Syn človeka recenze

Román Syn človeka znamená vrchol v literárnom diele básnika a prozaika Augusta Roa Bastosa a zároveň predstavuje aj najlepší román v súčasnej paraguajskej literatúre. Bastos v tomto diele obsiahol celú novšiu históriu Paraguaja, pravda, Bastosov historizmus má hlboký zmysel, autor nezobrazuje minulosť preto, že chce uniknúť pred pálčivými problémami súčasnosti, díva sa na minulosť očami dneška. Cez životné osudy protagonistov vnáša svetlo do paraguajských národných dejín, rúcajú sa staré mýty a v mene pokroku sa vytvárajú mýty nové. Je to urputný zápas človeka, ktorý sa chce vymaniť z odcudzenia v mene ľudskej dôstojnosti. María Rosa, María Regalada a María Encarnación sa usilujú nájsť zmysel života v nezištnej láske. Cristóbal Jara a Ľavák ho nachádzajú v revolučných bojoch, ľudový rezbár, malomocný Gaspar Mora sa utiahne do pralesa a tu vytvorí svoje vrcholné dielo. Poručík Vera trýznivo prežíva tragédiu svojho ľudu. Pri mýtifikácii javov cítiť zasa ľudovú tradíciu: milióny žltých motýľov sú predzvesťou vojny, legendárny vagón sa vzďaľuje „na ohnivých kolesách", Gaspar Mora navodzuje asociáciu Orfea, pralesy Chaca, ktorými blúdi Casiano s Natí, pripomínajú biblický pozemský raj. Bastosov román Syn človeka je pravdivým, umelecky náročným svedectvom o človeku a o živote v súčasnom Paraguaji, no zároveň svojím významom presahuje latinskoamerický kontinent a stáva sa cenným obohatením progresívnych úsilí v súčasnej svetovej próze.... celý text