Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2: M-Ž recenze

Dramatické umenia tvoria skupinu štyroch relatívne samostatných druhov. Divadelné umenie ako najstaršie z nich plní už niekoľko storočí humanizačné úlohy. Film sa zrodil ako technická atrakcia a iba postupne sa stal svojbytným umením. Rozhlas a televízia vznikli ako technické masovokomunikačné médiá a na istom stupni vývoja sa istou časťou svojej činnosti stali osobitným druhom dramatických umení so špecifickými esteticko-umeleckými funkciami. V slovenskej národnej kultúre majú dramatické umenia významné miesto. Ochotnícke divadlo sa od prvej tretiny 19. storočia zúčastňovalo na boji za zachovanie národného povedomia a za sociálne oslobodenie pracujúceho ľudu. Profesionálne divadlo vzniklo na Slovensku po utvorení Československa bez primeranej prípravy a náležitých podmienok. Napriek tomu má v súčasnosti vysokú úroveň, porovnateľnú so staršími divadelnými kultúrami. V povojnovom období vstupuje do našej kultúry film, ktorý sa ako národná kultúrna ustanovizeň konštituoval znárodnením kinematografie roku 1945, po masovom rozširovaní rozhlasu a televízie sa začali v rámci týchto masovokomunikačných médií konštituovať ich umelecko-dramatické zložky. Základným spojivom všetkých dramatických umení je herec. Divadlo vzniklo v živej interakcii herca a diváka. Ponúklo svoje už vyspelé herectvo, neskôr aj réžiu, scénografiu a dramaturgiu filmu, rozhlasu a televízii. Všetky tieto zložky sa museli zmeniť a prispôsobiť. Túto jednostrannú väzbu nahradila v čase zrelosti filmu a dnes už aj televízie dvojstranná väzba vzájomných vplyvov a podnetov. Divadlo už nie iba vplýva na film a televíziu, resp. rozhlasovú dramatickú tvorbu, ale aj preberá a modifikuje postupy napr. filmovej a televíznej techniky. Štvorica druhov dramatických umení - divadlo, film, televízia a rozhlas-tvorí superštruktúru utužovanú vzájomnými dialektickými vzťahmi a vplyvmi pri zachovávaní si vlastných špecifík. Spoločným menovateľom všetkých dramatických umení je, že na tvorbe každého dramatického diela sa zúčastňujú viacerí tvorcovia (autor, dramatik, scenárista, režisér, herec, scénograf, kameraman, skladateľ ap.). Tým sa stávajú dramatické umenia umeniami kolektívnymi, pričom nesú vždy pečať niektorej svojej zložky (režijnej, hereckej, výtvarnej, hudobnej alebo tanečnej). Ak nazrieme hlbšie do vývinových premien dramatických umení, zistíme, že ich neurčoval iba vnútorný vývin v rámci svojho druhu, ale aj široký evolučný proces vývinu ľudskej spoločnosti, jej smerovanie, jej úroveň, sociálno-ekonomické a technické výdobytky. Poznáme pokusy zmapovať jednotlivé dramatické umenia, ale nie sú nám známe pokusy predstaviť ich vo vzájomnej integrite, ktorá je v druhej polovici 20. storočia neodmysliteľnou črtou ich vývoja. Encyklopédia dramatických umení Slovenska v dvoch zväzkoch (I. zväzok obsahuje písmená A-L, II. zväzok písmená M-Ž) vznikla z impulzu predstaviť verejnosti v ucelenom encyklopedickom spracovaní históriu dramatických umení na Slovensku v ich vývinových etapách a v kontexte celej národnej kultúry ako originálny projekt, ktorý nemá svoj pendant. Vznikla na základe spoločenskej potreby zmapovať na úrovni príslušných vedných disciplín v ucelenom encyklopedickom systéme dramatické umenia ako najmasovejšie a najexponovanejšie druhy umení. Encyklopédia dramatických umení Slovenska má vlastivedný charakter s osobitným zreteľom na slovensko-český kontext. Integrálnou súčasťou encyklopédie sú reálie dramatických kultúr národností žijúcich na Slovensku. Vzťah k inonárodným kultúram celého sveta, ktorý je prezentovaný na divadelných javiskách, v televízii a rozhlase dielami rozličných národných a jazykových proveniencií a vo filme dielami mnohých národných kinematografií, našiel tiež svoje miesto v tomto encyklopedickom diele. V abecednom zoradení uvádzame menné i vecné heslá, pojmy, vrátane technických prostriedkov, pričom ide o pokus kodifikovať doteraz veľmi rozkolísané názvoslovie dramatických umení. Uvádzajú sa aj rozsiahle vzťahy k iným druhom umenia, k literatúre, hudbe, výtvarnému umeniu a architektúre. Prípravou a vytvorením náročného projektu bol poverený Encyklopedický ústav SAV. Absencia historického spracovania jednotlivých druhov dramatických umení si vyžiadala počas hľadania koncepcie diela, aj počas prác na ňom organizovanie základného výskumu za pomoci spolupracovníkov z viacerých ústavov SAV (predovšetkým Umenovedný ústav SAV), ako aj mimo SAV (Slovenský filmový ústav, Vysoká škola múzických umení a i.). Rozhodujúcu úlohu pri tvorbe tohto diela zohral kolektív odborných pracovníkov Encyklopedického ústavu SAV, ktorý vypracoval projekt, organizoval základný výskum, sám sa na ňom aktívne zúčastnil, ako aj na tvorbe hesiel a výslednom formulovaní celého diela, vrátane výberu a zabezpečovania ilustrácií. Iba profesionálna úroveň pracoviska umožnila vznik tohto diela. Počas prác sa vybudovala mimoriadne cenná dokumentácia slovenských dramatických umení, nahrádzajúca materiálovú základňu, ktorá na Slovensku chýba. Zložitosť a rôznorodosť materiálu si vyžiadala osobitnú metodiku spracovania. Encyklopédia venuje mimoriadnu pozornosť obdobiu socialistickej epochy, keď nastal najväčší rozmach dramatických umení na Slovensku. Tieto umenia prechádzajú v svojom tvorivom procese i zásluhou nových technických prostriedkov neustálymi zmenami, ktoré hlboko zasahujú do života spoločnosti. Počas vzniku encyklopédie sa začal rozširovať nový prostriedok audiovizuálnej informácie - video, ktorý veľmi rýchlo preberá nielen funkciu nového distributéra audiovizuálneho umenia, ale začína si dynamicky vytvárať aj vlastné výrazové prostriedky. Aj tieto skutočnosti encyklopédia dramatických umení zaznamenáva. Používateľov Encyklopédie dramatických umení Slovenska musíme upozorniť, že register diel, zverejnený v druhom zväzku, je integrálnou súčasťou celého diela, pretože prostredníctvom neho možno identifikovať autorov diel. Vyslovujeme poďakovanie všetkým inštitúciám, ktoré svojou materiálovou pomocou, informáciami alebo inak pomáhali pri vzniku tohto diela, najmä profesionálnym divadlám na Slovensku, Slovenskému filmovému ústavu, Československej televízii v SSR, Čs. rozhlasu, Matici slovenskej, Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie v Bratislave, Divadelnému ústavu v Prahe, Historickému ústavu Slovenského národného múzea v Bratislave a Štátnemu divadlu v Brne.... celý text