Slovenský raj tempo & emoce

Priatelia a obdivovatelia zriedkavého bohatstva prírodných krás a jedinečnosti Slovenska dostávajú do rúk najnovšiu obrazovú publikáciu o Slovenskom raji, ktorej autormi sú Ladislav Jiroušek (obrazová časť) a Ing. Karol Hric (textová časť). Obaja sú dlhoročnými dobrovoľnými pracovníkmi Horskej služby ČSZTV oblasti Slovenský raj. Slovenský raj, neveľký kúsok Slovenska (v tvare trojuholníka s rozlohou asi 150 km2), ktorého východiská tvoria starobylé mestá Spišská Nová Ves, Poprad a Dobšiná, dnes už netreba nikomu podrobnejšie predstavovať. Najmä v posledných troch desaťročiach sa stal predmetom obdivu nielen domácich turistov, ale i návštevníkov z blízkeho a vzdialenejšieho zahraničia. Horské riečky Hornád na severe a Hnilec na juhu a ďalších asi dvadsať väčších či menších prítokov a niekoľko podzemných tokov v poddajnom vápencovom a dolomitovom podklade vytvorili také prírodné útvary, s akými sa len tak hneď nestretáme. Obrazotvornosť slovenského ľudu tieto jedinečné variácie prírodných útvarov najlepšie vystihla v jeho poetickom pomenovaní. Autor obrazovej časti častými pochôdzkami po značkovaných chodníkoch s citom umelca nazhromaždil množstvo farebných záberov. Z nich sa vybrali také, ktoré predstavujú všetko pozoruhodné, s čím sa návštevník Slovenského raja stretne. Ide zväčša o zábery snímané zo značkovaných chodníkov alebo z ich bezprostrednej blízkosti, akoby chceli upozorniť, čo všetko sa dá vychutnať, bez ujmy pre prírodu, keď návštevníci na svojich potulkách chodia s otvorenými očami. Obrazová časť je zoskupená do piatich tematických celkov, ktorým vždy predchádza text vo forme poviedky s tematikou Slovenského raja. Každý tematický celok uvádza neutrálny záber. Prvá časť je venovaná osadám, ktoré ležia v bezprostrednej blízkosti Slovenského raja a z ktorých každá je východiskom do jednotlivých častí príslušnej oblasti. Druhá časť s názvom Posledná prekážka beletrizuje prvé prelezenie skalnej steny Obrovského vodopádu v tiesňave Kyseľ mladým danišovským učiteľom Kazimírom Kozlovským 25. augusta 1907, čím sa vlastne vytvorila možnosť prechodu celou impozantnou tiesňavou Slovenského raja. Tretia časť patrí spomienke na kpt. Jána Nálepku, ktorý už počas svojich študentských rokov bol častým hosťom v Slovenskom raji. Jeho pešie putovanie cez Geravy, dolinu Bieleho potoka a Prielom Hornádu do Smižian sa stalo autorovi námetom na spracovanie poviedky Putujúci učiteľ. V príbehu Starý balvan, ktorý tvorí štvrtú časť publikácie, autor spomína prekrásnu tiesňavu Suchú Belú objavenú turistami 21. júla 1900. Ich cesty viedli cez charakteristický balvan pred roklinou Misových vodopádov, ktorú až roku 1959 pomocou techniky upevnenej príslušníkmi Horskej služby prekonali. V súčasnosti patri mezi najvyhľadávanejšie. V ďalšej časti knihy autor predstavuje Slovenský raj v zimnom šate (na praktickom príklade poukazuje na možnosti lyžovania a zimnej turistiky). V poslednej časti sa autor zameral na opísanie jedného všedného pracovného dňa pracovníkov Horskej služby, a tým pripomenul verejnosti jej obetavú a záslužnú činnosť nielen pri sprístupňovaní tejto turisticko-rekreačnej oblasti, ale aj pri záchrane ľudského života. Zadelenie obrazov do tematických skupín je také usporiadané, že návštevníci Slovenského raja si bez dlhého rozmýšľania obnovia svoje zážitky z putovania tiesňavami a roklinami s ich zurčiacimi vodopádmi, ale aj z prekrásnych výhľadov na zvlnené tmavozelené more lesov Slovenského raja až po skalné hradby Vysokých Tatier. Zostanú nadlho v pamäti každého, kto raz navštívi tento prekrásny kút našej domoviny.... celý text