Kniha: Velký Gatsby

recenze

Fenomén The Great Gatsby spopularizoval ešte relatívne nedávno Buz Luhrmann s Leonardom DiCapriom (2013) a v 74-om to bol zase tím na čele s Robertom Redfordom. Román F.Scott Fitzgeralda však disponuje značne rozdielnou atmosférou. Reflektuje na spoločenskú koncepciu povojnového usporiadania a mestských pomerov chladného New Yorku a ignoruje preromantizovanú a zbytočne v každom ohľade i preštylizovanú linku vtieravého Hollywoodu. Priestoru, ktoré žije nocou a peniazmi a vytráca sa vami skôr než prestanete byť pre väčšinu čo i len trošku zaujímavý. Prípad Jaya Gatza (neskôr premenovaného práve na Gatsbyho) je rozvrhnutý na rozprávačskú členitosť istého Nicka Carrawaya, ktorý si prišiel vyskúšať šťastie na burze cenných papierov. Ako tak spoznával okolie svojho susedstva a načúvajúc historky od tamojších (predovšetkým mladých manželov Daisy a Toma Buchanana – pochybní zbohatlíci). Prvá tretina je zreferovaním mýtických ód a senzácií, ktoré sú pre klebetné legendy ako stvorené. Analyzujú čas, akcie, spôsob oduševnenosti mladého boháča a Nick sa vlastnými skúsenosťami presviedčal, aké je to mať ho za svojho suseda. Prečo sa nasťahoval pri niekoho len tak, či stále vyčkáva počas kosenia na tú dlhoočakávanú životnú spásu a či tie jeho povestné pohostinné žargóny nie sú v skutočnosti len opozitom jeho chtivého a skromného ducha. Ktorý sníva o niečom úplne inom.

DOBA PROHIBÍCIE. DOBA JAZZU A DOBA STRÁT.

Gatsby – človek tajomný, nevedno o ňom množstvo nerozpovedaných informačných podkladov povaľujúcich sa kolujúcimi dialógmi. Mimo jeho pozornosť pochopiteľne. Kde zbohatol, ako a akým spôsobom sa prezentoval pracovne počas prvej svetovej vojny. Čitateľný detailista, od ktorého znovu vycítite poznané náladové rozhranie, neviete, ako mu zareagovať na požiadavky a prečo koná ako koná. Zamiloval sa však do nežnej Daisy, ktorú sa snažil opantať všemožnými trikmi, avšak za svoj citový maximalizmus trpel značnou nervozitou, ktorá ho striasala z racionálnej úvahy. Daisy však s Tomom prežívala krízu, on neskôr dokonca trávil romániky s milenkou Myrtle. Druhá fáza už v spisovateľovom vedení je priamejšie a konfrontačnejšia. Postavy prejavujú emócie, osadenstvo sa zúžilo a motívy sa spriehľadnili. Najzávažnejším rozkolom celej knihy je z hľadiska obsahu tragický skon spomínanej Myrtle, ktorá padá pod kolesami auta Gatsbyho luxusného motorového vozidla. Riadila však Daisy a keď pocítila, že jej tečie do topánok, vykašľala sa naňho a s Tomom utiekla, čo jej nohy stačili. Wilson (jej druh) sa v pomste rozhodol zavraždiť v hneve Gatsbyho, lebo si myslel, že ju z nedbanlivosti zabil on. A predsa len, nevychádzali od neho nikdy pozitívne ohlasy. Považovali ho za čudáka. Bohatého, vplyvného, ale nik s ním necítil. Nik ho nechápal a nesnažil sa s ním zblížiť.

„Gatsby veril v to zelené svetlo, v šialenú vzrušujúcu budúcnosť, ktorá pred nami rok za rokom ustupuje. Teraz nám unikla ale to nevadí – zajtra pobežíme rýchlejšie, ešte viac roztiahneme paže…A jedného krásneho rána – Tak sa potácame dopredu ako lode proti prúdu, bez prestania odnášaní späť do minulosti.“

Fitzgerald 20-te roky prezentuje ako časový sklz odrážajúci vzplanúce ideály odchádzajúce v spomienkach. Pri Gatsbym sa napriek jeho neidealizovanej charakterovej prepracovanosti priblížil týmto zákutiam. Gatsby umiera tesne potom, ako sa rozhodol zaplávať si vo svojom zámožnom, širokopriestrannom bazéne. A ako sa všemožne snažil chrániť Daisy pred políciou. Tom rozzúreného Wilsona (ktorý vedel, že ho Myrtle s ním podvádzala) domienkovito presvedčil v to, že auto riadil v osudný okamih Gatsby. Okrem Nicka a jeho otca na jeho pohreb takmer nikto nezavítal. Nick je naviac znechutený spoločnosťou a jej pohŕdaním nad nezáujmom o človeka, ktorý riskoval samého seba a to bez príkras majetného raja, ktorý plnil v jeho rozhodujúcich fázach iba rolu akéhosi komparzu. Veď práve oni to kedysi vyčkávali v kolónach a užívali si oslavy a podujatia, ktoré im vždycky poskytol. Veľký Gatsby mal zanietenie, ktoré spoločnosť mylne spochybňovala.

Vrcholné dílo z dob největšího flámu v dějinách USA, který Francis Scott Fitzgerald označil za „jazzový věk“ a sám do něj vydatně přispěl mnoha soukromými improvizacemi a pocity „ztracené generace“, přináší milostný příběh z lepší... více

Komentáře (0)