Návod na iný život, v inej spoločnosti. Filozofická meditácia o tichu a pomalosti v novej knihe Etely Farkašovej. Recenzia pre INLIBRI

recenze

Často počúvame, že žijeme v rýchlej a uponáhľanej dobe, že nikto nič nestíha, že nemá (teda nevlastní) čas, preto hneď v úvode písania recenzie ma napadla otázka, kto si nájde v hektickej dobe čas na prečítanie pomerne rozsiahlej (240 strán) knihy o pomalosti a tichu? Rozhodne to nebude bežný čitateľ, ale čitateľ hĺbavý, hľadajúci odpovede na zložité filozofické otázky a čitateľ, ktorý sa podobne ako autorka, dôsledne zamýšľa nad dobou, v ktorej žijeme, pretože práve kritérium pomalosti je aj podľa autorky knihy základným predpokladom pre dôsledné pochopenie na prvý pohľad neviditeľných súvislostí. Autorka už vydala cez tri desiatky kníh na pomedzí filozofie, esejistiky a literatúry. Knihu ilustrovala Květoslava Fulierová, ktorá sa podieľala aj na ďalších dvadsiatichsiedmich knihách. Na Bibliotéke 2022 zaznelo, že ETELA FARKAŠOVÁ patrí k autorkám, ktoré sa stali významné už za svojho života. Toto tvrdenie dokazuje nielen celý rad ocenení (ako Cena Ivana Kraska, Cena Spolku slovenských spisovateľov, Zlatá medaila UK, Zlatý čestný odznak Rakúskej republiky, Cena Bibliotéky, Prémia Slovenského literárneho fondu, Cena Anasoft Litera, Kristáľové krídlo a mnohé ďalšie), ale aj fakt, že sú jej diela prekladané do niekoľkých jazykov (do nemčiny, poľštiny, češtiny, ruštiny, srbčiny, maďarčiny, rumunčiny, japončiny, arabčiny, hindi a ďalších) a jej biografický portrét bol zaradený do čerstvo vytlačenej učebnice Osobnosti slovenskej literatúry v interkultúrnych kontextoch (Studia Academica Slovaca, 2022). Aj preto by táto kniha, ktorá je nabitá zaujímavými informáciami, nemala chýbať vo vašej knižnici.

CHVÁLA POMALOSTI ALEBO ČO V KNIHE ČITATEĽ NÁJDE

Nie je to prvá kniha Etely Farkašovej, ktorú recenzujem. Už v minulosti som si prečítal a recenzoval jej diela Scenár (OROL TATRANSKÝ 12/2021) a Záchrana sveta podľa G. (LITERÁRNY TÝŽDENNÍK 12-13, Slovenské národné novin 8/2021) a viedli sme tiež rozhovor o jej diele (Literárny týždenník 25-26/2021). Už z tohto rozhovoru bolo jasné, že máme mnohé názorové prieniky a takpovediac každý vlastnou cestou objavil potrebu uvažovania o utópii pre dnešný rozporuplný a neudržateľný svet.

Téma ticha, pomalosti nie je vo Farkašovej tvorbe novinkou. Tak ako v knihe, tak aj na prezentácii knihy v rámci Bibliotéky 2022, autorka zdôraznila, že jej kniha nadväzuje na predchádzajúcu tvorbu, že usiluje o kontinuitu, nadväznosť medzi dielami. Na Bibliotéke 2022 pripomenula, že k téme ticha písala už v knihe Etudy o bolesti (VSSS, 1998), taktiež v esejach Čas na ticho (VSSS, 2009) a napokon aj v nedávno ocenenej knihe Záchrana sveta podľa G. (VSSS, 2021) na ktorú plynulo nadväzuje. Už v Záchrane sveta podľa G., kde opisuje dievčatko túžiace po svete spomalenia, svete poriadku a rovnováhy, naznačuje svoju utópiu, na ktorú v tejto knihe nadväzuje. Práve udalosti spojené s pandémiou tejto knihe dali nadčasový rozmer a ako trefne povedal (v diskusii na Bibliotéke autor doslovu Záchrany sveta podľa G.) Tomáš Kičina, všetci sme sa v tých šialených časoch čiastočne cítili ako postava od normálu vyosenej G.

