Marie Benedict - Jediná žena v miestnosti

recenze

Dielo javiace sa spočiatku ako biografiia, meniace sa však prvou vetou na historickú fikciu Jediná žena v miestnosti sklame predovšetkým tých, ktorí od knihy očakávali to, čím nie je. Ako je spomenuté vyššie, dielo nie je žiadnou podrobnou a hlavne obsiahlou žánrovou prózou, ktorá má nahliadať na zaujímavý život zaujímavej osobnosti strieborného plátna, no je iba beletrizovanou historickou fikciou o živote Hedy Lamarovej na pozadí pre znalejšieho čitateľa dobre známych a ničím neinovatívnych faktov o jej živote. Výpovedná hodnota sa teda znižuje na významový presah otázok možnosti skĺbenia krásy a rozumu.

Naratív diela, pracujúci s priamym rozprávačom už sám o sebe čo to naznačí, kniha ako taká je či po formovej alebo obsahovej stránke nenáročná a navodzuje pocit, ze je určená skôr pre mladšiu cieľovku. Tento pocit len umocňujú všade prítomné do deja natvrdo dosadené fakty zo života herečky, ktoré často pôsobia ako neprirodzená vsuvka, výklad z múdrej knihy , namiesto náznaku či obyčajnej poznámky pod čiarou sama hlavná postava vysvetľuje, čo by mal čitateľ o nej vedieť, čo pôsobí občasne naozaj pateticky. I spomínaný dej diela nie je zameraný iba na Lamarovej ostrú myseľ, skôr naopak. Jej intelekt je potláčaný a ohraničený na strohé popisy ,,čítala knihu o fyzike" a podobne, pričom však väčšia časť knihy je určená pasážam, kde postava popisuje farbu kvetov, ktoré jej nápadník dal, farbu šiat, čo má na sebe atď., pričom toto naozaj ostro kontrastuje s tým, aká uvedomelá má postava byť. Celý koncept denníkovej formy je zvláštny, nedáva priveľmi zmysel, no prinajmenšom ohraničuje a vyznačuje, v akom časovom rozmedí sa čitateľ pohybuje. Lamarovej život je v diele obsiahnutý iba plytko, stroho, pohľad na jej prvé manželstvo varíruje na pomedzí červenej knižnice a domestic noir, čo samé o sebe by nebol problém, ak by aspoň jazyk a narátor nebol tak strohý, apatický.

Keďže však kniha nemala ambície zakladať si na podrobnej biografii, ale skôr na spopularizovaní jednej zašlej ikony a jej činov medzi neznalé, prevažne mladé čitateľské publikum, bolo by možné čo-to knihe odpustiť. Aj tak však možno pozorovať nedostatok informácií v časti o Lamarovej vynáleze, ak má dielo ponúkať hlavne pohľad na ňu ako vedkyňu a nie iba ,,peknú tvár", ostáva otázkou, prečo je týmto jej vedátorským snahám venovaných v próze tak málo. Pozitívnym je predovšetkým to, že sa dielo snaží poukázať na neduhy nielen súvekej doby, čo v sebe môže niesť isté posolstvo pre mladších čitateľov. Tým hlavným je, samozrejme, otázka krásy, jej vnímania v societe, ale i škatulkovania skrz ňu do pozícií ,,peknej hlupane" či ,,neškodnej krásavice," s čím sa stretávame i v dnešnej spoločnosti. Istý hodnotový presah teda možno vidieť na snahe poukázať na osobnosť každého, ktorú nedefinuje pohľadný zovňajšok, ale charakter a intelekt vnútri. Práve týmto posolstvom, ktoré kniha chtiac-nechtiac má, sa dá poľahky zaradiť predovšetkým pre mládežnícku čitateľskú cieľovku.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.com -

Oslnivo krásna, ohromujúco múdra. Dokáže svet zvládnuť oboje? Oslnivo krásna, ohromujúco múdra. Dokáže svet zvládnuť oboje? Hedy Kieslerová bola mladá talentovaná herečka židovského pôvodu. Jej krása ju zachránila pred nacistami ... více

Komentáře (0)