V čase končiacej sa prvej svetovej vojny, ktorú ako námet využil Romain Rolland vo svojom známom románe Peter a Lucia, napísal tento francúzsky autor i esej o Empedoklovi (Empedokles z Akraganta a vek nenávisti). Náboženstvo, ktoré v modernej dobe už nedokáže poskytnúť ucelený svetonázor, ktorý by obsiahol všetky skutočnosti vyskytujúce sa vo svete („Na jeho prah prichádzajú skonať burácania zvonka, vlnenie prírody, ruch činnosti, krvavé hry politiky.“ s. 104), sa Rolland snažil nahradiť hľadaním inej syntetizujúcej teórie, z ktorej „nič nie je vylúčené a všetko je v súlade, veda, umenie, viera, sen i rozum, rozjímavé aj tvorivé sily.“ (tamže) Inšpiráciu nachádza v starovekom Grécku, ktoré podľa neho predstavuje podobne turbulentné obdobie, najmä čo sa týka politických a civilizačných otrasov. I od dobovej elity Rolland očakáva, že prinesie novú hodnotovú orientáciu a otvorí dvere ďalšej epoche, podobne ako Parmenides, Pytagoras či Empedokles: „Stelesnili ideál, o ktorom snívame: zjednotiť a zosúladiť všetky sily ducha, rozumu a viery, dvojité pozorovanie zmyslového a vnútorného pohľadu.“ (s. 105) Francúzskeho románopisca zaujala Empedoklova náuka o večnom súperení Lásky a Nenávisti; súperení dvoch princípov, ktoré cyklicky vládnu svetu a stoja za tvorením a zanikaním. V čase mieru a hojnosti upozorňujú na pominuteľnosť všetkého, a v dobe nešťastia dodávajú nádej: „Postačí viera v budúci vzostup pochovanej duše na vyliečenie bolesti tých, ktorí majú to nešťastie, že tak ako my patria do upadajúcej epochy? A vari nám nikto nepovedal, že po novej jari bude nasledovať nový úpadok, a predstava tohto neúprosného kolesa, ktoré sa nikdy neprestane otáčať, neprimieša k nádeji trpkú pachuť?“ (s. 127-128) Táto univerzálna cyklickosť tak predstavuje Parmenidovu nemennú vlastnosť bytia, ktorá sa však prejavuje práve herakleitovským plynutím a zmenami individuálnych vecí: „Pokiaľ sa takto rodí z mnohého jedno a zasa z rozpadu jedného vzniká mnohé, potiaľ veci vznikajú a nemajú stály život; pokiaľ však ich ustavičná zmena trvá, potiaľ sú v kruhovom obehu vždy neotrasené.“ (31 B 17 zo Simplikia a iných.) Rollandovi sa stala inšpiráciou na prekonanie tohto tragického videnia sveta Empedoklova harmónia rozumu a citu, harmónia, ktorá vznikla prienikom prírodnej filozofie, mystiky a náboženstva: „Šťastná jar ducha, keď rozum sníva a sen rozumne uvažuje, keď veda a poézia boli dve krídla ľudskej múdrosti. Empedoklova myšlienka nebola uzavretá do vychudnutého a zhrbeného tela, do úzkej miestnosti, do rembrandtovského šerosvitu, do abstraktného vesmíru autora Etiky.“ (s. 124)
Peter a Lucia (+ Empedokles z Akraganta)
Romain Rolland
Peter a Lucia je jemný príbeh lásky dvoch mladých ľudí na pozadí prvej svetovej vojny. Náhodné stretnutie študenta a amatérskej maliarky postupne prerastie v silné puto, ktoré ich izoluje od vonkajšieho sveta, vojny a jej dôsledko... více