Ticho, stíšenosť pomalosť, spomalenie sú podľa Farkašovej kritériami k prehodnocovaniu spôsobu života vo svete hluku tzv. nonstop spoločnosti. Autorkin zámer je založený na spochybnení predstavy o správnosti súčasného civilizačného nasmerovania v kontexte princípu nekonečného rastu, pernamentných zmien, komodifikácie času, večnej konkurencii každého s každým atď.

Farkašová stavia do kontrastu ticho, pomalosť ako vyššie hodnoty skvalitnenia života v duchu Sokratovskej starostlivosti o dušu k superrýchlej kultúre konzumu a naháňania sa za ziskom. Základnou podstatou diela je filozofická kritika kultu kultúry rýchlosti, pričom sama dodáva, že ide o neakademický model filozofie, ktorý sa však dotýka celého radu aspektov celého spektra spoločenských vied.

Pre oporu svojich myšlienok si Farkašová berie mená filozofov ako sv. Augustín, Schopenhauer, ktorý sa zase odvolával na mená ako Kant (jeho tiché prechádzky), Nietzsche (kde sa končí samota, tam sa začína trh); osamelého milovníka prechádzok Rousseaua, Komenského kritika kvantovania, ďalej filozofov Heideggera, Deleuza, Liesmana, Valéryho, Welscha, ale aj literátov ako Patrick Drevet, Urs Widmer a špeciálne ju potešila esej o chvále pomalosti od Földényho.

Etelu Farkašovú podľa vlastných slov ovplyvnil pobyt v zenových záhradách, kde objavila fenomén ticha ako niečoho nevypovedaného, ako potenciálneho protikladu k aktivite. Autorka v texte opisuje aj svoj ozdravný pobyt v kúpeľoch Sliač, ktorý poňala aj ako terapiu zo stresu z akademickej sféry, v ktorej dlhodobo pôsobila, a kde prakticky nebolo možné žiť pomalým životom. V tomto kontexte tiež skritizovala súčasný problematický trend (v akademickej sfére), ktorý je spojený s naháňaním čísel a tzv. karentovaných výstupov. Ten súvisí s tzv. dataizmom a technokultúrou založenou na číslach. Na kritiku tohto trendu si autorka zavolá samotného Kanta, ktorý 10 rokov nepublikoval, aby pomaly písal svoje najvýznamnejšie dielo.

ČAS SÚ PENIAZE?

S odvolaním na Tofflera pripomína, že zisk sa tvorí tam, kde je rýchlosť, akcelerácia a úspešnosť globalizácie spočíva v pretekoch o rýchlosť. Farkašová v tejto súvislosti hovorí o diktatúre rýchlosti, ktorá sa dotýka nás všetkých. Podľa Farkašovej fenomén zrýchlenia priamo súvisí so spoločenským usporiadaním (ziskutvornou spoločnosťou), ktorého základy nachádza už pri vzniku industriálneho kapitalizmu. Vedeli ste, že prvé mechanické hodiny dali základ modernej kultúre a moderného vnímania času? V knihe sa tiež dozviete, kde vôbec vznikli prvé mechanické hodiny. To všetko súvisí s neschopnosťou predstavy života bez časových jednotiek, s potrebou sebakontroly a ako píše autorka, prežívaním dňa s bičom v ruke.

Všíma si tiež špeciálne vplyv kalvinizmu (ekonomické bohatstvo ako Boží dar). Zrejme v nadväznosti na Weberovu teóriu, nachádza tiež súvislosti s protestantskou etikou súvisiacou so sebakontrolou, ktorú sekularizoval Benjamin Franklin:

...k dôležitej ekonomickej hodnote v zmysle známeho výroku Benjamina Franklina Čas sú peniaze! (Remember, that Time is Money!). Spätosť oboch fenoménov zdôrazňuje Franklin v svojich radách adresovaných mladým podnikateľom, a tak prenáša ideu protestantstva zo sakrálnej roviny do svetskej... (s. 68).

