Skutočné konšpirácie aneb mečiarizmus v novom šatstve
recenze
Vlastnou hlavou (2016) / ĽudevitZo začiatku upresním, prečo túto knihu nielenže považujem za knihu, zaoberajúcu sa konšpiráciám, ale považujem ju aj za príklad, ako má konšpiračná literatúra vyzerať. V súčasnej dobe sa vplyvom ruskej propagandy dostáva na SR väčšej pozornosti tzv. alternatívnym médiám, pričom nie sú alternatívou(skôr sa vyznačujú manipuláciou Ruskej propagandy ako objektivitou), pretože opak lži nie je iná lož. Tieto média, ako napr. Zem a vek sa zaoberajú najviac negatívnym vplyvom USA a EÚ, pričom šíria iba dezinformácie a ruskú propagandu. Vďaka takýmto médiám a niektorým spisovateľom(David Icke, Jan van Helsing, Tibor Eliot Rostas atď.) sme zabudli ako vyzerá skutočné sprisahanie.
V 90. rokoch na SR bol uskutočnený únos prezidentovho syna Michala Kováca ml. a následne bola vykonaná vražda policajta Róberta Remiáša a neskôr v tejto kauze boli udelené amnestie. Do tohto prípadu boli zapletení premiér Vladimír Mečiar, minister vnútra Ľudovít Hudek a šéf Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. Toto je ťažká konšpirácia v koreňoch nášho vlastného štátu, ktorá sa skutočne stala a nie nejaký blud o tom, ako si Američania zhodili dvojičky. Táto kniha ale nepojednáva o najvážnejšej konšpirácií v SR, ale o menších sprisahaniach - ako sa Fico upísal diablovi len preto, lebo sa chcel nasilu stať premiérom a teraz to spláca oligarchom aj s úrokmi formou štátneho majetku. Dalo by sa dokonca povedať, ako Marek Vagovič, autor knižnej publikácie, píše, že Smer je akciová spoločnosť a Fico háji záujmy mecenášov.
Ťažko sa píše recenzia na knihu faktu a ešte ťažšie na knihu, zaoberajúcou sa politikou, pretože za čo chcete dávať klady a zápory a následne z toho vyvodiť percentuálne vyhodnotenie, poprípade vyhodnotenie formou piatich hviezdičiek? U nezmyselných dezinformačných kníh(ako som vyššie spomínal) sa jednoducho hodnotí - pokiaľ vedome šíri dezinformácie, tak automaticky si zaslúži najnižšie možné hodnotenie. Pokiaľ je ale nevedomé šírenie nepravdivých informácií, tak si to spisovateľ musí poriadne overiť a je to jednoznačne závažná chyba, ktorá, podľa môjho názoru, zaslúži taktiež znížené hodnotenie, pretože je to šírenie nepravdivých "právd", ktoré môžu napáchať vážne škody(napr. pri šírení falošnej správy o iPhone 4 spoločnosť Apple zaznamenala pokles svojej hodnoty o 4 miliardy dolárov za 15 minút). Ako porovnať vedomé a nevedomé šírenie dezinformácií? Pokiaľ si autor napr. zamení obchod so zdravou výživou so zdravotníckou klinikou, tak ako David Icke v knihe Jen Nekonečná Láska je skutečná ... a vše ostatní je iluze!(ktorú som tiež recenzoval), tak to je vedomé šírenie dezinformácie. Ako sa to dá nevedome pomýliť?
Takéto dezinformačné problémy v knihe Mareka Vagoviča nenájdete. Pod svojimi tvrdeniami udáva overiteľné a spoľahlivé zdroje. Pokiaľ ho neuvedie, tak Vám ho nastolí formou krátkej analýzy v knihe. Taktiež je prítomná polemika - napr. keď Fico vyhral v r. 2012 voľby a zostavil jednofarebnú vládu, tak ho jeho kolegovia zo strany Smer vyhadzovali do vzduchu a on pri tom pil Kolu. Parafrázovaním autorových slov vyplýva, že niektorí opoziční politici to brali ako urážku, pretože Fico sa s Kolou vyskytuje aj v spise Gorila. Marek Vagovič ale udal, že to mohlo mať aj jednoduchší dôvod - Fico pil Kolu, pretože trpel žalúdočnými problémami. Je to malý detail, ale viem ho oceniť, pretože následne z autora cítite pravého investigatívneho novinára, ktorý nevyužije zanedbateľné maličkosti na to, aby si zanadával na nejakého človeka a začal ho hneď obviňovať.
V knihe je spomínaných viacero prípadoch, kedy osoby, ktoré mali prehovoriť o Smere, dostávajú výhražne správy(formou e-mailu alebo dokonca policajným zásahom), ale nebudem v recenzii písať všetky, jeden stačí ako príklad:
Po tom, čo Bohumil Hanzel, jeden zo zakladateľov Smeru a bývalý poslanec NR SR, prehovoril o nezákonnom financovaní strany Smer a predávania miest na kandidátke vo voľbách r. 2002 mu prišiel výhražný e-mail v deň, kedy vyšiel jeho rozhovor pre denník SME:
„Bohuš,
aspoň drž hubu, všetci tvoji známi vieme, že keby si nebol v Smere, dnes máš veľké guľové a nie Q-ex. Tak sa nenadrapuj, lebo dopadneš ako tvoj kamarát eisenboňák (poznámka: železničiar). Ten sa už vezie dolu vodou.
S pozdravom Jánošík“
"Ten človek je veľmi nebezpečný," povedal Hanzel na jedného z mecenášov Smeru a v záujme svojej rodiny sa už o ďalších aktivitách Smeru nevyjadroval a novinárom sa dodnes vyhýba. Z obavy o svoj život zveril obálku s neurčeným obsahom švédskemu veľvyslancovi Mikaelovi Westerlingovi a dokonca na krátky čas vycestoval s rodinou do zahraničia.
Myslím si, že toto je jeden z najväčších dôkazov, že mečiarizmus nie je až tak za nami. Len sa obliekol do "slušnejšieho" a prijateľnejšieho oblečenia, pretože znova by Mečiar nemal šancu a to si Fico uvedomuje až moc dobre, ale v kritických prípadoch vie byť Smer priamym nasledovníkom kriminálnych činoch HZDS. Samozrejme, že nie až tak moc nápadne ako únos prezidentovho syna, či Remiášova vražda, ale pokiaľ by Fico stál za niečim takýmto, tak by v politike jednoznačne skončil. Slovensko sa poučilo a ďalšieho Mečiara si nezvolí, ale aj súčasný premiér sa použil z chýb prvého predsedu vlády. Ficova vláda nikoho neuniesla a ani nezavraždila človeka, ktorý chcel svedčiť, či niečo vyšetriť. Napriek tomu sa Róbert Fico svojou snahou stať sa predsedom vlády zadĺžil mecenášom Smeru. Viackrát mohol dokázať, že politikom záleží na štáte a chcú ho zlepšiť, no ani po jednofarebnej vláde v r. 2012 - 2016 sa nevenoval závažným otázkam zdravotníctva, školstva, či dokonca prosperity Slovenska a ostal len Ficom, ktorý predáva štátny majetok oligarchom len preto, aby mohol byť čo najdlhšie premiérom.
Vlastnou hlavou Marek Vagovič
Ako predal Fico krajinu oligarchom. Prvá kniha zo zákulisia Smeru je príbehom Roberta Fica a jeho strany z pohľadu investigatívneho novinára, ktorý odhalil viaceré dôležité kauzy. Usilovný študent a aktívny zväzák Fico na seb... více