Obety v dôsledku krvavej mágie

recenze

Kniha Krvavec ma zaujala už na prvý pohľad - názvom, obálkou a charakteristikou hlásiacou moderné prerozprávanie rozprávky bratov Grimmovcov. Na jednom takomto príbehu moje očakávania už pohoreli, ale keďže si nerád vytváram predsudky, dal som románu Crystal Smith šancu. A bolo to dobré rozhodnutie. Vzhľadom na žáner young adult a s ním spojenú cieľovú skupinu tu, samozrejme, nájdeme mnohé rozprávkové prvky, no očakávať jasný priebeh deja, zaručenú porážku zla či jednotvárne postavy by bol omyl. Autorka si uvedomuje, že čitatelia už majú po množstve podobných titulov vycibrený vkus, a tak musela priniesť tradičné prvky v novom šate, čo sa jej (na pár výnimiek) podarilo.

"Schytila som ampulku s krvou, ktorá Torisovi visela okolo krku, a silno som za ňu potiahla. Len čo sa retiazka roztrhla, vrazila som mu plecom do hrude a zvalila som ho na zem. Troma dlhými krokmi som pribehla k Falade a vyšvihla sa na jej chrbát tak, ako ma to ešte pred rokmi neúnavne učil Kellan. Ruky som si zaborila do jej dlhej hrivy, pričom v jednej som stále zvierala krv Zakladateľa, a päty som pritlačila na jej boky. Kobyla bez váhania vyrazila vpred, silnými nohami dupotala po vlhkej čiernej zemi Ebenového lesa a unášala ma do prívetivej tmy." (str. 93)

Najväčšia inovácia spočíva podľa mňa v systéme mágie, tu sa Crystal Smith doslova vyhrala a predstavuje nový svet, kde je mágia na jednej strane čímsi zakázaným, a na druhej vítaným. A tieto dva protipóly tvoria základ deja, keďže hlavná hrdinka Aurelia vykonáva krvavú mágiu, vidí duchov, ale ani postavenie princeznej jej nezaručí beztrestnosť. A tak v prestrojení uniká do susedného kráľovstva, no tým na seba privolá ešte väčšie nebezpečenstvo. Mám rád postavy, ktoré sú formované vonkajšími okolnosťami a zároveň aj vlastnými rozhodnutiami. Poskytujú tak čitateľovi väčší priestor, aby si ich obľúbil a držal im palce. Aurelia je ukážková hrdinka - zásadová, s otvorenou mysľou a odhodlaná docieliť spravodlivosť. Na jej mieste by mnohí zaváhali, pretože sa dočká zrady zo strany najbližších, čo jej síce naštrbí dôveru k ľuďom, ale udalosti ju privedú do náručia nových priateľov. Hlavne Zana, ktorý predstavuje Aureliin oporný stĺp, i keď ich vzťah je ohrozený jej tajnostkárstvom... Beznádejní romantici a nadšenci epických momentov by sa však mali mať na pozore, pretože Krvavec ešte nie je celkom "vyvinutý" - autorka akoby si chcela niektoré momenty prikrášliť, ľúbostnú líniu urýchliť, a zabudla pritom na prirodzený vývin postáv. Občas vám teda určité pasáže či emocionálne prejavy môžu pripadať ako blesk z jasného neba - náhle a nečakané. Kvality románu však vo veľkej miere prevažujú, a tak je táto drobná chybička krásy len jednou z mála. Prejavuje sa aj v tom, ako rýchlo sa Aurelia v Achleve aklimatizuje - najprv si nevie so svojou mágiou rady, ale vyrovná sa s tým zas až podozrivo rýchlo a ľahko...

"Hoci ma neviedol práve úctyhodný motív, chcela som dosiahnuť záslužný cieľ. Keďže čarodejník prelomil zaklínadlo na Vznešenej bráne, bolo len otázkou času, kedy sa vrhne na Lesnú bránu. Ak nezačneme okamžite konať, nejakú pannu, matku a starenu postihne rovnaký osud ako Faladu. Zan sa domnieval, že čarodejník ich obetuje v rozpätí od prvej do poslednej štvrte mesiaca. Medzi nimi, uprostred kalendárneho mesiaca, nastane spln. Celé to potrvá desať dní, no útoky sa môžu začať kedykoľvek. Nemôžeme si dovoliť čakať." (str. 191)

Táto séria má nepochybne veľký potenciál, preto dúfam, že Crystal Smith nás ešte prekvapí čímsi veľkolepým, čo zatvorí ústa aj kritickejším čitateľom. Ak viac vecí ukáže, než povie, posunie svoje knihy o niekoľko priečok vyššie. Krvavec je príjemným čítaním pre nenáročného čitateľa či pre tých, ktorí so žánrom young adult ešte len začínajú. Väčšinou spracúva tradičné (a občas predvídateľné) motívy, ale nedá sa mu uprieť snaha pobaviť a prinútiť nás zabudnúť na všedné starosti. Možno by knihe prospelo, keby ostala samostatným románom, azda by bol dej hutnejší a postavy živelnejšie. Čo však musím pochváliť, je voľba priameho rozprávača. Aurelia je na to vhodnou adeptkou, a keď sledujeme dianie cez jej optiku, každého zvratu sa dočkáme spolu s ňou. Takže, záver? Krvavec obsahuje všetko, čo v ňom hľadáte - romantiku, mágiu, napätie, dobrodružstvo, dilemy... Bohatému obsahu by však prospela lepšia forma, aby táto nejednotnosť nepôsobila rušivo.

Princezná Aurelia vidí duše mŕtvych a praktizuje krvavú mágiu. Hoci na hlave nosí korunu, za takéto prehrešky by mohla skončiť na hranici, kde by ju upálili ako čarodejnicu. Preto v prestrojení za slúžku utečie do susedného kráľov... více

Komentáře (0)