Nebudem už zlý tempo & emoce

"Ondrej Nagaj má za sebou štyridsiatku, vkročil už aj on do veku zrelosti a múdrosti. Potvrdzuje to i lyrickým pásmom Nebudem už zlý, v ktorom najprv reminiscentne zabieha do svojho dedinského detstva v rodnom Gemeri a potom rozvíja mozaiku motivicky nosných reflexií: zamýšľa sa nad svojím každodenným žitím-bytím v turčianskoteplickom malosvete i nad osudovými otázkami súčasného "veľkého" sveta, ktorému prízračne hrozí termonukleárna kataklizma. Súčasne kriticky a satiricky zadiera do novodobých malomeštiakov, ktorí v sebeckej snahe "mať" prestávajú človečensky žiť, tvoriť a konať, zvnútra škodia nášmu svetu, svetu socialistickej mravnosti a ľudskosti. Na pozadí nepokojnej prítomnosti, plnej spoločensko-politických a spoločensko-morálnych kolízií, konfliktov, Ondrej Nagaj si trpko uvedomuje rozpor medzi ideálmi a realitou, medzi čestnou činnosťou a nečinnou ničomnosťou; túži nebyť zlým, ale dobrým človekom-občanom, túži nežiť nadarmo: "...nezabudnúť // v drsnom dospievaní // na chlebové teplo // človečieho hlasu // na materský dotyk // hladkajúcich prstov", túži patriť k tým, ktorí sa prometeovsko-faustovsky usilujú slúžiť a pomáhať iným ľuďom, "hýbať sa a konať // prekročiť nenávist' // človeka k človeku // a podaním ruky // vysmädnuto žiť". Lyrické pásmo Nebudem už zlý je výzvovým vyznaním aj úprimnou ,"spoveďou dieťaťa" našej doby, ktoré na jej súradniciach hľadá seba, svoje miesto i poslanie, etické hodnoty a existencionálne istoty, túži po vnútornej čistote, ktorá je vlastná deťom, a ľudskej družnosti, ktorá je vlastnosťou všetkých básnikov hodných toho mena. Prof. PhDr. Ivan Plintovič, CSc." (Anotácia na prebale)... celý text