Až dozrieme recenze

Zbierka básní M. Rúfusa Až dozrieme, sa v dejinách slovenskej literatúry považuje za jednu z prelomových, pretože prinavrátením individuálneho osudu človeka do poézie prekonáva dobový schematizmus. Rúfusova obraznosť čerpala z tradičného sveta slovenského človeka, reprezentovaného vidieckym životom, spätosťou s prírodou a prácou na poli. Básnik sa nechával inšpirovať ľudovou slovesnosťou. Rúfus nachádza bohaté žriedlo etických hodnôt najmä na vidieku. Zbierka má rôznorodé zameranie, napríklad básne o otcovi, mame, domove, ale obsahuje aj verše s motívmi druhej svetovej vojny, verše reagujúce na aktuálne politické problémy doby, či básne nesúce posolstvo o živote človeka a o osude ľudstva). Básne: I. Ľudstvo, Verš, Chryzantémy, Žena, Rozlúčenie, Ťažká hodina, Balada jesenná, Za starou mamou, Cestou z pohrebu, Básnik, Modlitba za milú, Na chotári malá jeseň sedí, Príhody, Rakvy z Vietnamu, Hlad v Ázii, Konvoj na Kóreu, Kórejské koledy, Monológ v lazarete, Básnik, Verše, Pesnička. II. Novembrová, O láske, Neskorá jeseň, Nemusíš, Pieseň s jarabinou, Leto, Vyznanie, List jednej žene, Stretnutie na Ringstrasse, Wernigerode, Básnik vo väzení, Materstvo, Večer na Ďumbieri, Ohník na hrebeni, Október, Vyznanie lásky, Katreny, Otec, Pieseň o tkáčke, Genezis, Dve jarné básne.... celý text