Román, ktorý pohladí vašu dušu i zmysly

recenze

Román Varila som pre Picassa je lastovičkou, ktorá sa objaví len zriedka, ale dojem z nej vo vás pretrvá ešte dlho po prečítaní. Ide o kombináciu romantiky, rodinnej drámy, psychologickej kresby, historického príbehu a beletrizovaného životopisu, a to všetko je zmiešané s noblesou a šarmom. Camille Aubray má výrazný rozprávačský talent a zo stránok na vás priam dýcha atmosféra Provensalska. Možno to zvýši záujem čitateľov o dovolenku na Azúrového pobrežia, no ja osobne som spomínal skôr na svoju cestu po španielskej Andalúzii spred niekoľkých rokov, pretože práve odtiaľ Picasso pochádzal. Aubrayovej román má dar preniesť vás v čase i priestore, a to cez ságu jednej obyčajnej rodiny, ktorej vstúpil do života svetoznámy maliar a jeho vplyv cítiť až do súčasnosti.

"Picasso sa celé dni trápil, ako sa môže trápiť len malý chlapec, a predstavoval si, že to rozhodnutie závisí od neho, nie od Boha. Nikdy by si neželal sestrinu smrť, no nemohol sa prestať modliť len preto, aby nemusel dodržať sľub, že prestane maľovať, ak sestra prežije. Concepción zakrátko zomrela. A tak Pablo začal veriť, že nikto nemôže tvoriť bez toho, že by zničil niečo, čo miluje. Po narodení vždy zákonite prišla aj smrť - a v Španielsku duše mŕtvych nikdy celkom neodchádzali." (str. 47)

Som rád, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ pokračuje v trende vydávania umelecky spracovaných životných príbehov slávnych umelcov. Po Hemingwayovi, Čechovovi či Dalím je to (opäť) Picasso. Rodák z Malagy je vďačným námetom spisovateľom i filmárov, či už vďaka nevšednému kubizmu, alebo dobe, v ktorej žil. Názov Varila som pre Picassa síce naznačuje, že rozprávačkou je jedna žena, ale príbeh sa sústreďuje hneď na dve hrdinky s odstupom dvoch generácií. Sedemnásťročná Ondine žije na Riviére v tridsiatych rokoch, zatiaľ čo jej vnučka Céline býva v rovnako slnečnej Kalifornii. Práve tam sa od matky dozvie, že Ondine kedysi varila práve pre majstra kubizmu. A tak sa vydáva do mestečka Juan-les-Pins, aby odhalila nielen tajomstvá svojej rodiny, ale tiež mieru dopadu slávneho maliara na život jej babičky. Reštaurácia Café Paradis tak znovu otvára svoje brány v snahe zavďačiť sa návštevníkom i dlhodobým hosťom. Ondine vypomáha v rodinnom podniku a je to práve ona, kto má variť pre zákazníka z Paríža. A hoci sa Picasso ubytuje v dedine pod iným menom, Odine napokon prenikne do jeho sveta, čo sa nezaobíde bez následkov. Umelec v nej prebudí netušené túžby i talent a ich stretnutie bude mať na ich životy vplyv aj potom, čo sa ich cesty rozdelia...

"Na desivý pocit, keď človeka obvinia zo zločinu, sa asi nedá pripraviť - najmä ak nemôžete prezradiť pravdu. Nepoviem predsa: Prišla som sem ukradnúť Picassa, pán policajt. Pokúsila som sa presvedčiť francúzskych policajtov a majiteľa kaviarne, že som vyšla po schodoch len preto, aby som si pozrela izbu, kde kedysi žila moja stará mama. Očividne som tým nikoho nepresvedčila, a najmenej zo všetkých šéfkuchára Gila, ktorý sa ukázal v poslednej chvíli a vyzeral veľmi, veľmi nahnevaný." (str. 185)

Neviem sa rozhodnúť, ktorá ženská postava ma zaujala viac. Našťastie túto dilemu nemusím rozlúsknuť, no rád sa dozviem niečo od vás, ďalších čitateľov, ktorí prepadnú čaru tohto románu. Sem-tam, ak ma nejaká kniha zaujme, vyhľadám si o nej či autorovi alebo autorke dodatočné informácie. Camille Aubray sa na svojej stránke venuje predovšetkým tomuto dielu, ale nájdete tam aj pár bonusov v podobne chutných receptov. Ako som už totiž spomenul aj v nadpise, kniha Varila som pre Picassa útočí na viacero zmyslov. Nielen písmenami na zrak, ale vďaka živému textu cítite všetky vône, chute a počujete spev vtákov či ťah štetca po plátne. Picasso je zvečnený citlivo a ľudsky, ožil naozaj vydareným spôsobom a dozviete sa o ňom množstvo zaujímavých informácií, najmä o jeho vnímaní španielskej občianskej vojny. Camille Aubray preukázala talent vytvoriť pútavý príbeh na reálnych základoch a nebol by som proti, keby sa tomu trendu venovala i naďalej.

Román o umění, lásce a jídle v čarovné Provenci. Provence, jaro 1936: v přímořském městečku Juan-les-Pins panuje mimosezonní klid. Sedmnáctiletá Ondine, matčina pravá ruka, pracuje ve vyhlášené rodinné restauraci Café Paradis. ... více

Komentáře (0)