Dôsledky sú v nekonečnom účtovaní času (nepremárni ani minútu). Uvádza tiež nemeckého filozofa Petra Sloterdijka podľa ktorého dochádza k zmiešaniu optimizmu a agresivity pričom je svet ponímaný ako bežecké preteky. Franklinovská téza o čase ako peniazoch je podľa Sloterdijka imperialistickým princípom, ktorý si podrobuje svet a jeho cieľom je zničiť všetko, čo nezodpovedá ekonomickým kritériám efektívnosti. Dôsledky tejto tézy prechádzajú aj do medziľudských vzťahov. Hlukom podľa Farkašovej tiež znižujeme možnosť vnímať citlivých ľudí. Farkašová sa zamýšľa nad tým, prečo povyšujeme svoj nedostatok času nad potrebu našich blížnych stretnúť sa s nami, či prečo vznikol fenomén zvýznamňovania ľudí, ktorí "nemajú čas" ako tých úspešnejších, ekonomicky zdatnejších. Nechajme však prehovoriť samotnú autorku.

***

V superrýchlej spoločnosti sa takmer žiaducim stalo upozorňovať na vlastnú zaneprázdnenosť, na závažnosť toho, čo robíme a čo si vyžaduje toľko času, že na iné veci (nazvyš) nám už neostáva, zároveň tak jemne naznačiť menšiu závažnosť tých, čo sú na tom s časom lepšie, na menšiu dôležitosť ich práce. ... Nedostatkom voľného času chceme premeriavať aj svoju vlastnú hodnotu, konštatovaním, že vôbec nedisponujeme voľným časom, akoby sa potvrdzoval náš úspech, veď práve úspešní ľudia musia s časom narábať veľmi starostlivo, aby nepremárnili z neho ani najmenší zlomok na niečo, čo by ich odvádzalo od dosahovania nových úspechov alebo aspoň zachovania už dosiahnutého (potvrdzujú to aj výskumy, ktoré sa uvádzajú v spomínanej monografickej práci o nonstop spoločnosti), nedostatok času sa dnes spravidla pokladá za znak vyššieho statusu... nazdávam sa, že v tomto ohľade úspešne doháňame ekonomicky a technologicky vyspelejší svet, že aj u nás je už rozšírená diagnóza vyhorenia, vyprázdnenia, depresií z nezvládnutia termínov, aj my vieme, čo je tlak času, výkonu, aj my sme podľahli ilúzii o inštrumentalizácii a ekonomizácii nielen času, ale aj celého života ako o jeho skvalitnení. Kto dnes nie je rýchly, nie je cool, poznamenáva Grete Wehmeyerová, naháňame okamih, ale nevieme ho prežiť s radosťou, vychutnať do dna, v každom teraz chceme byť už ďalej, náhliť sa k ďalšiemu teraz, život redukujeme na sériu mnohých terajškovostí, ibaže akákoľvek veľká množina terajškovostí sa nevyrovná, ba ani nepribližuje hodnote celku životného času... veď ako možno milovať blížneho ako seba samého, ak nie je nikdy dosť času, pýta sa Grete Wehmeyerová a obviňuje superrýchlu spoločnosť, že nás vháňa do izolácie, do samoty, tvorí ozónovú dieru našej časovej atmosféry... (s. 80 100).

***

PSYCHOLOGICKÉ DÔSLEDKY SPOLOČNOSTI HLUKU

Kniha je zaujímavá aj v tom, že autorka analyzuje psychologické dôsledky spoločnosti, kde dominuje hluk. Spotrebná spoločnosť podľa Farkašovej hluk potrebuje. Aj presýtenosť informáciami, zasypávanie slovami, súvisí s večnou potrebou kupovať a predávať. Dôsledkom je psychologická úzkosť z absencie hluku, strach z ticha a iluzórna predstava väčšej bezpečnosti v prítomnosti hluku a rýchlosti. S tým súvisí potreba neustálej zmeny, neustáleho seba-napredovania a pocity úzkosti z premárneného času, neproduktívneho dňa, z nemožnosti žiť svoj život naplno ako to vyžaduje doba. Farkašová píše:

Nástojčivé, neraz až násilné zviditeľňovanie a spočuteľňovanie vytvára predpoklady, aby človek (vec, tovar, priestor...) spoločensky zaujal, vzbudzoval pozornosť, zhodnocoval sa, bujnie výroba celebrít, ba dokonca osobností, ktoré neraz len zmnožujú hlušinu v už aj tak dosť zanešvárenom svete... (s. 16).

