Vina a trest... Kde je však tá hranica?
Zasluhuje si trest matka, ktorá z lásky zabije svoje choré dieťa, odsúdené na celoživotné utrpenie?
Zasluhuje si trest žena, ktorá zabije muža po tom, čo cielene zlomil rebrá ich dieťaťu?
Zasluhuje si trest ponižovaná a mužom opovrhovaná matka, ktorá chce svojmu dieťaťu dopriať i to, na čo nemá, a tak vykradne kasu?
Aký je rozdiel medzi ženou, ktorá svoje novonarodené dieťa, porodené pod stromami, nechá radšej zahynúť, lebo nebolo svetom prijaté, a ženou, ktorá cielene ide na potrat alebo si vezme tabletku po?
„Ľutujem. To ste chceli počuť, však? Slová ľútosti. Ale ja ich nemôžem povedať. Nič neľutujem. Urobila som, čo som musela, z lásky, nekonečnej lásky...“ Hlas sa jej zlomil.“
Svet paragrafov a zákonov má presné, nemenné pravidlá. Nielenže nie vždy fungujú, ako majú, ale často ani neberú do úvahy otázku "prečo?".
Po knihe Vinná od Evy Bielej Brndiarovej som siahla preto, lebo vyšla v skoro rovnakom čase ako kniha známeho zločinca Černáka. Je nechutným paradoxom, že o ňom vedeli všetci a o Vinnej asi len málokto.
Pritom obaja píšu o vraždách a odsúdených. On o vraždách zo zištnosti. Ona o vraždách z lásky a zo zúfalstva. On je čierny, ona biela (nie je to autorkin prívlastok, ale skutočné priezvisko). On o tyranoch, ona o týraných.
Vinná je kniha z tej ťažšej sorty. Budete nad ňou premýšľať. Ak patríte k fanúšikom drsného Jo Nesba, asi vami neotrasie až tak, i keď emóciám a stiahnutému žalúdku sa zrejme nevyhnete. No ak nie ste zvyknutí na drsnú realitu, možno Vinnú nezvládnete. Mne to problém nerobilo, ale niektorí v mojom okolí opakovali, že je to ťažká kniha. Napokon, ako všetky od Bielej Brndiarovej. Pretože chce písať neprikrášlene. O živote z tej odvrátenej strany. Odkazom jej kníh je: „Skúste pochopiť. Vžiť sa do kože toho, koho súdime.“
„Si tak naprogramovaná myšlienkami a želaniami iných, že sa cítiš slobodná, nasávaš ich s materským mliekom, s každým človekom, ktorý vstúpi do tvojho života. Učíš sa triediť – nie podľa seba, podľa iných.“
Vinná je súbor príbehov žien vo väznici. Sú to spomienky, retrospektívne rozprávanie na to, čo sa udialo a čo viedlo k činu. Ženy matky, mladé matky, tínedžerky. Prečítame si tu tak aj tínedžerské príbehy, ale nie tie ľahké a bezstarostné, ale také, ako to v niektorých rodinách, bohužiaľ, býva. Neprávosť, neláska, ponižovanie, zúfalstvo vždy niečo spôsobia. Zanechajú stopy.
V románe sa stretávame i so sudcom, u ktorého sa postupne ukáže, že s jednou z vinných má čosi spoločné. Odsúdi ju, až potom pochopí. A pomôže jej zásadným, dojímavým spôsobom. Viac prezradiť nemôžem, bol by to spoiler :)
Dalo by sa povedať, že medzi väzenkyňami neexistuje hlavná postava, i keď z nich trochu vytŕča Milena. Je zamĺknutá a rezignovaná. Milovala tak veľmi, až stratila sama seba. Svoj prechodný domov obýva spolu s Agátou, nepríjemnou ženštinou, no práve tá Milenu nakopne a ona začne spisovať nielen svoj prípad, ale aj osudy ostatných žien. Zrazu sa aj obávaných odsúdených vykľujú ženy s pestrými životnými osudmi a skúsenosťami, aké si nikto z nás neželá zažiť. No nespoznávame len život väzenkýň, ale aj životy ľudí tam vonku. Sudcu, jeho sekretárky, súčasnú aj bývalú manželku, dcéru. Kniha je plná osudov, bolesti, utrpenia a zamýšľania sa. A tryská z nej múdrosť.
Trúfnete si aj vy nesúdiť podľa prvého dojmu?
„Musíš začať robiť, čo si mala ako decko najradšej, a stať sa tým, čím si chcela byť vtedy.“
Vinná
Eva Biela Brndiarová
Nová kniha autorky úspešného románu Sila lásky je majstrovskou sondou do nepochopených ženských duší. Na prvý pohľad toho nemajú veľa spoločného: sebavedomý, úspešný sudca, ktorému sa po manželkinom potrate začína rúcať stabilita ... více
