Zaslúžilý umelec Jan Otčenášek v novele Romeo, Julie a tma (1958) s dramatickou vyostrenosťou a jednoduchosťou spracúva motív rasovej perzekúcie, ktorá bola jedným z najtragickejších dôsledkov panstva fašizmu. Popri dvojici hlavných hrdinov vystupuje v nej fyzicky najsilnejší partner — tma. Tá zasahuje brutálne aj do najintímnejších chvíľ hlavnej dvojice a nedovoľuje im vychutnávať čaro vzájomnej blízkosti a hĺbku vzájomných citov. Nemá tu iba symbolický význam dobového ovzdušia pod fašistickou nadvládou, ale je charakteristickým prírodným motívom pri stretnutiach Pavla a Ester. Stretajú sa večer v parku a večer za zatemnenými oknami Pavlovej izbičky. Svetlo skorého rána, s ktorým sa stretá Ester pri svojom úteku na ulicu plnú vojakov, prináša jej smrť. Tma a svetlo sa vracajú viackrát ako ústredný motív vzájomne sa vylučujúcich javov. Symbolické svetlo, humanita, sloboda, láska sa neznášajú so symbolickou nocou protektorátneho dňa.
Hrdina novely Pavel prežíva „útrapy z rozumu“ protektorátnej mladej generácie, ktorá nechce prijať prispôsobenie a skrývanie vlastných názorov ako podmienku prežitia dočasnej okupácie. Svet sa vyšinul zo svojej obežnej dráhy a rozum tu nepomôže. Ale „povinnosť“ žiť mu zanechala Ester ako odkaz, ako varovný výkrik.
Aj v tomto dielku autor jednoznačne formuluje svoje životné krédo: jediná možná cesta pre človeka, národy, ľudstvo je humanistická cesta socializmu. Novela Romeo, Julie a tma sa stala právom jednou z najviac oceňovaných literárnych prác autora. Svojou naliehavosťou humanitného posolstva a vvzretým slovesným tvarom, ktorý jej zabezpečuje priaznivú ozvenu nielen u nás. ale aj v zahraničí. Jej aktuálnosť potvrdzuje vari už štyridsať prekladov do cudzích jazykov, filmové, televízne, rozhlasové, činoherné i operné spracovanie.... celý text