Pomätenec či platený prepisovač?

recenze

Slovieni a Jozef II. (2020) / Slavomír53

Kniha je rozdelená na niekoľko častí. V nich postupne spisovateľ spochybňuje všeobecne známy výklad určitých úsekov slovenských i slovanských dejín, uvádza (miestami veľmi neakostnú) fotokópiu plného znenia nariadenia na vymeriavanie pozemkov cisára Jozefa II., a tiež fotokópiu rusínsky písanej knihy z roku 1924 vydanej v Užhorode Mladosť Milana Štefánika (Молодôсть Мѣлана Штефанѣка). Kniha sa končí jazykovednými úvahami.

Obrovským prínosom danej knihy je sprístupnenie dvoch už bez preháňania nezohnateľných prameňov: jeden je v srbčine a druhý v rusínčine.

Nedostatkom danej knihy je, že samotná dotlač týchto starých dokumentov nebola ústredným cieľom pôvodcu, a tieto dokumenty mali iba zvýšiť mieru hodnovernosti danej knihy. A tak Jozefovo nariadenie na vymeriavanie pozemkov je predstavované ako starosloviensky (sic!) text z 18. storočia, pričom v skutočnosti ide o dobový srbský preklad nemeckej pôvodiny, čo poľahky rozozná i priemerný poslucháč vysokej školy z odboru slavistiky či balkanistiky.
Rusínsky text má zas vo výklade Vladimíra Lauberta dokazovať, že Milan Rastislav Štefánik sa v skutočnosti volal Mielan Rastislav Štefániek, čo protirečí tak matričnému záznamu o narodení sa tohto nášho velikána, ako i bezpočtu dobových prameňov (noviny, rozkazy, denníky, pamäti, nápisy na hroboch...) – a v neposlednom rade i samotným pravidlám rusínčiny prvej polovice minulého storočia.
Keďže nemecký jazykovedec Max Vasmer je v knihe uvádzaný ako „autor ruského etymologického slovníka M. Fasmer (М. Фасмер)“, je očividné, že Vladimír Laubert nemá jazykovedné vzdelanie, a o tomto známom jazykovedcovi sa dozvedel iba z ruskojazyčnej spisby, čoho dôsledkom je nesprávna podoba mena. Dôkazom Laubertovej neodbornosti sú bez preháňania choré výmysly na poli jazykovedy.
Laubert sa často odvoláva na Nestorov letopis, no účelovo vyberá iba to, čo mu zapadá do vopred pripravenej šablóny, a časti Nestorovho letopisu, ktoré nezapadajú, ba celú jeho šablónu rúcajú, vynecháva.
Pri Jozefovi II. spochybňuje jeho pronemecké smerovanie, a naznačuje (čo je pre daný druh spisby obvyklé), že Jozef II. mohol byť zavraždený akousi národu nepriateľskou klikou.
Rusíni sú podľa neho pôvodným obyvateľstvom Slovenska, Slovensko je podľa neho Rus (nie ten Rus, ale tá Rus, teda územie), čo v spojitosti s ďalšími tvrdeniami v knihe (ďalej na stránke pôvodcu či na jeho sedeniach) navodzuje dojem, že dané myšlienky šíri na čiusi objednávku.

Všetky svoje dohady opiera o nepodložené výmysly, z nich vychádzajú úplne pomýlené premisy a vo výsledku dostávame zrnko poloprávd v spletitej sieti lží. V inej krajine, a možno v inej dobe, by bol daný človek verejnosťou vysmiaty, no tento usporadúva na Slovensku sedenia a vydáva knihy podobnej hodnoty naďalej. Knihu vrelo odporúčam ľuďom (predovšetkým odbornej verejnosti) venujúcim sa srbčine a rusínčine, no samotný doplňujúci Laubertov výklad je pre začiatočníka mätúci, pôsobí sektársky a neodbornému záujemcovi o naše dejiny nemá okrem zmätku čo ponúknuť.

---

Slovieni a Jozef II. Vladimír Laubert

Kniha obsahuje aj kompletný text návodu na meranie pozemkov z pera cisára Jozefa II. Ide o úplne prvé vydanie v slovenčine. Cisár Jozef II. vydal túto knihu v jazyku slovienskom, pričom nielenže použil už dobre známu Starosloviens... více

---

Komentáře (1)

Přidat komentář

---