Otrávené duše, otrávené stránky jednej knihy ...

recenze

Otrávené duše (2017) / zahadum

Stephen King nás naučil báť sa vecí okolo seba, vecí, ktoré nepokladáme za desivé alebo hrôzostrašné ... no uvážte, čo je strašné na našom domácom zvierati alebo na našom aute ... prípadne si neviem predstaviť strach z obyčajných práčovní! A ak je niečo takto hrozné, tak je to určite niekde v ďalekom štáte Maine v USA. Prednedávnom sa však objavil autor zo Slovenska, ktorý nám ukázal, že sa predsa len máme báť aj tu v našich končinách, nech sa zdajú byť akokoľvek mierumilovné. Ale aby toho strachu a hrôzy nebolo málo, tak v susednej Českej republike sa tiež zjavil jeden autor, ktorý sa rozhodol, že pôjde po stopách Stephena Kinga (ktorý je mimochodom jeho literárny vzor) a naženie nám strach zo školy ... no, to viacerým z nás ani nemusí navodiť autor hororu ... však?
Peter Švec - o ktorom je reč - je mladý spisovateľ (dovolím si ho tak nazvať vzhľadom na to, že už publikuje). Vytvoril fiktívne mestečko na Morave menom Raskovice, do ktorého umiestnil svoje prvotné dielo. Raskovice sú fakt mestom, kde by ste mohli žiť, ničím sa nelíšia od iných miest, aké pozná každý. Dobrý ťah autora je, že toto mesto je nám cudzie a neznáme, teda ho budeme spoločne spoznávať s našou hlavnou postavou, novou učiteľkou v miestnej škole, Monikou Kloučkovou. Monika a jej priateľ majú svoje problémy, o ktorých nejdem prezrádzať nič, ale sú to problémy bežné a nijako nesúvisiace s príbehom ... skôr ho oživujú a dávajú mu punc dôveryhodnosti. Švec vytvoril originálne postavy a Monika Kloučková je jednou s nich. Nie je to hrdinka, nie je to klasická postava ktorá neohrozene čelí zlým veciam. Postupne nám predstavuje svoju prácu, priateľa, susedov, skrátka celé okolie, ktoré sa skôr či neskôr stane súčasťou príbehu, v ktorom napätie rozhodne chýbať nebude. Autor krok za krokom buduje temnú atmosféru spejúcu do grandiózneho finále.
Na to, že je to prvotina Petra Šveca, je to dielo vyspelé, písané štýlom skúseného pozorovateľa ľudí a vecí okolo seba. Dar písma je jedno, ale dar dať písmenám život je druhé. Dialógy sú až na výnimky skvelé, opisy postáv a mesta správne živé a logika ani tempo príbehu nikde nedostávajú na frak. Dej si ide svojou chladnou cestou, občas cítite jeho studené pazúry ... sem-tam budete počuť, že niekde niečo spadlo. Ísť na koberec k riaditeľovi je iste vec nepríjemná, ale v Raskoviciach ide možno o život ... autor vám síce sľúbil, že Raskovice sú miestom, kde by ste mohli žiť, ale ako sa píše na obale knihy ... je to miesto, kde by ste mohli aj zomrieť. Neberte to na ľahkú váhu, priatelia!
Autor dokonale otrávil aj stránky knihy a ja sa teším na jeho druhý počin. Niečo mi hovorí, že takto vydarený krvavý zákusok nebude dlho sám ...

4/5
80%

Raskovice. Místo, kde čas ubíhá líným tempem poklidného maloměsta. Místo, kde byste mohli žít. Monika Kloučková dostává příležitost učit na zdejší základní škole a společně s přítelem vyhlíží novou životní kapitolu. Šťastné c... více

Komentáře (0)