Ich oči vyzeraly Boha recenze

Hrdinkou románu je černoška Jana, ktorú mladučkú vydajú za nemilovaného človeka; druhé manželstvo, nerozvážne uzavreté, prinesie jej síce pocty a majetok, ale nie šťastie. Až na prahu starnutia prežije krátku ľúbostnú idylu, ktorú preruší smrť. Taká je dejová kostra knihy, ktorou sa dostáva do našej prekladovej literatúry dielo autora nielen inej národnosti, ale aj inej rasy, ukazuje sa nám v nej život amerických „farbistých“ tak, ako ho vidí „farbistá“ autorka. Je tu srastená americká kultúra s černošským videním vecí, mocným a priamym, s chápaním rasy, ktorá má mocný smysel pre umeleckú výraznosť. Hurstonová sa nesnažila urobiť zo svojho románu štúdiu o živote amerických černochov; je to proste román a nič iného. Ale koľko je tu typického, nemysliteľného u iných! Ako každý spisovateľ, ktorý má schopnosť naozaj vidieť — a Hurstonová ju má a preto má čo povedať — podáva vo svojom diele zároveň všeobecne ľudské, i jedinečné, miestne a národné. Ukazuje trpký životný údel v postave starej matky, ešte zasiahnutej otroctvom, ukazuje citovú vrúcnosť v hlavnej hrdinke, ale ináč — aké sú to deti! Ako by im hlavným životným záujmom bola hra, nespútaná, bláznivá veselosť celkom samoúčelná. Títo černosi sú úprimní, bezstarostní a nevinní ako deti, vždy hotoví hrať sa, a len keď ich prikvačí hrôza uragánu, ich oči, oči vystrašených detí, vyzerajú Boha. Spojenie tejto typickej detskej naivity s umeleckou krásou a s vrúcnosťou citu tvoria pôvab a originalitu knihy.... celý text