Ja som tam bol... Príbeh úteku Arnošta Rosina tempo & emoce

Príbeh Arnošta Rosina je nepochybne zaujímavý a plný napätia. Ešte pred vojnou žil tak, ako snáď každý mladý židovský chlapec. Aj on si chcel splniť svoje sny a túžby. Spájali sa s Palestínou, budúcim domovom všetkých židov. Cez deň pracoval a po večeroch študoval, chystal sa do zeme zasľúbenej. Možno by sa mu to aj podarilo, nebyť prekliatej protižidovskej politiky, ktorú presadzovala vtedajšia slovenská vláda. Príkaz znel: Slovensko musí byť očistené od Židov! Mladého Rosina stihlo to, čo desaťtisíce ďalších: zberný tábor v Žiline a transport do Poľska. To, na rozdiel od Slovenska, bolo okupované nemeckými vojskami. Jeho konečnou stanicou bol Auschwitz. Zaregistrovali ho. Na ruku mu vytetovali číslo 29859, ktoré používal namiesto svojho mena. Do smrti si ho zapamätal. Nasledovala dennodenná tortúra, ktorá rýchlo strácala podobu života a menila sa na utrpenie. Keď ako stovky ďalších dostal aj on týfus a zmietal sa vo vysokých horúčkach, po prvýkrát sa pri ňom zastavili snáď všetci svätí. Náhoda chcela, že mu svitla nádej. A nielen raz. Z choroby sa vystrábil, zo zapisovateľa v kameňolome sa stal kápo, ktorý mal slušný prehľad o dianí v lágri. Áno, konfrontovali ho kvôli úteku Wetzlera a Vrbu. Podozrievali ho, že im pomáhal.... celý text