Farkašová ponúka alternatívu v tichu, ktoré považuje za hodnototvorné. Práve v tichu podľa Farkašovej vznikajú zaujímavé myšlienky, tvorba, pochopenie a ticho znamená intenzívne precítenie existencie. Ticho a stíšenie sú spojené so sebapoznávaním a podľa autorky sú mimo každodennosť a sú diskurzom považované za nepotrebné. Hodinkové myslenie podľa Farkašovej pôsobí aj na naše obavy, že neustále o niečo prichádzame:

Zvádzame v sebe boj medzi zvonka diktovaným, no už dostatočne interiorizovaným imperatívom akcelerácie (výčitky svedomia pri každom jeho porušení, pri nesplnení vytýčených úloh v danej časovej jednotke, opakujúca sa večerná bilancia uplynulého dňa: stihlo sa/nestihlo sa) a medzi rokmi rastúcou túžbou po spomalení, ktorá sa v nás spája s podobne rastúcou túžbou po stíšení, po občasnom pokojnom, nenáhlivom a najmä nijakému zjavnému a konkrétnemu (praktickému) účelu nepodrobenom ponore do vlastného vnútra, do vlastnej prítomnosti... (s. 78).

Aj ku extrémnemu tichu je však autorka kritická. Dodáva, že by sa nekonečné ticho tiež mohlo stať rušivým a preto volá po rovnováhe medzi tichom a zvukmi.

PLATENÉ RELAXAČNE KURZY AKO ALTERNATÍVA?

Kritická je však aj voči novodobým praktikám meditácií a relaxačných techník, o ktorých píše aj Ľ. Plesník. Považuje ich za sebaklam, nakoľko sú iba dočasným neriešením problému, pretože sa ich absolventi opätovne vracajú do sveta, z ktorého vzišli vo falošnej predstave, že im pomáhajú. Autorka píše: ...vedú k sebaklamu, že človeku sa podarí vďaka rozličným technikám a cvikom zásadne oslobodiť od imperatívu byť rýchly, výkonný, úspešný, vymaniť sa spod diktátu ustavičnej akcelerácie, uniknúť pred pascou superrýchlej spoločnosti... (s. 47).

Ako skutočnú alternatívu Farkašová ponúka, s nadväznosťou na Ilmu Rakus, tzv. antiprogrami, ktoré minimalizujú vplyv systému. Je to v podstate aktom pokojnej revolty. Vo Farkašovej knihe si neprídu na svoje milovníci motivačných citátov, ktoré čítajú popri ultra-rýchlej menežérskej práci. Farkašová totiž niekoľkokrát zdôrazňuje, že rast materiálneho blahobytu neprináša časový blahobyt. Farkašová stojí v opozite podobných tendencií, stavia revoltu proti racionalizácii produktívnosti využitia času, ktorá podľa Farkašovej vedie k presnému opaku. Ako alternatívu ponúka uskromnenie, chválu neefektívneho času, ekológiu času ako alternatívu ekonómie času. Ak sa podľa Farkašovej snažíme čas racionalizovať, "máme" ho v konečnom dôsledku ešte menej. V duchu známej skladby "spomaľ, máš privysokú rýchlosť" odporúča prechádzky v prírode či pobyt v prítomnosti obľúbených stromov či riek, ako alternatívu k zážitkovému turizmu, aj ako alternatívu k plateným meditačným kurzom. V tejto súvislosti tiež spomína pomerne populárnu knihu Fréderica Grosa Filozofia chôdze (téme sa tiež na Slovensku venuje P. Suchárek z Prešovskej univerzity).

EVANJELIUM STÍŠENIA AKO RADIKÁLNA ALTERNATÍVA?

