Vládcovia vlahy recenze

...Odkedy černoch opustil Guineu, kliesni si cestu napred v búrke, uragáne a nepohode," ... to sú slová jednej z postáv románu, čo najvýstižnejšie charakterizujú hlavnú ideu tohto diela haitského autora Jacqua Roumaina, preloženého do viacerých jazykov, dramatického príbehu z prostredia čiernych roľníkov, uhliarov a chudobných vidiečanov, z ktorého dýcha krutosť i krása haitských náhorných planín a života ľudskej bytosti vydanej napospas nepriateľským prírodným živlom, nepriazniam a príkoriam osudu, predsudkom, vášňam a citom zmietajúcim človekom. Spisovateľova úzka spätosť s prírodou prejavuje sa najvýraznejšie v častých lyrických pasážach, kde vyprahnutá zem „namáhavo dýcha smädnými roklinami", stromy a rastliny stonajú pod vysúšajúcim „jazykom slnka," a človek trpiaci skazonosným suchom utápa svoje zmysly v pálenke, modlitbách a poverách. Hľadanie vody, ktoré tvorí jeden z hlavných motívov, symbolizuje túžbu po spravodlivom usporiadaní sveta, plného harmónie a ľudského bratstva. Hlavná i vedľajšie dejové línie, ktorých základnú osnovu stelesňuje história lásky, smrti a biedy, odohrávajúca sa v prostredí nehostinných vrchov, lesov a ľudí v zajatí vúdúistického kultu, afrohaitských božstiev a poverami opradených legiend, je podaná s drsnou a triezvou realitou, plnou utajenej lyriky, magickej fantázie a ľudovej múdrosti. Výber jazykových prostriedkov, zvýrazňujúci básnickú silu vnútorného monológu černocha pretkaného lyrickými sekvenciami, spolu s riešením štýlu a kompozície predstavuje harmonický kompaktný celok, ktorý najlepšie reprezentuje tvorbu jedného z významných predstaviteľov haitskej literatúry.... celý text