Rafinovanosť a odvrátená stránka tetovaní

recenze

Jej posledný výdych (2021) / marcoz

Jej posledný výdych je voľným pokračovaním úspešnej knihy Zlodej tetovaní, ktorá predstavila novú hrdinku, výnimočne nezačlenenú do konkrétneho vyšetrovateľského tímu. Napriek tomu sa stala Marni plnohodnotnou súčasťou pátrania po nebezpečnom vrahovi a táto skúsenosť celkom obrátila naruby jej profesionálny aj osobný život. Druhý diel série britskej spisovateľky Alison Belshamovej má všetko, čo možno od nadväzujúceho príbehu čakať - ešte zamotanejší prípad, prehlbovanie vzťahov medzi postavami i odkazy na úvodnú časť, no popri tom sa dočkáme aj istých odklonov. Je diskutabilné, či sú využité v prospech románu, každopádne však získava trochu iné vyznenie. Už len preto, že Marni je mierne v úzadí a väčší priestor dostávajú vedľajšie postavy.

"Často ležíš na posteli s otvorenými očami. Potom sa tváriš, že spíš. Počuješ, keď vychádza hore schodmi a keď ide po špičkách po chodbe k tvojej izbe. Pomaly, pomaličky stíska kľučku. Pozoruješ, ako sa hýbe, akoby tvoje dvere otváral duch. Je to ocko. Kľučku stíska pomaly, lebo si myslí, že tak to bude tichšie. Nechce ťa zobudiť. No ty si už hore. A keď niekedy spíš, zaškrípanie kľučky ťa zobudí. Tváriš sa, že spíš. Keď stojí vo dverách, počuješ, ako dýcha. Díva sa, či si hore. Je tma a ty cítiš jeho kolínsku a z jeho obleku naftalín. Keď prechádza cez izbu, dlážka nevŕzga." (str. 57)

Jednotlivé časti v kriminálnych sériách je možné čítať samostatne, no v prípade knihy Jej posledný výdych odporúčam poznať aspoň zbežne aj Zlodeja tetovaní. Ja sám som ho čítal už dávnejšie a musel som si preto osviežiť pamäť rýchlym prelistovaním, no aj to mi pomohlo lepšie preniknúť do nového prípadu. Na druhej strane, neznalosť predošlého deja neuberie z celkového dojmu, iba vám komplexnejšie dotvorí mozaiku všetkých motívov a motivácie konania. Hoci musím tiež dodať, že autorka akoby občas pozabudla na určité súvislosti a dochádza k ich protirečeniam. Prejavuje sa to napríklad vo finančnej situácii rodiny detektíva Francisa. Predtým sa staral o matku a sestru, aby ich udržal nad vodou, no po matkinej smrti je odrazu zo sestry bohatá žena... Iste, je to posun v rámci postavy, no pri bližšom pohľade na kompaktnosť deja to mierne bije do očí. Nuž, ale podstatný je tak či tak páchateľ a snaha polície o jeho dolapenie. Opäť sa ponárame do sveta tatérov, hoci nie až tak naplno ako predtým. Buď je ťažké odhaliť niečo nové a Alison nechcela recyklovať už využité prvky, alebo išlo o jej zámer posunúť sériu na inú úroveň. Tatérske prostredie je pritom najväčšia devíza série, čo ju odlišuje od kvanta iných v rámci daného žánru. Najviac Marni so svojimi pracovnými schopnosťami zarezonovala, keď v márnici rozprávala o tetovaní obete. Je škoda, že čitatelia, ktorí sa s tvorbou Alison Belshamovej zoznámia až prostredníctvom tejto knihy, nespoznajú Marni dôkladnejšie. Na menšom priestore totiž nevyznejú dostatočne všetky jej pozitívne vlastnosti, ba dokonca sa môže javiť ako menej sympatická osoba, čo sa mi zdá kontraproduktívne. Keď píšem tieto riadky, uvedomujem si, že Jej posledný výdych ťažko definuje svoju ústrednú postavu. Vzhľadom na zameranie príbehu by to mohol byť Francis, no rovnakým dielom sa stránky venujú aj iným ľuďom. Striedanie uhla pohľadu vnímam ako správny krok, rovnako ako kratšie kapitoly. Súčasné trendy prajú dynamickejším textom a osobne sa tiež radím k ich priaznivcom. Detektívna línia je spracovaná vynikajúco a odhalenie vraha je náročnejšie než v prvej časti. Koniec je síce azda až príliš prekombinovaný, ale príbeh drží pokope a neobsahuje žiadne hluché miesta.

"Sú obhajcove dobité ústa následkom hádky s klientkou o taktike alebo je to šikovný manéver, ktorý má takto cynicky dosvedčiť, že jeho klientka sa neovláda? Ešte väčšmi znervóznel, aký bude výsledok. Čo ak porota dospeje k nesprávnemu verdiktu? Ako sa to odrazí na ňom? A na jeho tíme? Vonku behá ďalší vrah a to posledné, či jeho tím potrebuje, je podkopanie jeho autority. V meste panuje nervozita, ženy sa boja. Francis vkladal nádej iba do toho, že Don Martin bol v záverečnej reči presvedčivejší ako obhajca." (str. 211)

Citlivé povahy môžu zaváhať nad zobrazením násilia a brutálnych vrážd, no bez nich by kniha bola o čosi chudobnejšia. Nejde pritom o žiadne vyžívanie sa v krutosti, ale o prirodzené úsilie o vykreslenie surových praktík páchateľa. Vyvažujú ho osobné línie postáv, čo ich poľudšťuje a približuje čitateľovi. I keď, samozrejme, odsunutie Marni na vedľajšiu koľaj nepovažujem za šťastné rozhodnutie, či už pre jej potenciál, alebo možnosť rozvíjať jej komplikovaný vzťah s Francisom. Dúfam však, že ide len o vedomú pauzu, ktorú im autorka dopriala pred nadchádzajúcim pokračovaním, a ešte sa dočkáme primeraného vyústenia. Jej posledný výdych patrí k nadpriemerným krimitrilerom, hoci ako druhý diel ťahá za trochu kratší koniec.

Jeho tetovanie je rozsudkom smrti V temných uličkách Brightonu ktosi napadol mladú ženu. Jej zranenia sa spočiatku nezdajú vážne, ale už o 24 hodín obeť v agónii umiera a na jej tele sa okrem zranení nájde smrtiace tetovanie. Po ... více

Komentáře (0)