Recenzia pre Literárny týždenník

recenze

Na vyše 380 stranách nájde čitateľ nespočetné množstvo užitočných informácií sprostredkovaných tými najvýznamnejšími osobnosťami dnešnej doby. Bonusom knihy sú rozhovory Michaela Hausera so Slavojom Žižekom a Mareka Hrubca s Wiliamom Robinsonom. Po obsahovej stránke ide o unikátne dielo, avšak forma, teda obal tejto knihy na mňa po grafickej stránke pôsobí veľmi rušivo.

Utópia sa môže stať realitou iba za podmienky, že sa budeme stále pokúšať o jej niekedy len čiastkové naplnenie... (s. 20) hovorí Michael Albert, propagátor myšlienky participatívnej ekonomiky, ktorého knihu Naša nádej - život po kapitalizme (VSSS, 2009), Dinka sám prekladal.

Taktiež Dinka mapuje myšlienky významných filozofov českej a slovenskej scény. V prvom rade profesora Václava Bělohradského, kritika ekonomického rastu, ktorý o rozhovore s Dinkom prehlásil, že ide o jeden najdôležitejších textov: Nikto nikdy nemôže povedať prečo sa to stáva, ale stáva sa to (s. 35). Dinka za rozhovormi uvádza zhrnutia originálnych myšlienok vybraných autorov, čím kniha môže poslúžiť aj ako učebný text pre zorientovanie sa v súčasnej, najmä sociálnej filozofii.

Tretím respondentom Dinkovej knihy je dnes už najpopulárnejší ľavicový politik, Ľuboš Blaha, v tom čase (2012) ešte verejnosti takmer neznámy akademik. Už tu Blaha vyjadril tézu, ktorej sa dodnes drží ľavica dnes podľa môjho názoru potrebuje pevnú pôdu pod nohami, a nie postmoderný relativizmus (s. 65). Kritika neoliberalizmu, reforma sociálnej demokracie, progresívne zdanenie, eliminácia prírodnej lotérie, John Rawls a Karol Marx, komunitaristi, sociálne práva, ekonomická demokracia, basic income, to všetko je predmetom rozhovoru, kde dominuje najmä sociálna a politická filozofia.

Ďalším respondentom je autor knihy Paradoxy súčasného kapitalizmu, Martin Hartmann (knihu napísal s významný filozofom Axelom Honnethom). Hartmann konštatuje, že nový kapitalizmus charakterizujú prejavy smerujúce k neobmedzeným požiadavkám na ľudské kapacity, pričom sa stierajú hranice medzi súkromným a verejným; ideál autenticity sa transformuje na nástroj legitimity kapitalistického poriadku. Podľa Hartmanna je alternatívou voči neoliberalizmu návrat k sociálno-demokratickej etape, ktorá umocnila sféru individuálnej autonómnosti, ale taktiež umožnila realizáciu určitých práv a sociálnej participácie. Nasleduje významný český sociálny filozof Michael Hauser (ktorý má v knihe ako bonus uvedený aj rozhovor so Slavojom Žižekom; je zameraný na Lacana, nemecký idealizmus, Habermasa, Butlerovú, Adorna, Marxa, Hegela).

Jadrom rozhovoru Dinku s Hauserom sú myšlienky o zrušení filozofie a uskutočnení filozofie, zánik sociálneho štátu, problematizácia postmodernizmu, ekologická kríza, kategória identity a iné. Do sféry futurologickej uvedenie čitateľa rozhovor s filozofom Ladislavom Hohošom, s ktorým autor (okrem iného) spolupracoval na preklade knihy Davida Schweickarta, Po kapitalizme (VSSS, 2011).

Témou rozhovoru je otázka, prečo sa zaoberať Karolom Marxom v súvislosti s krízou súčasného kapitalizmu, ale v rozhovore nájde čitateľ aj mená ako Nancy Fraserová, Slavoj Žižek. Zaznejú témy ako otázka konca dejín, kritická analýza sovietskeho modelu, globalizácia, akumulácia kapitálu či ekologická kríza. Kniha pokračuje rozhovorom s horlivým propagátorom myšlienky basic income, českým sociálnym filozofom Marekom Hrubcom.

Autori sa zaoberajú otázkou autority a autoritárstva, vládnej moci, partokracie, participatívneho rozpočtu a ekonomickej demokracie. Ďalším bonusom knihy je (popri spomínanom rozhovore so Žižekom) rozhovor Mareka Hrubca a Patrika Eichlera s významným profesorom sociológie, Wiliamom Robinsonom o imperializme, globálnom kapitalizme, nadnárodnom kapitále a taktiež príčinách krízy. V knihe nechýba ani (snáď najznámejší moravský sociológ) Ján Keller a politológovia Oskar Krejčí a Roman Michelko.

Dinka tiež absolvoval rozhovor s jedným z predstaviteľov druhej generácie frankfurtskej školy profesorom Clausom Offem (hlavnou témou je migrácia). Ďalšou raritkou knihy je rozhovor s profesorom etiky Jacobom Dahl Rendtorffom (hlavný motív bez uznania niet spravodlivosti) a napokon Davidom Schwieckartom, vizionárom ekonomickej demokracie. V knihe nechýba ani líderka projektu !Argument, ekonómka Ilona Švihlíková, ktorou knihu uzatvára (hlavnou témou je usilovanie o hľadanie alternatív voči kapitalizmu a projektovanie scenárov ďalšieho vývoja).

Dve hviezdičky dávam dole za hrozný dizajn knihy.

Pavol Dinka, spisovateľ literatúry faktu a publicista, sa podujal vo svojej ôsmej knihe na neľahkú úlohu: prostredníctvom rozhovorov s významnými zahraničnými a domácimi intelektuálmi - filozofmi, sociológmi, politológmi a ekonóma... více

Komentáře (0)