Vo vzťahu k súčasnej paradigme rozhodne áno. Farkašová nielenže spochybňuje základnú paradigmu trhovo podmienenej spoločnosti a jej základné dogmy, spochybňuje tiež tzv. alternatívy v rámci systému ako je tzv. zelený kapitalizmus, ktorý sa usiluje o vyriešenie problémov, ktoré vytvára trh pomocou tzv. slúšného, zeleného trhu (ten nemôže byť podľa Farkašovej založený na tom, že na neho doplatia chudobné štáty). Autorka so silným environmentálnym hodnotovým postojom, nadväzujúca aj na popredných eko-filozofov Šmajsa a Sťahela, zdôrazňuje, že ekologické problémy nemožno riešiť v rámci trhovej, tzv. non-stop spoločnosti. Ako memento mori uvádza Farkašová skúsenosti z čias koronových a s odvolaním na Maxtona toto obdobie považuje aj za inšpiráciu pre systematické riešenie problémov, ktoré musí byť nad rámec trhového zmýšľania. Spomalená planéta ako utópia, ktorú vysnívala postava G., je v protiklade k ideológii rastu, vyrábania a užívania. Kniha je silne sociálne kritická, čo vyzdvihla na Bibliotéke aj Ivica Ruttkayová. Tak ako jej predchádzajúca kniha, tak i najnovšia, vystavuje účet tak súčasnému modelu civilizácie ako aj pseudo-alternatíve. Nechajme prehovoriť autorku:

***

Dozrieva čas, keď sa zjavuje čoraz viac opodstatnených pochybností o spoločnosti nonstop rastu ako o type spoločnosti, ktorý je perspektívny pre ďalší civilizačný vývin, dozrieva čas na tvorbu vízií nového, bezpečnejšieho a na lepších princípoch organizovaného sveta... Smith podrobil kritike koncept zeleného kapitalizmu vytvoreného na viere, že je v schopnostiach daného systému ako spoločnosti nonstop rastu vyriešiť klimatickú a celkovú environmentálnu krízu. Autor poukazuje na vnútorné protirečenie, inherentný konflikt medzi úsilím o maximalizáciu zisku ako hlavným cieľom systému a ochranou prírody, v tejto koncepcii, ako zdôrazňuje, absentuje zodpovednosť voči planéte i voči záujmom spoločnosti, zohľadňujú sa len záujmy súkromného biznisu... Existenciu kapitalizmu si naozaj nemožno predstaviť bez konzumentskej orientácie, na nej stojí celý systém. Ak by sa mala uskutočniť jeho zásadná zmena, nevyhnutná by bola transformácia dominantných kultúrnych vzorov, hodnôt, princíp konzumentstva by musel byť nahradený princípom udržateľnosti, ten by mal prioritu pred ekonomickými záujmami... (s. 144)

***

ĎALŠIE KONTEXTY TICHA A POMALOSTI

Ticho je prítomné tiež v náboženstve a podľa Farkašovej má nielen náboženské, ale aj psychologicko-meditatívne účinky. Ticho a pomalosť nachádza Farkašová tiež v ľudovej slovesnosti:

menej je niekedy viac, lepší vrabec v hrsti ako zajac v tŕstí, čo sa vlečie, neutečie, pomaly ďalej zájdeš, práca chvatná, málo platná, prudké skoky nie vždy sa daria, kto sa náhli, často sa prenáhli, čo chytro zrie, chytro dozrie, trikrát meraj a raz rež, dočkaj času ako hus klasu, každá vec má svoj čas, od veľa rečí hlava bolí, hovoriť striebro, mlčať zlato. (s. 43)

