Precitnutie recenze

"Larisa Rejsnerová (1895-1926) je vari prvá, čo píše o občianskej vojne, o hrdinoch Caricynu, o plavbe volžsko-kaspického loďstva a o revolučnom boji ako priamo účastníčka. Vnútorný zápal, s ktorým spĺňa zverené bojové úlohy, urobí z tejto mladej krásnej ženy, pôvodom z váženej profesorskej rodiny, legendárne odvážnu komisárku moskovského generálneho štábu. Ona je Višnevskému vzorom pre jeho hrdinku v Optimistickej tragédii. Jej pero beletristiku spája s publicistikou, politickým pamfletom a s historickou úvahou. Plastickú metaforu strieda s vecným tónom reportáže. Lyrický opis s prísnou faktografiou. S láskou rozpráva o mnohých hrdinoch a drsnej, no zároveň vznešenej pravde nezabudnuteľných dní boja o nový svet. Žila ako revolucionárka, ako poetka milujúca krásu. A v svojich knižočkách stále bude žiť ako súčasníčka revolúcie, aj ako vzácny človek čistého srdca. Výber a zaradenie jej próz nie je náhodné. Ukazuje cestu, ktorou Rusko prešlo, kým precitlo, vybojovalo o vybudovalo. Súvis prvých revolučných vystúpení s vyvrcholením sociálneho hnutia v Októbri. Štyri umelecké štúdie o hlavných postavách dekabristického sprisahania otvárajú novy pohľad na jeho podstatu. Cyklus lyrických čŕt a dramatických miniatúr Front vytvára hrdinskú epopeju Revolúcie a občianskej vojny. Umelecká mozaika vyrastá na krásny i tragický obraz jej hrdinov. Ucelene zachycuje trojročný pochod od Kazane, od studenej Kamy, od volžských plytčín do astrachánskeho prístavu, kde sa lode cez míny predierali k "skutočnej vode". Záverečné črty z čriepkov skladajú upevňujúci sa mladý štát. A nech táto autorka píše a hocičom, vždy nájde pravé slovo, porozumenie pre psychológiu chvíle, ale i humor a vtip. Zaujme každého lakonickosťou a výstižnosťou. Preto nášmu čitateľovi naozaj patrí". (Text anotácie na prebale)... celý text