Kniha: Cesta okolo sveta za 80 dní
recenze
Cesta okolo sveta za osemdesiat dní (1982) / MikO_NR_1909Francúzsky spisovateľ Jules Verne bol veľkým priekopníkom. Vo svojej dobe mimo všetkých okázalých zvyklostí tvoril značne inovátorskými metódami, ktoré jeho romány napĺňali okrem rozvrstvenej vyfabulovanej narácii aj istú dávku poučenia a veľkých mét. Mét, o ktorých jeho postavy snívali a neskôr ich vytúžený cieľ stoj čo stoj napĺňali. Svojim univerzálnym jazykom ohromil najmä zrozumiteľnosťou a identifikáciou svojich charakterov s akýmkoľvek druhom čitateľov. Vedeckofantastický i dobrodružno ladený štýl v kolonke science-fiction predstavoval v druhej polovičke 19-teho storočia želané zbožie a jeho hlavný autor z neho dokázal vytĺcť mimoriadne hravú formu skĺbenú s faktografickými a geograficko-kultúrnymi aspektmi v prvotriednu dobrodružnú jazdu.
Verne svoj veleúspešný román vydal na počiatku roka 1873 a jeho dej sa točí okolo introvertného zrelého pána Phileasa Fogga. Ako pravidelný účastník schôdzok v Reformnom klube v jednej zo štvrtí Londýnu sa 2.októbra rozhodol vydať na dlhočíznu púť okolo sveta a stavil sa s mestskou smotánkou starších pánov o 20 000 libier. Phileas však túto stávku nebral kvôli vlastnému obohacovaniu, dumal v ňom kus vášne a dravého zápalu pokoriť zdanlivo nezdolateľné úkoly. Toho dňa si navyše najal nového sluhu Prešmyka (alebo aspoň takýto preklad vydavatelia zo socialistických kníh uvádzali – pozn.) a s chladnou hlavou mu oznámil jeho zámer. Prešmyk spočiatku prílišne nechápal svoj prvý deň v práci a pred náhlym odchodom bez postačujúcej batožiny a zvyšných vecí odišiel so svojim pánom na okružnú cestu. Zabudol však vypnúť elektrický vypínač v jednej z izieb a pri návrate ho čakalo prekvapenie v podobe výpisu účtu.
Zámožný postarší mládenec Fogg však počas cesty narážal na prekážky a nepriateľov, ktorí mu túto cestu križovali. Jeden z anglických zločincov na úteku sa na jeho podobizeň náramne podobal a málokomu šlo na rozum Foggovo odhodlanie uskutočniť túto akciu, pretože si ho okolie pamätalo ako matematického a praktického človeka, ktorý zo svojho štandardu prosto nevybočuje. A všetko (snáď každý pohyb) má na sekundu rozpočítanú. Stal sa z neho teda podozrivý hľadaný muž na úteku…
Aby mal dostatočný počet hmatateľných dôkazov o svojej ceste, do svojho zápisníka si prikladal cestovné lístky a dodatočne vybavoval víza (pri Sueze napr.) Najkomplikovanejšou sa preňho stala trasa prieč Bombaja cez náročnú Indiu. Prenasledoval ho mimochodom britský agent Fix, ktorý sa správal ako bežný cestujúci v civile a čakajúc na vydaný zatykač, na nič iné ako na sledovanie Foggovej plavby nevystačil. Priamo v teréne Fogg zisťoval, že nie všetky údaje o plynulosti cesty sú priechodné a musel častokrát improvizovať. Rozhodol sa zachrániť jednu indickú ženu Audu pred takmer istou smrťou zfanatizovaných domorodcov a stálo ho to istý čas naviac zo svojho plánu. Počas cesty však temer všetky súkromné záležitosti či poprípade úžitok z navštevovania cudzích kultúr musel potláčať a sústredil sa len na svoju misiu. Vo verejnej mienke jeho prestíž stúpala k pozitívnemu zadosťučineniu, keďže sa skutočný bankový lupič policajtmi dopátral a zaistil. Fix však tieto informácie nemal a Fogga naďalej prenasledoval.
J.Verne teda ultimátnym zoskupením žánrového rozkolu sleduje výseky z deja a venuje im rovnomerného zastúpenia. Občas prináša náučný cestopisecký pohľad na vec, inokedy sa venuje napínavej plavbe a neustále pracuje s ohýbaním času. Prešmyk si počas celého pobytu „posúva“ hodiny miesto ručičkových hodiniek v hlave a Fogga táto osobitá veličina dostane na konci najväčšmi. Po strastiplných nástrahách sa v zimnom období konečne dostali do San Francisca, ale ešte nevedeli, čo ich všetko čaká. Napadnutie kmeňom Siouxov, halvy bizónov prechádzajúc koľajnicami a zdevastované svahové úseky, ktoré ich dohnali do existenčných tiesní. Fogg však disponoval vysokou finančnou čiastkou, ktorou si dokázal i v týchto fázach zajednať náhradného riešenia a ostatných sprievodcov a či námorníkov si okolo prsta dômyselne opantal.
Náhradný plán Bordeaux vyplnil predsa len priechodnejším Liverpoolom, kde ho však Fix zatýka. Po všetkej tej drine sa jeho plán rúca a nestihne 21.decembra o 21:45 docestovať včas do Reformného klubu. Keď sa po rozporuplnom prepustení na slobodu Prešmyk dozvedá, že nebola nedeľa 21-vého, ale sobota 20-teho decembra, Fogg okamžite vypláca čiastkou 100 libier kočiša, aby ho okamžite doviezol na určené miesto. Prichádza presne včas a stávku napokon vyhráva.
„Cestovaním sa človek obohacuje, ale nie po materiálnej stránke.“
Cesta okolo sveta za 80 dní je o hľadaní morálnych posolstiev a prekonávaní bariér ľudskou interaktívnou rečou. Fogg na konci prejaví svoje city k zanietenej Aude a táto nepremyslená, bláznivá a hyperrýchla cesta im zmenila život. Nebyť nej, nikdy by si spolu cestu lásky k sebe nenašli. Parafrázovaním autora, že i pre oveľa menšie veci takéto nepochopiteľné méty v živote dobývame a nevieme ich vždycky verbálne obhájiť ukončieva túto záživnú odyseu sťa z ďalekej budúcnosti (a ktorá sa ukázala ako dobývania hodná v časovo vzdialenom ekvivalente). Niežeby sa kniha mohla rovnať zložitým koncepčným usporiadaniam najväčších románov svetovej beletrie, ale k ich odozve sa ani nápadito nehlási. Preto je tak jedinečná a vskutku k nezáväznejšej periodickej forme čítania, ktorá vám aj príjemne vyplní voľný čas.
Cesta okolo sveta za osemdesiat dní Jules Verne
V roce 1872 se vsadí distingovaný Angličan Phileas Fogg o 20 000 liber s členy svého klubu o to, že během 80 dní vykoná cestu kolem světa. V doprovodu svého sluhy Passepartouta se vydá na cestu, jist si svým vítězstvím. V Indii za... více