Jar na Odre recenze

Emanuel Kazakevič, laureát Stalinskej ceny, autor veľkolepého historického románu „Vesna na Odere", účastník bojov za slobodu sovietskej vlasti, čerpal tematiku pre svoje diela z tuhých bojov vo Veľkej vlasteneckej vojne, vedenej proti hitlerovskej tretej ríši. Po stroskotaní himmlerovskej defenzívy na rieke Visle sa vojna chýlila k svojmu koncu, víťaznému pre Sovietsku armádu, tragickému pre nacizmus — a vytúženému celým svetom. Keď padly nemecké pevnosti, zostala Nemcom na východnom vale už len Odra, jediná prirodzená obranná čiara, ktorá mohla ako-tak dočasne zadržať postup víťazných sovietskych branných síl. Lež aj táto posledná nádej stroskotala. Stalinská geniálna strategia a vyspelá bojová technika zlomily húževnatý a zúfalý odpor nemeckých jednotiek. Ako živelná, dravá riava sa valily sovietske tanky a divízie všetkými cestami východného Nemecka na západ, na Berlín, do hniezda hitlerovského zla, aby urýchlily bezpodmienečnú kapituláciu fašistickej, hysterickej nadutosti, namyslenosti a zločinnosti. Kazakevičovo dielo „Jar na Odre” je dokumentárnou kodifikáciou hrdinských činov sovietskeho vojaka, bojujúceho za spravodlivú vec proti zločincom, čo bez akejkoľvek príčiny pustošili jeho vlasť, ničili mestá a dediny, vraždili nevinných ľudí, odvliekali starcov, mládež a deti na otrockú prácu do Nemecka, na výrobu bojového materiálu, ktorý mal znivočiť sovietske územie a vykynožiť jeho obyvateľov. Autor dáva čitateľovi možnosť soznámiť sa s dokonalými, mravnými typmi sovietskych ľudí, odchovaných na učení Lenina a Stalina. Duševnou náplňou sovietskych bojovníkov za slobodu a nezávislosť Europy, gniavenej hitlerovským imperializmom, je precítené vlastenectvo a hlboký cit pre medzinárodné bratstvo a solidaritu pracujúceho ľudu. Ofenzívu sovietskych frontov a hlavne boje divízie generála Tarasa Petroviča Seredu premieta autor pred čitateľom ako grandiózny film o páde fašistickej moci. Dramatický obsah a umelecká forma Kazakevičovej tvorby upútajú na seba čitateľovu pozornosť, ktorý ani na chvíľu sa nemôže odtrhnúť od jej pôvabného a dokonalého obsahu, ale dychtivo sleduje rapídny vývoj udalostí, plných prekvapenia a údivu nad hrdinstvom, sebaobetavosťou a disciplinovanosťou sovietskeho vojaka. Líčenie predsmrtnej agónie nacistického režimu a hlavne samého Hitlera, ktorý si ešte nedávno namýšľal, že je pánom sveta, a ktorého zahnal víťazný postup sovietskych armád takmer do „myšacej diery", dokazuje, akými zúfalými spôsobmi chcela fašistická zločinecká klika uniknúť pred zodpovednosťou za vojnové zločiny a takto vyhnúť trestajúcej ruke, právom likvidujúcej nebezpečné blúznenie rasovej a nadľudskej ideologie hitlerovských fantastov. Sovietska „Zástava víťazstva" nad kopulou berlínskeho Reichstagu je symbolom novej, ozajstnej demokratickej jari nielen oslobodenej Europv, ale aj samého Nemecka a popri ňom novej jari všetkých z fašizmu vyslobodených národov.... celý text