Láska v područí intríg a smrti

recenze

Tiene medzi nami (2021) / marcoz

Samostatne stojaci príbeh je vo fantazijnom subžánri young adult v súčasnosti skôr výnimkou než pravidlom. Novinka od Tricie Levenseller je preto vhodná pre každého, kto sa nerád púšťa do príbehov s koncom v nedohľadne alebo naskakuje na už rozbehnutý vlak. Zároveň však poteší všetkých priaznivcov žánru, pretože ponúka to najlepšie, čo v ňom možno nájsť - zaujímavú zápletku, výrazné postavy, nepredvídateľnosť a skvele vybudovanú atmosféru. S autorkinou tvorbou som sa stretol prvýkrát, ale ihneď ma upútal jej rozprávačský štýl aj schopnosť preniesť čitateľa do iného sveta. Práve na tom občas iní spisovatelia zlyhávajú, no Tricia to zvláda s prehľadom. Nič nepôsobí rušivo, aj opisov je tak akurát, aby ste si vytvorili predstavu bez zbytočného zabiehania do otravných detailov.

"Bola som opatrná. Dážď zmyl stopy koní, a keď som skoro ráno dorazila domov, stačilo zničiť špinavé šaty a nepozorovane sa dostať z izby. S Hektorom som si poradila rovnako ako s každým iným problémom: sama a nesmierne dôkladne. Nemohli ho nájsť. Aj keby sa niekto vybral na výlet do lesa, nemohol by predsa tušiť, že stojí na hrobe. Lord Divas si iste myslí, že Hektor jednoducho odišiel na dlhé prázdniny a zrazu si zmyslel, že syna túži nájsť. Niežeby mu na ňom malo záležať - Hektor bol piaty dedič v poradí. Čosi sa zmenilo, no nesmiem dovoliť, aby ma to rozhodilo." (str. 73)

Dôvod je čisto prozaický - autorka kladie dôraz predovšetkým na príbeh a postavy. A robí to znamenite. Ústredné duo patrí k tým, ktoré si zapamätáte a budete s ním porovnávať ďalšie podobné dvojice. Alessandra a Tieňový kráľ pritom nie sú žiadni hrdinovia v pravom slova zmysle. Anotácia ľahko vyvolá dojem, že medzi nimi dôjde ku klasickému posunu od nenávisti k láske. Niežeby to nebolo celkom tak, no nenávisť je v tomto prípade zastúpená túžbou získať neobmedzenú moc a kráľ je pre Alessandru jednoducho len prostriedkom na jej získanie. Nie je v tom nič osobné. Aspoň zatiaľ... Tiene medzi nami majú skvelý, viacvrstvový názov. Odkazuje nielen na temnotu kráľovského dvora či zákulisné ťahy, ale aj na vnútorné besy a pohnútky, vedúce k rôznym udalostiam. A tých sa v deji vyskytne veru poriadne veľa. Občas ma aj zamrzelo, že kniha sa nerozvinie do viacerých dielov, potenciál na to nepochybne má. Stalo sa tak hlavne v pasážach, ktoré mi pripadali mierne unáhlené, aj keď ich nebolo veľa a v podstate len podporili celkovú dynamiku. Vzhľadom na standalone charakter nenatrafíte na hluché miesta, všetko pekne rýchlo odsýpa a ani sa nenazdáte a ste na konci. Ale späť k postavám... Často sa stretávame s tým, že hrdinky majú určitú negatívnu motiváciu, väčšinou ich k tomu ženie pomsta, ale veľmi rýchlo prevážia ich kladné vlastnosti. Alessandra sa vôbec netvári ako obeť okolností, hoci rodinné pomery ju vyformovali do súčasnej podoby, keď dáva prednosť získaniu moci za akýchkoľvek podmienok než životu v úzadí. Hoci by to znamenalo zabiť kráľa a prebrať po ňom trón. Alessandra je odhodlaná, ambiciózna mladá žena, ktorá sa nebojí doslova si zašpiniť ruky krvou. A v prítomnosti kráľa s jeho tajomne príťažlivou krásou nepadne hneď do kolien, ich romanca vzniká postupne a hlavne uveriteľne. To znamená, že nad nimi nebudete prevracať očami ani sa vám nebude pri obracaní strán lepiť med na prsty. Tieňový kráľ si je rovnako vedomý svojho postavenia aj povinností, ktoré z neho vyplývajú. Nepozastavuje sa zbytočne nad dobývaním cudzích území, niekedy sa prejaví dokonca nemilosrdne, ale aj to z neho robilo v mojich očiach autentického panovníka viac než príliš moralizujúci panovníci z iných kníh, odohrávajúcich sa na kráľovskom dvore.

"Všetci boli vydesení, keď do paláca vtrhli votrelci. Nikto si nepamätá, kto bol s nimi v zabezpečenej miestnosti, okrem ľudí, ktorých mal priamo vedľa seba. Polovica aristokracie tvrdí, že boli na miestach, kde ich nikto iný nevidel. Ampelios vyšetroval, kto mi vtedy pred dvoma mesiacmi mohol podsunúť otrávené rukavice. Nezistil nič. A najhoršie je, že neviem, či je to pravda alebo či je do sprisahania namočený spolu so zvyškom rady. Nový útok nám mohol poskytnúť záchytné body, ale útočník je mŕtvy. Jeho telo neodhalilo žiadne tajomstvá." (str. 195)

Apropo, kráľovský dvor. Nečakajte nablýskané, idealizované prostredie ako vystrihnuté z disneyovských rozprávok. Aj v Tieňoch medzi nami sa síce zúčastníte plesov, večerí, navštívite tajné zákutia či záhrady, ale atmosféra priam praje skrytým úvahám, či sa náhodou aj žiarivo vykreslená scéna odrazu nezvrtne a nezíska krvavejší odtieň. Páčilo sa mi tiež, ako sa Alessandra (ne)snažila zapadnúť do vysokej spoločnosti. Jej módne kreácie tvoria podstatnú súčasť jej talentu aj osobnosti, prejavila sa v nich autorkina fantázia aj schopnosť odlíšiť svoju hrdinku od iných. Tricia Levenseller ma veľmi príjemne prekvapila. Čakal som síce, že jej román bude patriť k nadpriemeru, ale nie, že bude až natoľko výnimočný. Som rád, že som mal možnosť prečítať si ho ešte pred oficiálnym vydaním. Teraz môžem už len spokojne sledovať, ako očarí množstvo ďalších čitateľov, a dúfať, že sa dočkáme prekladu aj iných Triciných diel.

Temná fantasy romanca roka 2020! Alessandra už má po krk toho, ako ju všetci podceňujú. Rozhodne sa zviesť Tieňového kráľa – získať korunu a po svadbe ho zabiť. Opatrne sa vpletá do dvorného života, no chrániť si musí najmä vlast... více

Komentáře (0)