslovně), a tak pro ni pobyt na venkově v Essexu, uprostřed přírody, o níž se o... více

Komentáře (0)