Prieniky ku kontrastu ticha a hluku nachádza aj v hudbe. Farkašová ako milovníčka hudby zdôrazňuje aj potrebu citlivej interpretácie hudobných diel. V nadväznosti na Paula Virilia, ktorý nachádza kauzálnu väzbu medzi hyperrýchlosťou a hypernásilím a zdôrazňuje, že veľká rýchlosť vyvoláva agresivitu, Farkašová konštatuje, že rýchla hudba zvyšuje pocity nervozity, podráždenosti či agresivity. Naopak, hudba pomalá vytvára účinky upokojujúce. V tomto kontexte by bola zaujímavá porovnávacia štúdia s najnovším článkom Tomáša Klimeka z Ročenky DAV DVA 2021/2022. Farkašová tiež, s nadväznosťou na P. Virilu, zdôrazňuje potrebu pomalého čítania literatúry, ktoré prináša nové rozmery, všímanie si detailov, avšak sama uznáva, že sama tento fenomén nemala možnosť splniť. Prax pomalého písania sa jej však podarilo aplikovať pri tvorbe diela Scenár (VSSS, 2017). Ak sa chcú filozofi dostať k podstate svojej disciplíny, s odvolaním na Wittgensteina uvádza, že by sa mali zdraviť pozdravom: Neponáhľaj sa! V súvislosti s pomalosťou tiež kritizuje potravinovú nesebestačnosť a potrebu prevážania tovarov, ktoré sú lokálne dopestovateľné, ako dôsledok globalizácie. Preferuje ekologické riešenie v potravinovej sebestačnosti, podpore domácich pestovateľov a víziu takzvaných pomalých miest. Diktát rýchlosti nachádza tiež vo výchove detí ako novej naučenej závislosti. Píše, že franklinovský výrok (o čase ako peniazoch) zasahuje už aj deti. Ako alternatívu predkladá koncept pomalého a dôsledného, nekvantitatívneho, ale kvalitatívneho vzdelávania.

KRITIKA

Aby táto recenzia nebola iba oslavnou, treba dodať aj zopár slov kritických. Aj keď je kniha v súlade s autorkinou filozofiou vystavaná ako pomalé čítanie, niektoré pasáže, myšlienky, idey sa miestami opakujú (ale to sa stáva každému, kto píše, vráti sa k textu a v spleti myšlienok zabudne na to, že idea už bola napísaná a stalo sa to veľa krát i mne). Preto by mala možno väčší potenciál osloviť čitateľa, ak by bola predsalen o niečo kratšia. Záver knihy tvorí Farkašovej eko-utopická vízia pričom sa odvoláva na Aínsovu tézu potreby túžby po utópiách. Environmentálnu víziu spája so sociálnou spravodlivosťou a alternatívnym modelom spoločnosti. Knihu tiež autorka píše ako varovanie pred ekologickou katastrofou. Aj keď autorka upozorňuje na potrebu uskromnenia civilizácie, nedá mi (najmä v súvislosti so súčasnou mega-infláciou dodať) Engelsov citát: Proletárskej mase je tým menej treba kázať o odriekaní, nakoľko si proletári už nemajú čo odriecť. Preto by bolo možno vhodné doplniť, že mnohí ľudia sú k skromnému životu už roky trhovou spoločnosťou donútení a taktiež treba dodať, že nie pri všetkých povolaniach je možné aplikovať model stíšenej, pomalej existencie.

UTÓPIA STÍŠENEJ PLANÉTY AJ AKO NÁVOD NA LEPŠÍ ŽIVOT?

Kniha síce nie je pre extrovertov, milovníkov zábavy, hedonizmu, no aj extroverti a hedonisti v nej môžu nájsť zaujímavé, podnetné myšlienky a možno aj návod na prežitie chvíľ "keď sa nič nedeje." Milovníci tvrdej hudby, techna či noise si určite v tejto knihe neprídu na svoje a ani tí, ktorí sa snažia nájsť odpovede, ako si urobiť správny time management. Farkašovej ideálny návod na život spočíva v preferovaní pomalého spôsobu života, pomalého písania, pomalého čítania, pomalého prežívania, teda pomalého spôsobu existencie. Azda najvýznamnejším prínosom predloženej knihy je, že je vôbec prvou knihou, ktorá sa fenoménom ticha a pomalosti venuje v tak širokospektrálnej a historicky, filozoficky, kulturologicky, sociologicky, esteticky atď. podkutej podobe. Aj preto by kniha nemala chýbať v knižnici človeka, ktorý hľadá inšpirácie a pýta sa na zmysel existencie.

Etela Farkašová sa v novej esejistickej knihe vracia k fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuj... více

Komentáře (0)