Kto za štát, kto za imanie (dokonalá kniha o nedokonalých ľuďoch)

recenze

Kniha predstavuje výstup z dlhodobej výskumnej práce mladého historika Antona Hruboňa. V úvode sa čitateľ oboznámi s doteraz vydanou spisbou venujúcou sa Hlinkovej garde z rôznych uhlov pohľadu; nasleduje politický vývoj organizácie, vojenské nasadenie a perzekúcie.

Medzi klady nemožno nezahrnúť Hruboňov šikovný výber posudzovateľov a vydavateľstva: posudzovateľmi sú naslovovzatý český odborník Jan Rychlík, a dvaja slovenskí historici s výrazne protiľudáckymi postojmi Ivan Kamenec a Stanislav Mičev; kniha vyšla za spolupráce vydavateľstva Múzea SNP a vydavateľstva AntOn Solutions. Nejde o to, že by vari iní slovenskí historici boli menej spôsobilí, či iné vydavateľstvo horšie: no práve tento výber je dôležitý pre uvedenie na slovenský trh, keďže vo všeobecnom povedomí sú gardisti pojem so silno záporným vnímaním a kniha nesúca už v názve ich heslo (Za Slovenský štát, za Novú Európu) by mohla niekoho pobúriť.

V 19-stranovom úvode sa vysvetľuje v knihe používané názvoslovie (povstanie, ľudák, Slovenská republika...), a už z tohto úvodu je cítiť nezaujatosť a odbornosť. Ďalej je čitateľovi vyvážene priblížená doterajšia spisba venovaná Garde, tak oslavujúca, ako aj haniaca.

Bez 16-stranovej časti nacistická okupačná prax a miesto domácich milícií v jej kontexte by nebolo možné zasadiť nasledovné kapitoly do širších európskych súvislostí. Kapitola síce nie je delená na podkapitoly, ale s ohľadom na hlavný cieľ práce to nie je na škodu, a ide o obsažnú kapitolu.

Kapitola politika je už delená na podkapitoly, a zaujímavo približuje mocenské súperenie Macha a Kubalu, HSĽS a Gardy, ale aj iných činiteľov. Rozsahom i obsahom takisto uspokojivá kapitola, v ktorej našli svoje miesto i Machove pamäti.

Najrozsiahlejšia kapitola vojenské nasadenie by si ako jediná azda zaslúžila obsiahlejšie spracovanie, no po obsahovej stránke je takisto bezchybná. Bez oslavy či hanoby poukazuje na skutočnosť, že v Garde pôsobili odhodlaní gardisti bojujúci za myšlienku slovenskej štátnosti, no i zločinci a kariéristi.

Časť perzekúcie pôsobí, v dobrom zmysle slova, ako dejinná detektívka, v ktorej je Hruboň hlavným detektívom, a porovnávajúc nemecké archívne pramene, výsledky čs. súdnictva či pamäti účastníkov, dopátrava sa prelomových zistení.

Celkovo knihe možno vytknúť najmenej tucet preklepov (opakujúce sa či chýbajúce slová), predovšetkým v druhej polovici knihy.

Po obsahovej stránke ide však o rozsahom neveľké, no významné dielo, jazykom a zameraním schopné získať si čitateľov i v radoch neodborníkov, čo by vzhľadom na spracovanie knihy určite prospelo zdravému tvarovaniu verejnej mienky o rozporuplnom pôsobení poľných jednotiek a pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v čase nemeckej okupácie.

Hlinkova garda v období nemeckej okupácie. Vypuknutie Slovenského národného povstania znamenalo pre Hlinkovu gardu na rozdiel od iných prorežimných organizácií doslova vzkriesenie. Vďaka tomu, že po 29. auguste 1944 zostala verná... více

Komentáře (0)