Recenzia Mariána Klenka pre INLBRI

recenze

Alternatívne politické systémy (2022) / Akademik1991

Politológ Roman Michelko vo svojom aktuálne vychádzajúcom knižnom diele prináša náčrt základných vzťahov, ktoré sú charakteristické pre vybrané modely alternatívnych politických systémov. Ich teoretické východiská dokumentuje na príkladoch konkrétnych krajín. V prípade, že opisuje určité teoretické konštrukty bez reálneho uplatnenia v praxi, definuje ich signifikantné znaky a špecifiká.

V úvodnej časti Fukuyama a koniec dejín alebo hľadanie ideálneho štátu? sa vracia k výroku Francisa Fukuyamu, podľa ktorého pád východného bloku znamenal (definitívne) víťazstvo liberálnej demokracie. Michelko, podobne ako ďalší kritickí intelektuáli, spochybňuje túto tézu. Upozorňuje pritom na problém korupcie a rozhodnutia politických elít, ktoré naštrbili prestíž liberálnej demokracie.

V ideálnom spoločenskom zriadení sa legitimita politických lídrov odvodzuje od slobodných volieb. Zároveň by takéto zriadenie malo vytvárať predpoklady pre efektívne spravovanie štátu v záujme všetkých obyvateľov. Aktuálny stav liberálnej demokracie však vedie k nespokojnosti veľkých skupín obyvateľstva, pričom vyvoláva úvahy o politických systémoch, ktoré sa spájajú s odlišným usporiadaním spoločensko-politických vzťahov.

Kapitola Alternatívne volebné systémy v rokoch 1988 1993 približuje udalosti, ktoré boli spojené s pokusmi o politické reformy v bývalom Sovietskom zväze na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia. Opisuje konštituovanie Zjazdu ľudových poslancov ZSSR a Najvyššieho sovietu. Napriek svojim nedostatkom tento model vytváral predpoklady pre vstup nezávislých osobností do politiky a eliminoval moc (jednej) politickej strany.

Spomínaný model sa ukázal ako experiment, ktorý skončil v roku 1993. Príkladom udržateľného zriadenia je švajčiarsky politický systém. Autor v samostatnej kapitole opisuje jeho historické základy, územno-správne členenie Švajčiarska, ktoré je založené na kantonalizme, či jazykovým a konfesionálnym špecifikám tejto krajiny. Najzásadnejším špecifikom jej politického modelu je pomerne časté využívanie inštitútov priamej demokracie. Michelko v tomto kontexte uvádza, že: Od roku 1948 do roku 2004 sa na federálnej úrovni uskutočnilo 531 referend. Z toho 187 bolo obligatórnych (záväzných), 152 fakultatívnych a 192 bolo ľudových iniciatív. V referende sa však obyvateľstvo rozhodovalo zväčša konzervatívne a schválilo približne 10% -občianskych návrhov. Oveľa častejšie bol prijatý vládou prepracovaný či kompromisný návrh. (str. 20)

Kniha sprostredkúva čitateľovi široké spektrum informácií. V kapitole Líbijská arabská džamahíria sa dozvie zaujímavé informácie o politickom systéme, ktorý zaviedol Muammar al-Kaddáfí. Pri formulovaní jeho princípov sa inšpiroval prvkami francúzskej revolučnej demokracie, priamej demokracie, či utopického socializmu. Aj keď je v konečnom dôsledku označovaný za formu despocie, režim ponúkal občanom aj neprehliadnuteľné benefity.

Odlišnú kategóriu alternatívnych systémov predstavuje družstevné hnutie, ktoré Michelko opisuje najmä na príklade korporácie Mandragon. V časti Mandragonská alternatíva analyzuje pravidlá jej fungovania, ktoré sú postavené na podnikovej samospráve. Jej zamestnanci sú zároveň i podielnikmi družstva. Zamestnanec pritom môže takýto podiel nadobudnúť prostredníctvom úveru, ktorý mu poskytne kooperatívna banka.

Pokiaľ ide o bankovníctvo, autor si všíma najmä jeho premeny na Islande. V kapitole Island odštartoval revolúciu v bankovníctve opisuje model, ktorý má ambíciu predísť kríze, ktorá sa v tomto sektore rozpútala v roku 2008. Je postavený na transakčných a investičných účtoch. Banky by v prípade takto nastavených mechanizmov mohli požičiavať iba taký objem peňazí, ktorý sú sporitelia ochotní presunúť z transakčných do investičných účtov.

Pomerne úzky rozsah predloženého knižného textu asi najvýraznejšie ovplyvnil časti, ktoré sú venované Iránu, ale tiež takzvaným ázijským tigrom. Komplexné zhodnotenie krajín ako Južná Kórea, Singapur, Taiwan, či Hongkong by si vyžadovalo väčší priestor ako umožňoval rozsah predloženej publikácie. Autor však správne poznamenáva, že ich skúsenosť nemusí byť prenosná alebo kompatibilná s inými štátmi.

Michelko v samostatných kapitolách identifikuje podstatné znaky základného nepodmieneného príjmu a zároveň artikuluje vlastné návrhy na prípadné uplatnenie tohto nástroja v praxi. Rozmanitosť autorského textu dokresľuje prípadová štúdia venovaná stavovskému štátu, či rozbor volebného systému kladných a záporných hlasov. Posledný z menovaných systémov analyzuje na koncepte Demokracia 21, ktorého autorom je český vizionár Karel Janeček. V súvislosti s jeho (volebnou) inováciou R. Michelko konštatuje: Výhody takéhoto modelu sú jasné: koho chcem, volím, koho nechcem, tomu dám mínusový hlas. (str. 57) Uvádza však aj jeho negatívne aspekty. Jedným z nich je i to, že by pravdepodobne generoval instantných, bezfarebných, politicky korektných a nevýrazných politikov. (str. 58)

V časti Alternatíva pre Slovensko Michelko formuluje vlastnú predstavu o tom, aké politické a najmä ekonomické opatrenia by sa mali uskutočniť na zlepšenie sociálnej situácie a zvýšenie kvality života. Jeho návrhy v oblasti verejných politík sú zväčša uskutočniteľné aj v rámci prevládajúceho ekonomického systému. Neznamenali by zásadnú paradigmatickú zmenu, i keď môžu vplývať na spravodlivejšie prerozdelenie bohatstva.

Predloženú publikáciu uzatvára rozhovor s jej autorom, ktorý pôvodne vyšiel ešte v Literárnom týždenníku. Rozhovor pripravil Lukáš Perný, ktorý je zároveň editorom knihy. Michelkov nateraz posledný knižný text dokumentuje jeho široký rozhľad, ktorý formovalo štúdium politológie, histórie a filozofie, ako aj denné sledovanie domácej a zahraničnej politiky. To sa napokon premieta i v jeho pravidelnom komentovaní vecí verejných.

Kniha Alternatívne politické systémy ponúka nadčasovejší pohľad na politiku, ekonomiku a spoločnosť. Populárny štýl, ktorým je napísaná, má potenciál osloviť nielen čitateľov s vyhraneným záujmom o témy spojené s politickou filozofiou, ale i podstatne širší okruh prijímateľov. Z hľadiska rozsahu je knižný text určitým úvodom do problematiky, ktorý však obsahuje deskripciu i hodnotenie podstatných aspekty diskutovaných politických systémov.

Roman Michelko je slovenský historik, filozof, politológ, spisovateľ, publicista, youtuber a vydavateľ. Kniha Alternatívne politické systémy obsahuje stručný a zrozumiteľný prehľad konkrétnych vybraných alternatív voči neoliberáln... více

Komentáře (0)