Recenzia pre SNN

recenze

Mŕtvi, ktorí zanechali stopy v našich dušiach, ovplyvnili naše myslenie a zostali po nich spomienky to je hlavný motív knihy (ktorú napísal brilantný esejista Dalimír Hajko) a ktorá pozostáva z esejí, ktoré boli ako filozofovanie na hranici večnosti publikované v priebehu minulého roka v Slovenských pohľadoch. Po úspešnej knihe Príbeh kníhkupca ide o dielo, ktoré je opäť estetickou prehliadkou autorovho slovotepectva. Autor sa v spomienkach opäť stretáva s tými, ktorí už odišli na druhú stranu. Každý z nás je uzol vzťahov, ktorý sa rozmotáva zložito počas celého pozemského jestvovania. Až smrť definitívne ukončí naše hľadanie a uzavrie obzor ľudí, ktorí sa na ňom podieľali... filozofuje Hajko. Literárne portréty v ktorých sa celospoločenské spája s osobným sú venované osobnostiam slovenskej literatúry a literárnej vedy (Ladislav Ballek, Ján Boor, Albert Marenčin, Ján Števček, Ján Boor, Ján Stacho, Tomáš Štauss), réžie (Ivan Teren, Ernest Stredňanský), hudby (tvorca prvej elektroakustickej skladby Jozef Malovec), spoločenských vied (Milan Zigo, Milan Žitný), duchovna (Augustín Nádaský), výtvarného umenia či fotografie (Igor Rumanský, Martin Martinček). Hajko vás ako skúsený kulturológ sprevádza (ne)známymi menami, ktoré venovali celý svoj život tvorbe. Na pozadí spomienok rekonštruuje filozofické reflexie ukryté v rôznorodých dimenziách. V Ballekovej tvorbe nachádza existencialistické motívy a fenomén filozofický román. V Boorovej tvorbe nachádza boj proti nálepkovaniu; ďalej píše o hľadaní nových možností hudobnej estetiky; o koncepcii patafyziky u Marenčina; o vôli prekonať zúfalstvo u Martinčeka; o metódach boja s cenzúrou pri Nádaskom; o vyrovnávaní sa s tradíciou v umení či úvahy o smrti pri debatách s Rumanským; o roztopašnostiach aj úzkostiach Stacha; výpoveď režiséra a emigranta o poprevratovej dobe; Števčekove filozofovanie o literatúre; Štraussove úvahy o umení; o mravnej sile a dôslednosti autora; o filozofovaní pri modranskom víne medzi poéziou a filozofiou so Zigom a Mihalkovičom; o názorovej tolerancii; o inšpiráciách severskou literatúrou, luteranizmom,  Kierkegaardom či hľadaní seba samého u Bergmana s Žitným atď. Unikátnosťou knihy je úsilie zachytiť autentické citáty spojené s ideami vybraných autorov či výstižné úvodné citáty klasikov vystihujúce opisované osobnosti a napokon aj celý rad inšpirácií v umeniach a filozofii. Kniha je teda osobnou spoveďou známeho esejistu, ktorý čitateľovi predstavuje inšpirácie od svojich obľúbených nielen umelcov, ale aj priateľov a kolegov.

Dávam hviezdičku dole pre fakt, že texty už boli publikované v Slovenských pohľadoch, čo knihe uberá na originalite.

Kniha Dalimíra Hajka Stopy v (/mojej) duši je autobiografickým rozprávaním s blízkou osobnosťou charakteristickou významných postáv slovenského kultúrneho a intelektuálnehoživota. Je to v našich pomeroch zriedkavý počin, ktorý si ... více

Komentáře (0)