(Ne)obyčajné príbehy novinárov tempo & emoce

Od februára 2018 sa v našej spoločnosti stále viac hovorí o práci novinárov a rizikách, ktoré so sebou nesie. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo znamenalo byť novinárom napríklad pred storočím? Na túto otázku prináša kniha hneď niekoľko odpovedí. Nájdete v nej deväť dynamických príbehov novinárov pôsobiacich na našom území od polovice 19. do polovice 20. storočia. V rozprávaní o Ľudovítovi Vladimírovi Riznerovi sa dozviete, že vydavateľom sa už pred viac ako sto rokmi nie vždy chcelo platiť za novinársku prácu. Kapitola o Jánovi Nepomukovi Bobulovi približuje, ako sa mladý a nádejný člen slovenského národného hnutia pre osobný prospech priklonil k maďarskej politickej reprezentácii. K rovnakým ideálom sa nielen slovom, ale aj novinárskou praxou hlásil aj redaktor Karol Kubányi. Na živote Dušana Porubského možno pozorovať, že novinári boli za svoje názory aj väznení a za pracovitosť a výsledky aj povyšovaní do významnejších funkcií. O tom, že už na začiatku 20. storočia sa vydávaním novín sledovali aj podnikateľské aktivity, prezrádza príbeh o Terézii Vansovej. V podobnom kontexte možno sledovať aj rozprávanie o Jánovi Páričkovi, ktorý ešte pred prvou svetovou vojnou ekonomicky aj obsahovo zefektívnil upadajúcu slovenskú tlačiareň. To, že novinárčina sa stala politickým bojiskom, dokazuje text o Floriánovi Tománkovi. Život Jozefa Hranca potvrdzuje, že práca novinára bola v medzivojnovom období aj účinnou zbraňou voči spoločenským neduhom. Kapitola o Karolovi Gulišovi ilustruje, že totalitné režimy nemali pochopenie pre satirických novinárov, ktorí poukazovali na ich chyby.... celý text