Modely rieky recenze

Básnická zbierka dlhé roky nepublikujúceho autora je do istej miery prekvapením. Gregorcov debut (Slnovrat) vyšiel síce pred viac než dvadsiatimi rokmi, no autor tvoril a publikoval aj neskoršie - nie však tak intenzívne, pretože sa čoskoro púšťal do literárnej práce iného druhu a táto uňho časom takmer celkom prevládla. V jeho tvorivých sférach však nikdy nezhasol záujem o básnickú tvorbu, čo dokazuje aj táto knižka, ktorá prináša jeho poéziu z posledných čias. Nie je to nejaký návrat do literatúry, ani nejaká záhadná metamorfóza, ale prejav, keď básnik z vnútorného popudu pocíti potrebu povedať niekoľko slov svojmu okoliu. Gregorcovi vždy išlo o to, aby jeho lyrický hrdina vyslovoval rozochvený svet svojho vnútorného kozmu, na ktorý dorážali aj záchvevy zvonku a to svojským výrazom, v ktorom sa "organicky spájali tradičné umelecké postupy s výdobytkami moderných básnických smerov." V tomto ohľade, ako aj pri celkovom intímnom ladení ukazujú "Modely rieky" určitú súvislosť s autorovou poéziou z jeho prvej tvorivej fázy. Pravda, nová Gregorcova poézia má už podstatne nové kvality. Prejavuje snahy o novú formu modernizmu, syntetizujúcu úsilia novodobej poézie, založenú na autentickom videní sveta a interpretácii básnického subjektu.... celý text