Spoveď hrobára - Chuť potkana recenze

Ťažko uveriteľné, ako sa osud dokáže zahrať s jedným človekom. Mario Vittorio Derduľ (86), dnes žije v Bratislavskej Dúbravke píšuc knihy o svojom pohnutom živote a v kúte duše sa bojí, že ho ľudia budú odsudzovať. Odsudzovať za to, že okolnosti ho donútili robiť občas veci s ktorými nebol stotožnený, robil ich preto, aby prežil. Už jeho počatie je vystrihnuté ako z romantického filmu. Mariova mama Bianna Montano ako slobodná na cestách stretáva Alexandra Derduľa. Medzi mladými ľuďmi vzplanie láska, chcú počať dieťa a plánujú spoločnú budúcnosť. Avšak Derduľ zmizne v jednej z vojenských bitiek, nenachádzajú ho medzi zranenými ani mŕtvymi. V roku 1923 sa Bianna rozhodne vrátiť do rodného Talianska. Vo vlaku dostáva pôrodné bolesti a porodí dvojčatá, synov Maria a Rajmonda. Jej otec ju dá zavrieť do kláštora a deti predá. Každé z dvojčiat sa dostáva do inej rodiny. Mario bol v kláštore, mal sa stať mníchom. Osud sa však s ním opäť zahrá. Bol unesený na loď, z ktorej utiekol do Ruska, kde ako vojak bojoval proti vlastnému bratovi Rajmondovi, ktorý bol v nemeckej armáde. Neskôr sa dostal omylom do trestaneckého tábora na Sibíri, kde ho okolnosti donútili spolupracovať s ruskou mafiou, aby si zachránil holý život. Bol hrobárom spával v kaplnkách s mŕtvymi, atď... celý text