MILÉ BRAVÍČKO... : A. J. PEARCE - MILÁ PANI BIRDOVÁ

recenze

Debutový román spracovávajúci vcelku inovatívnu a zábavnú tému na pozadí reálií vojnového Londýna 40. rokov je určite zaujímavým pokusom, ako priblížiť čitateľovi každodenný život súvekých žien, ktorý istým spôsobom šiel vo svojich zabehnutých koľajach, no spracovaním nevyužíva svoj plný potenciál.

Pozitíva :

- naratív : autorka volí priameho rozprávača príbehu, čo evokuje i subjektívnejšie zapojenie potenciálneho čitateľa, väčší dôraz na autenticitu príbehu sa kladie v realisticky zobrazených scénach bombardovania či kolektívneho strachu a pocitu neistoty, dialógy postáv sú vo všeobecnosti nepatetické, autorka sa nesnaží ani o vyvolanie núteného citového vydierania, čím sa román stáva viac žánrovo spoločensko-ženským ako vojnovým či historickým.

- humor : ten v scénach a dialógoch nie je priamo situačný, groteskný, no jemný, náznakovitý, doslova britský, suchý, pričom dej spestruje, autorka sa ho nesnaží vmiesiť len do dialógov, ale i do spomínaného leitmotívu korešpodencie.

- motív riešenia problémov : tiež veľmi dôležitý prvok. Autorka sa zdravo stavia k názoru, že citové, ale i iné problémy treba riešiť konštruktívne, funkčne a nezametať ich pod koberček v presvedčení, že sa časom vyriešia samé, či vyšumia do prázdna.

- motív naladenie súvekej society : v diele sa pracuje s veľmi podstatným motívom - spracúva, že súveké ženy spoločnosti vojnovej doby chtiac-nechtiac boli nútené žiť ,,normálny život", prispôsobiť sa podmienkam, prevziať mužké práce a funkcie na svoje plecia, zabojovať i za svoje feminínne postavenie, no zároveň napĺňať svoj život i bežnými, zábavami bezvojnového sveta (hodina tanca, citové eskapády, čítanie), ktoré slúžili ako klasický príklad odreagovania sa, naturalistickej potreby cítiť sa obyčajne, bežne, normálne, ľudsky. Podobný motív žien, ktoré stmeľujú súvekú societu a zároveň sa snažia ,,prežívať na akejsi ľudskej úrovni" spracováva napríklad i Svetlana Alexejevič, i keď značne iným, realistickým až faktografickým spôsobom memoárov.

Negatíva :

- nevyužitý potenciál + žánrovka : u Pearcovej diela je očividný problém predovštkým to, pre koho píše. Sujet ako taký je ladený na historickú vojnovú nôtu, ibaže následne sa mu venuje minimálne, iba kde-tu vloží určitú scénu s vojnovým poddtextom, akoby mimochodom, aby čitateľ nezabudol, v akých dobových reáliách sa pohybuje. Pracuje tak s viac-menej ženským spoločenským románom, no rovnako iba dočasne, kedy zase nečakane vkladá do textu prvky vojnového historického žánru, čo text žánrovo zneprehľadňuje, stráca sa pointa, o aký žáner vôbec ide a aká je cieľovka, stráca sa pointa, aký je vôbec zámer a sujetová idea, keďže sa striedajú typické prvky ženského populárneho románu a neskôr napr. vojnového. Nevyužitý potenciál diela je potom jasný predovšetkým v použitej korešpodencii, ktorá sa v texte objavuje, autorka ju do diela skrátka vloží, pokojne i niekoľko po sebe, no ďalej nespracúva ani jednu, max. jeden príspevok z desiatok, čiže zdanlivo vytvorí istý potenciálne zaujímavý motív, no ďalej sa mu nevenuje.

- vaty + motív vojnového ektu : neustále, veľmi repetetívne sa spracúva motív práce vo vydavateľstve, ktorý je jasný, no bez zjavnej potreby autorka neustále opakuje a vkladá ďaľšie a ďalši vatovité scény bez zjavnej pointy a potreby, grafomanicky zbytočne zhusťuje text. Problém využívania vojnových prvkov ako zatraktívnenia deja bol spomenutý už vyššie, no je reálnym problémom - tieto scény slúži totiž ako jediné pre to, aby si potenciálny čitateľ uvedomil, v akej časovej dobe je román ukotvený. Žiadne dôležitejšie prvky sa tu nenájdu, napríklad postavy komunikujú na veľmi modernej úrovni jazyka (čo istým spôsobom môže byť chyba prekladu, čo ale nemožno posúdiť).

Román Milá pani Birdová síce operuje s milou a relatívne charakterovo bláznivovou a melancholickou hrdinkou, akú mal napr. dielo Dievča, ktoré čítalo v metre, no nevyužíva plný potenciál námetu, a i keď po štylistickej stránke nie je relatívne čo vytknúť, zhustený text a repetetívnosť sú naškodu.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Londýn, rok 1940. Emmy Laková sa snaží pomôcť vojnou zmietanej krajine. Pracuje ako dobrovoľníčka v operačnom stredisku požiarneho zboru. Keď si Emmy prečíta inzerát na miesto redaktora v London Evening Chronicle, je o krok bližši... více

Komentáře (0)