Klenot medzi knihami: Ako Dvor krídel a zmaru zmení váš pohľad na literatúru (alebo aj nie)
recenze
Dvůr křídel a zmaru (2018)
/ Hakkon
Je to tu, KONEČNE som sa dostal ku tretiemu dielu, ktorý (ako mi bolo častokrát naznačené) je to to najlepšie, čo SJM ponúka. Ono je to vtipné, pretože úprimne som sám prv nevedel, akú recenziu tomuto dielu dať. Konečne prišla bitka, konečne sa niečo dialo, KONEČNE VECI PO DVOCH KNIHÁCH ZAČALI DÁVAŤ AJ ZMYSEL! (alebo aj nie..). Táto recenzia má slúžiť ako trošku triezvejší pohľad do tejto ospevovanej ságy.
Začnem asi plusmi. Najväčším je tu najviac asi Nesta. Ja si raz tie pokračovania prečítam (alebo aj nie), ale ak tam Nesta zomrie, ani Kotlík SJM nepomôže, má po chlebe. Potom samozrejme BATBOYS, Azriel a Cassian (Andor) idú celkom bomby. Rhysand bol veľmi milý, ale akoby ani nebol (jeho posledná kapitola to len potvrdila, reálne bola absolútne zbytočná ako veľa častí tejto knihy). VelaRHYS je opisovo krásne mesto, rovnako aj Jadran (pardon Adriata) a všeobecne tie kulisy sú fakt ok. Mor je srandistka, to beriem. Kotlík je super, ja som si ho predstavoval vždy ako Alexandra z Elden Ringu (oplatí sa si to pozrieť). A co dál, Horste?
Neviem, ono Feyre osobnostne absolútne nijako nenarástla. Vie kúzla, vie kungfu, ale vkuse je len premúdretá a ,,má plány" (ktoré sú úprimne fakt, FAKT zlé). Dej viackrát zmysel nedáva, vôbec. A hlavne, akoby sa od začiatku ani neposunul a pôsobí moc staticky. Diplomacia v podaní SJM je memerandum na Viedenskú konferenciu, ale človek sa asi aj baví. Ono problémom ani nie je to, že SJM reálne asi zjavne počas písania zabudla na niektoré svoje postavy (serus Rhysand), problémom je, že táto kniha mohla mať o 300 strán menej a samotnému deju by to nijako neublížilo. Fakt, nijako. Ale beriem, Feyre je všímavá (nie je lebo si nevie všimnúť ani tie úplne basic red flags) a je umelecká duša (ja by som podľa toho opisu asi naozaj chcel vidieť tie jej majstrovské Carvaggiovské diela, lebo to musia byť rakety). Reálne najväčším sklamaním neboli ani všetky problémy (a že ich teda bolo), ale bola to skôr skutočnosť, že po dočítaní, až do napísania tohoto komentáru som na ňu ani raz nepomyslel, až tak to bolo pre mňa ,,nezabudnuteľné". Ten koniec bol fakt asi najlepšou časťou, ktorá len ukázala, ako moc sa autorka stratila v celom deji aj s postavami. Skončili pri spoločnom popíjaní v spodnej bielizni a s "flexením" ako nechutne sú Feyre a Rhys bohatí. Hotovo! Počkať, nie, potrebujeme nejaký neuzavretý koniec, aby sa z toho nejako dokázal vytvoriť ďalší príbeh… hmm, počkať, zabudli sme na to monštrum z knižnice. Áno, ajajaj, on nie je zrazu v knižnici?! Áno, dokonalé! Čas to všetko uzavrieť!
Tá kniha proste je, nie je zlá ale nie je ani výborná, ale určite JE. Určite to nie je nejaký smut ako sa prezentuje na fórach, je to proste fantasy. Výborné? Ani vizuálne. Ale prečítať sa to určite dá a z doterajších dielov je to naozaj ten peak. A hlavne som ale naozaj rád, že som si to prečítal a viem podľa čoho sa dnes fantasy posudzuje (a teda neviem či som s tým spokojný). Veľmi triezvo by si tá kniha zaslúžila tak 1,2/2 hviezdy z 6.
Nakoľko som to čítal v anglickom jazyku, najviac sa mi páčila jedna z posledných viet, ktorá aj je často citovaná na Goodreads. Predstavte si, že ste editor SJM a po 700 stranách na vás vybehne toto. ,,And I wondered if the road ahead—the road to true peace—would perhaps be the hardest and longest one yet." Veď to je doslova vyhrážanie.
Dvůr křídel a zmaru
Sarah J. Maas
Feyre se vrátila na Jarní dvůr, odhodlaná získat informace o Tamlinových manévrech a jeho spolupráci s Hybernem. Aby to udělala, musí se zapojit do smrtícího tance podvodů – a v něm může jeden chybný krok přivodit zkázu nejen jí, ... více