Dlhé, predlhé detstvo recenze

Dlhé, predlhé detstvo je lyricko-filozofická próza a do istej miery je aj spisovateľovou autobiografiou. V jednotlivých príbehoch autor rozpráva o smutných aj veselých príhodách, chlapčenských hrách, živote v rodnej dedine a spôsobe života vo vlastnej rodine. Takmer v každej poviedke vystupuje hlavná osobnosť jeho detských rokov - staršia matka. I keď je to jeho nevlastná matka, má ju radšej ako vlastnú - mladšiu matku. Učí ho rozoznávať dobro a zlo, vedie ho k tomu, aby mal rád ľudí, bol čestný a spravodlivý a nikomu neubližoval. Staršia matka svojou dobrotou a láskavosťou pripomína nášmu čitateľovi dobre známu Babičku Boženy Nemcovej. K najpôsobivejším príbehom v knihe patria tie, ktoré sú venované láske muža a ženy. Autor zavedie čitateľa do poetického, trochu exotického a nám menej známeho sveta, v ktorom sa zavše strácajú hranice medzi skutočným a rozprávkovým.... celý text