Trochu zlomeného srdca, trochu lásky, hra so slovami a skryté významy

recenze

Všechno, co jsem zapomněla (2023) / Severčanka_

Pri poézii ešte viac než pri próze platí, že buď vám autorský štýl písania sadne alebo vôbec. A vlastne takmer nikdy neviete, do čoho idete, kým sa nezačítate. A tu musím vyzdvihnúť anotáciu, čo bežne nerobím, ale anotácie na knihách sú v poslednej dobe "meh" a akosi mi nič nepovedia alebo ma nezaujmú.

„Ve sbírce najdete všechny barvy, kterými náš život ve skutečnosti hraje. Od nejjemnějších přes zaslepené až po ty zraňující." (úryvok z anotácie) Akože, haló? Toto chcete čítať.

Trochu zlomeného srdca, trochu lásky, hra so slovami a skryté významy? To je cesta k môjmu srdcu.

Keď som začala zbierku čítať, netušila som, ako veľmi sa mi kniha bude páčiť. Ono ako to už pri básniach býva, páčia sa vám najmä tie, v ktorých sa vidíte. Sú tam básne o zraňujúcej láske, o novej láske, o peknej láske, o nepochopení, o pochopení, o poznaní seba samého, o strate, o beznádeji aj nádeji. Básne o živote.

Páči sa mi, že sa autorka nedržala iba jedného rýmu. Skúšala rôzne varianty, aké sa k básniam hodili. Niekedy sa hrala s citoslovcami, niekedy to bol príbeh, niekedy to bola len duša hodená na papier. Občas boli verše poskladané do nejakého tvaru, inokedy boli rozhádzané po papieri.

Zbierka je útlunká knižôčka, ktorou sa prelúskate raz-dva. Pohladí po duši a niekedy ju silno zovrie. Ja sa plánujem ku knihe určite vrátiť. Rada by som si ju zaobstarala aj vo fyzickej podobe.

„čas,
to je náš největší nepřítel,
a jak každým dnem stále více umíráme,
zapomínáme žít“

Sbírka moderních veršů plná primitivních lásek, zmařených přátelství, nostalgických slz i jiných důkazů, že poezie žije. Mezi láskou a nenávistí je jen tenká hranice – a občas zkrátka nastanou momenty, kdy mozek přestává vnímat r... více

Komentáře (0)