Ľúbostná (súrodenecká) dráma nehrdzavie

Trilógia DIMILY, nazvaná podľa začiatočných písmen prvého dielu (Did I Mention I Love You? - v slovenskom preklade Vieš, že ťa milujem?) pokračuje druhou časťou. S hrdinami sme sa rozlúčili na konci horúceho leta, keď sa ich cesty rozišli - v zmysle doslovnom i citovom. Tyler odišiel skúsiť šťastie do New Yorku a Eden nadviazala vzťah s jeho kamarátom Deanom. Príbeh mohol skončiť aj týmto uspokojivým vyvrcholením, ale autorka sa rozhodla ukázať nám osudy postáv aj s odstupom jedného roka. Dalo by sa predpokladať, že všetci už trochu dospeli a posunuli sa ďalej, no svoje očakávania treba brať s rezervou. Úvod série bol veľké klišé (nové dievča, drsný krásavec v problémoch, žiarlivá priateľka, ťažkosti s rodičmi, a to všetko zaobalené do slnečného prostredia LA), preto je istá opatrnosť na mieste.

"Asi je prekvapený, prečo tak vyvádzam. Veď čo je zlé na tom, že môj nevlastný brat trávi čas s nejakým dievčaťom? Čo je zlé na tom, že toto dievča je možno viac ako jeho kamarátka? To je ono. Nebolo by na tom nič zlé, keby Tyler nebol iba môj nevlastný brat. Neprekážalo by mi to, keby som doňho nebola zamilovaná." (str. 91)

Estelle Maskame má však šťastie, že dokáže aj z často využívaných motívov vytĺcť maximum, a tak sa z nich stávajú zábavné momenty, pri ktorých občas budete neveriacky krútiť hlavou. To sa týka najmä Eden, ktorá sa ani zamak nepolepšila a stále je tým naivným nemožným dievčaťom, čo robí jednu chybu za druhou a zvykne hádzať vinu na svoje okolie. Ukončila vzťah s Tylerom, ale napriek tomu za ním na šesť týždňov vycestuje, aby zistila, že ho stále miluje, žiarli na jeho novú kamarátku a spoločne zase ubližujú blízkym i priateľom. Znie to síce ako zle vystavaný koncept, no v konečnom dôsledku nesmieme DIMILY súdiť veľmi prísne. Vzhľadom na cieľovú skupinu a dokázateľne početnú fanúšikovskú základňu sa čitatelia (či skôr čitateľky) dokážu s Eden stotožniť. Asi je stále pravda, že mladé dievčatá fascinujú príťažliví, krásni, vyšportovaní chlapci (Tylerov vzhľad je často zdôrazňovaný), ktorí sa v ich prítomnosti menia na nežných, milých a starostlivých maznáčikov. Napriek pozlátku napokon práve Tyler vyznieva ako lepšie prepracovaná a charakterovo vyspelejšia postava. V detstve trpel, musel sa zmieriť s novým nevlastným otcom a teraz dostal šancu pomáhať rovnako traumatizovaným jedincom. Nebyť tohto námetu, román Vieš, že ťa potrebujem? by klesol o niekoľko kvalitatívnych priečok nižšie.

"Keďže Tyler nič zlé neurobil, nemôžem mu klamať a tvrdiť, že áno. Preto mu rukou vrazím do hrudníka a odstrčím ho z cesty. Rozbehnem sa ešte rýchlejšie a pokúšam sa vyhodiť si z hlavy jeho prosebný hlas, ktorý neúnavne kričí moje meno. Ten hlas však nie je hrubý, nie je ani pevný, ani hlboký. Tyler sa totiž nehnevá. Nie je bez seba od zlosti. Je len... zničený." (str. 231)

Popravde som sa Tylerovi čudoval, ako to s Eden a jej náladami vydrží. Aj na čitateľa totiž neustále útočia jej výkyvy. Väčšinou mám rád subjektívneho rozprávača, ale v tomto prípade príbehu skôr škodí. Trochu nestrannosti alebo striedania uhlov pohľadu by sérii len prospelo. Našťastie Edenine postoje vyvažujú vedľajšie postavy, ktoré - aj keď sa ich autorka snažila vykresliť i v horšom svetle - dodávajú deju grády. Medzi moje favoritky patrí Tylerova bývalá Tiffani, tá dokáže oživiť každú scénu. Rovnako ako Dean, aj keď vyznieva kvôli Eden ako chudáčik. Vieš, že ťa potrebujem? je vzťahovka pre tínedžerov snívajúcich o večnej, pravej láske, ktorá prekoná všetky prekážky, a tak ju treba aj vnímať. Neurazí, skôr pobaví. Síce rôzne skupiny čitateľov z iných dôvodov, ale predsa. Dokáže však vo vás vzbudiť zvedavosť, ja sám túžim vedieť, či postavy dostanú rozum a ako napokon celú situáciu vyriešia.

Láska nemá žiadne pravidlá Láska nemá žiadne pravidlá. Eden už svojho nevlastného brata Tylera nevidela skoro rok. Hoci svoj tajný vzťah zo strachu z okolia ukončili, nemôže naňho zabudnúť. Takže keď ju pozve, aby s ním strávila ... více

Komentáře (0)