NAKOPANÉ AKO V JÁCHYMOVE : COLSON WHITEHEAD - PODZEMNÁ ŽELEZNICA

recenze

Podzemná železnica (2018) / anet_z

Historický román, s tematikou afroamerickej problematiky, zasadený do reálií 19. storočia, ocenený Pulitzerovou cenou za rok 2017 je vhĺbavou sondou do zvykov a názorov society súvekého západného sveta, no stráca na svojom slabom literárnom posolstve a agitačnom charaktere.

Pozitíva :

- autorská poetika : autorský rozprávač je plný istej charakteristickej poetiky a i keď text nie je primárne melancholický a orientovaný na umeleckú farbistú naráciu, isté prvky nachádzame, i keď vo veľmi neobvyklej podobe, skoro podobnej prvkom používaným u autorov tzv. stratenej generácie, teda je citeľná práca s umeleckým opisom, i keď špecificky, akoby nenápadne, pre nerušenie celkového dojmu textu.

- dobové reálie : popísané uveriteľne, opierúce sa o reálne miesta, priestory (i keď odporúčam vyhľadať si čo skutočne pomenúva výraz ,,podzemná železnica" či ako presne fungovala, nakoľko v tomto prípade autor tento termín využil doslova, tak, ako je to uvedené v anotácii) a iné, podávané obšírne, s podrobným opisom, ako i znázornenie celej súvekej spoločnosti zmietajúcej sa v prostredí pánov a otrokov, ako i myšlienok abolicionizmu či páchania krutosti a neprávosti a šírenia nenávisti a strachu.

- úvahy : reflexií a ideových filozofií o lepšom živote, práve na slobodu a túžbe po rovnocennosti je text doslova presýtený. Ako spoločenská próza sa sústreďuje predovšetkým na vzťahy a situácie s hl. hrdinami, no ich reflexie o danej problematike sú hneď na druhom mieste v poradí. V texte majú svoje pevné miesto, rovnako ako už od začiatku pomôžu čitateľovi pochopiť, akým smerom sa dielo bude uberať.

- téma rasovej otázky : s tou Amerika nie je plne vysporiadaná dodnes ( odpoveďou je i to, že plné práva černosi v Amerike nemajú viac ako 60 rokov). Temné obdobie americkej histórie si vo svojich dielach pripomína množstvo autorov (ako príklad poslúži napr. moja veľmi obľúbená séria Sever a juh), či už ako prostriedok na poukazovanie činov, odohrávajúcich sa v danom období, či ako isté memento moire.

Negatíva :

- minimum dialógov/digresie/viacero perspektív : dialógov je v knihe minimum, buď sa objavujú sporadicky alebo sú kompletne prevedené do monológu postavy či autora, čo text spomaľuje a sťažuje, ľahko sa strácajú súvislosti. Neustále odbočky od nastolenej témy sú prítomné počas celej dĺžky textu, autor retarduje každú situácii, či pokojnú alebo akčnú, neustálym odbiehaním k iným, zdanlivo nepodstatným myšlienkam či opisom a pracuje i s nepochopiteľnou metódou ,,časového skákania v deji", kedy sa v texte v jednom graficky nevyznačenom a nediferencovanom odseku pojednáva o istej téme, no v nasledujúcom, rovnako nezvýraznenom, už o inej, čím sa text v 50% stáva i neprehľadným a zmätočným. Zdanlivé striedanie perspektív je potom nefunkčné, zbytočné a volené maximálne autorsky prazvláštne, keďže v konečnom dôsledku sa chce autor aj tak zameriavať iba na jednu postavu.

- Deus ex machina : Whitehead totiž volí osudy hrdinov podložené na šťastí a náhode, ako i na nepremyslených a absurdných rozhodnutiach, ktoré by žiadny rozumný černoch v dobovej ére neurobil. Ak by sme chceli prehliadnuť to, že i sám reálny život je prakticky podložený na náhode, mohlo by sa tento prvok zdať ako nepodstatný, no na to, ako okato s ním autor pracuje, ako hrubo nalinkované má isté situácie a rozhodnutia hrdinov iba preto, aby v budúcnosti (t.j. v priebehu knihy) vytvorili problém či skrat, je to prvok neprehliadnuteľný a veľmi amatérsky, čím vytvára dojem postáv-bábok, ktoré v texte pôsobia iba ako prostriedok posunu deja a pod.

- agitačný charakter : smutným faktom je, že po pochopení autorového zámeru zistíme, že viac ako samotný dej sa kniha podáva ako agitka či popularizačný manifest afroamerickej skupiny ako takej, práve v dobách silnejúceho nátlaku otázky migrácie, rasovej neznášanlivosti, ale i sexizmu a iných, vo svete. Tým, že kniha a autor sa zameriava predovšetkým na kladný priebeh príbehu, na šťastný záver atď., nepôsobí dej realisticky, chýba realistické zobrazovanie brutality, násilia, väčší dôraz na potrebe slobody, možno istý existencionálny charakter a naturalizmus v texte necítiť.

Kniha Podzemná železnica je pozoruhodný historicko-spoločenský román, čerpajúci námet z čitateľsky vyhľadávaného obdobia, ponúkne nové historické či faktografické poznatky a pohľad na dobové udalosti z ,,druhej strany", zložitou štylistikou a minimom dialógov však nenáročného čitateľa skôr odradí a zaujme prevažne skupinu náročnejších či v tejto problematike zainteresovaných, čitateľov.

- recenzia z blogu zjelitaelita.blogspot.sk -

Georgia, polovica 19. storočia. Cora je mladá otrokyňa na bavlníkovej plantáži. Aj medzi svojimi však patrí medzi vyvrheľov. Keďže dospieva a stáva sa ženou, dobre vie, že ju čaká ešte viac utrpenia. A tak keď ju otrok Caesar osl... více

Komentáře (0)